Tento rok je suverénne najväčšou témou zdravotníctva pandémia COVID-19. Od toho, ako zabezpečiť dostatok ochranných pomôcok pre zdravotnícky personál, ako pripraviť nemocnice na nápor pacientov až po zabezpečenie dostatku financií pre celý sektor. Nemali by sme však zabúdať, že celé zdravotníctvo stojí ešte pred dôležitejšou úlohou. A ňou je zabezpečiť jeho dlhodobú udržateľnosť a zabrániť kolapsu, ktorý môže nastať už v nasledujúcich rokoch.
Dnes je jednoznačnou prioritou minimalizovať dopad dôsledkov zhoršujúcej sa pandémie COVID-19. Štát jednoznačne musí garantovať bezpečnosť a adekvátne podmienky pre zdravotnícky personál. Zároveň to znamená zastabilizovať súčasnú situáciu z finančnej stránky.
Aj na okrúhlom stole Zdravotníckych novín sa všetci predstavitelia zdravotných poisťovní zhodli, že sektor potrebuje okamžitú injekciu 250 až 300 miliónov eur. A nielen kvôli výpadku príjmov zapríčinenom pandémiou, ale aj kvôli obrovskej diere v predvolebnom rozpočte predošlej vlády.
Obrovské problémy sú už za rohom
Najväčšie riziko pandémie COVID-19 však spočíva v tom, že pri riešení súčasnej situácie zabudneme na obrovské štrukturálne výzvy v nasledujúcich rokoch. Prichádzajúce obdobie pomalšieho hospodárskeho rastu bude znamenať výpadok príjmov z odvodov od ekonomicky aktívnych obyvateľov a menej peňazí pre zdravotníctvo.
To všetko v situácii, keď výdavky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na mzdy a investície rastú čoraz rýchlejšie, stačí sa pozrieť na predikciu platov pre lekárov na základe mzdového automatu. Netreba zabúdať ani na vyššiu spotrebu zdravotnej starostlivosti, keďže nám neustále starne populácia.
Do roku 2022 tak narastú ročné výdavky na zdravotníctvo na viac ako 6 miliárd eur, len nemocnice budú oproti roku 2017 potrebovať o 800 miliónov eur viac. Ak sa nič v dohľadnom čase nezmení, nožnice medzi výdavkami a príjmami v sektore sa budú naďalej roztvárať a podľa predikcie bude v slovenskom zdravotníctve v roku 2025 chýbať 625 miliónov eur.
Potrebujeme reformy, a to hneď
Aktuálne máme jednu z posledných príležitostí s tým niečo urobiť. Na strane výdavkov musíme čo najskôr zefektívniť celé zdravotníctvo a naviazať spotrebu zdrojov na výsledky a kvalitu liečby. Zostáva nepochopiteľné, prečo sa zastavila reforma nemocničnej siete a pripravovaná stratifikácia zostala stále len na papieri.
Stratifikácia nemocníc je pritom len jedna časť skladačky vyššej efektivity. Do budúcnosti je potrebné ďalej centralizovať nielen nemocničné oddelenia, ale aj napr. jednodňovú chirurgiu naspäť do nemocníc. Vyše 100 jednodňových chirurgií na Slovensku je dnes mimo nemocnice, pričom 90 % z nich je v ich tesnej blízkosti. To predstavuje zbytočné náklady na prevádzku viacerých poskytovateľov, vzájomné vykrádanie personálu a nižší počet výkonov.
Celkovo nemocnice majú obrovské rezervy vo svojom fungovaní, od energetickej náročnosti až po zastarané IT systémy a procesy fungovania. Netreba zabúdať ani na to, že Slovensko má taktiež najvyššiu spotrebu liekov na predpis z krajín OECD.
Zmeniť sa musí aj štruktúra peňazí pritekajúcich do zdravotníctva. Štát by sa mal prestať správať macošsky k svojim poistencom a platbu za nich dorovnať reálnym potrebám zdravotných poisťovní. Taktiež potrebujeme do systému dostať viac privátnych platieb. Priame platby na Slovensku tečú do zdravotníctva v súčasnosti primárne do doplatkov za lieky, vyspelé systémy však vykazujú rovnomernejšie rozdelenie priamych platieb.
Máme unikátnu príležitosť
Peniaze, ktoré prídu na Slovensko z Bruselu v rámci Plánu obnovy, znamenajú unikátnu príležitosť konečne zmeniť a posunúť naše zdravotníctvo ďalej. Aj pre krátkosť času by sme mali byť schopní prioritizovať niekoľko reforiem, ktoré vieme rozbehnúť okamžite a ktoré majú dlhodobý efekt.
Ako hovorí expert na zdravotníctvo Michael Porter z Harvard University, jediným východiskom pre zdravotníctvo je zamerať sa na hodnotu, ktorú poskytuje pacientom. Poskytovatelia musia poskytovať kvalitnú a integrovanú liečbu, poisťovne ju vyhľadávať a zazmluvňovať a štát na to musí vytvárať podmienky a kontrolovať dodržiavanie pravidiel.
Za nás ako najväčšieho súkromného investora sme pripravení na tomto spolupracovať. Lebo rozumieme, že každému v zdravotníctve sa bude dariť len vtedy, ak bude celý systém dlhodobo fungovať.
Dnes je jednoznačnou prioritou minimalizovať dopad dôsledkov zhoršujúcej sa pandémie COVID-19. Štát jednoznačne musí garantovať bezpečnosť a adekvátne podmienky pre zdravotnícky personál. Zároveň to znamená zastabilizovať súčasnú situáciu z finančnej stránky.
Aj na okrúhlom stole Zdravotníckych novín sa všetci predstavitelia zdravotných poisťovní zhodli, že sektor potrebuje okamžitú injekciu 250 až 300 miliónov eur. A nielen kvôli výpadku príjmov zapríčinenom pandémiou, ale aj kvôli obrovskej diere v predvolebnom rozpočte predošlej vlády.
Obrovské problémy sú už za rohom
Najväčšie riziko pandémie COVID-19 však spočíva v tom, že pri riešení súčasnej situácie zabudneme na obrovské štrukturálne výzvy v nasledujúcich rokoch. Prichádzajúce obdobie pomalšieho hospodárskeho rastu bude znamenať výpadok príjmov z odvodov od ekonomicky aktívnych obyvateľov a menej peňazí pre zdravotníctvo.
To všetko v situácii, keď výdavky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na mzdy a investície rastú čoraz rýchlejšie, stačí sa pozrieť na predikciu platov pre lekárov na základe mzdového automatu. Netreba zabúdať ani na vyššiu spotrebu zdravotnej starostlivosti, keďže nám neustále starne populácia.
Do roku 2022 tak narastú ročné výdavky na zdravotníctvo na viac ako 6 miliárd eur, len nemocnice budú oproti roku 2017 potrebovať o 800 miliónov eur viac. Ak sa nič v dohľadnom čase nezmení, nožnice medzi výdavkami a príjmami v sektore sa budú naďalej roztvárať a podľa predikcie bude v slovenskom zdravotníctve v roku 2025 chýbať 625 miliónov eur.
Potrebujeme reformy, a to hneď
Aktuálne máme jednu z posledných príležitostí s tým niečo urobiť. Na strane výdavkov musíme čo najskôr zefektívniť celé zdravotníctvo a naviazať spotrebu zdrojov na výsledky a kvalitu liečby. Zostáva nepochopiteľné, prečo sa zastavila reforma nemocničnej siete a pripravovaná stratifikácia zostala stále len na papieri.
Stratifikácia nemocníc je pritom len jedna časť skladačky vyššej efektivity. Do budúcnosti je potrebné ďalej centralizovať nielen nemocničné oddelenia, ale aj napr. jednodňovú chirurgiu naspäť do nemocníc. Vyše 100 jednodňových chirurgií na Slovensku je dnes mimo nemocnice, pričom 90 % z nich je v ich tesnej blízkosti. To predstavuje zbytočné náklady na prevádzku viacerých poskytovateľov, vzájomné vykrádanie personálu a nižší počet výkonov.
Celkovo nemocnice majú obrovské rezervy vo svojom fungovaní, od energetickej náročnosti až po zastarané IT systémy a procesy fungovania. Netreba zabúdať ani na to, že Slovensko má taktiež najvyššiu spotrebu liekov na predpis z krajín OECD.
Zmeniť sa musí aj štruktúra peňazí pritekajúcich do zdravotníctva. Štát by sa mal prestať správať macošsky k svojim poistencom a platbu za nich dorovnať reálnym potrebám zdravotných poisťovní. Taktiež potrebujeme do systému dostať viac privátnych platieb. Priame platby na Slovensku tečú do zdravotníctva v súčasnosti primárne do doplatkov za lieky, vyspelé systémy však vykazujú rovnomernejšie rozdelenie priamych platieb.
Máme unikátnu príležitosť
Peniaze, ktoré prídu na Slovensko z Bruselu v rámci Plánu obnovy, znamenajú unikátnu príležitosť konečne zmeniť a posunúť naše zdravotníctvo ďalej. Aj pre krátkosť času by sme mali byť schopní prioritizovať niekoľko reforiem, ktoré vieme rozbehnúť okamžite a ktoré majú dlhodobý efekt.
Ako hovorí expert na zdravotníctvo Michael Porter z Harvard University, jediným východiskom pre zdravotníctvo je zamerať sa na hodnotu, ktorú poskytuje pacientom. Poskytovatelia musia poskytovať kvalitnú a integrovanú liečbu, poisťovne ju vyhľadávať a zazmluvňovať a štát na to musí vytvárať podmienky a kontrolovať dodržiavanie pravidiel.
Za nás ako najväčšieho súkromného investora sme pripravení na tomto spolupracovať. Lebo rozumieme, že každému v zdravotníctve sa bude dariť len vtedy, ak bude celý systém dlhodobo fungovať.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív
Jozef Mathia, investičný manažér v Penta Investments