Politická agenda

VšZP mala od roku 2016 problémy s výškou vlastného imania, čo bolo následkom rekordnej straty predchádzajúceho roku. Napriek tomu, že sa jej medzi tým podarilo dostať z ozdravného plánu a držať hospodársky výsledok v plusových číslach, k dnešnému dátumu sa jej nepodarilo vytvoriť dostatočné rezervy, aby bola pripravená na „zlé“ roky. Ministerstvo zdravotníctva preto ešte v počas rokov 2017 až 2019 uvažovalo o zvýšení základného imania VšZP. Téma kapitálového vkladu nie je preto „novinkou“. Pôvodný zámer však bolo udržať hospodárenie VšZP v plusových číslach a využiť kapitálový vklad na jej stabilizáciu.

Situácia je však tento rok odlišná. Koronakríza spôsobila výpadok príjmov poisťovní, ktorý bol vyšší ako ich pokles vo výdavkoch (lebo sa neliečilo toľko pacientov). Ak sa teda nezvýši výber poistného, buď cez výber od ekonomicky aktívnych, alebo cez platbu od štátu, tak hospodársky výsledok poisťovne bude záporný. Odhadujem ho niekde v okolí mínus 60 až 80 mil. eur. Zvýšenie imania VšZP o 300 mil. eur pri strate VšZP nepomôže, pretože nevstupuje do hospodárskeho výsledku daného účtovného roku. Inak povedané, toto extrémne dofinancovanie nepomôže VšZP sa „nadýchnuť“ ani poskytnúť lepšiu či viac zdravotnej starostlivosti.

VšZP teda skončí účtovný rok v strate, pričom na základe ich obchodno-finančného plánu plánovali malý zisk. Plány poisťovní záväzne schvaľuje ÚDZS, ktorý je povinný v prípade výraznej odchýlky od plánu vynútiť ozdravný plán pre danú poisťovňu. 60- až 80-miliónová odchýlka smerom do straty je výrazná odchýlka. Som preto názoru, že ak ÚDZS bude môcť konať objektívne a nezávisle, tak budúci rok vynúti ozdravný plán od VšZP. Ozdravný plán = úspory, často na úkor dostupnosti starostlivosti. Zvýšenie kapitálového vkladu je preto len jedna strana mince a takouto formou aj nešťastný krok. Autori tejto myšlienky si preto asi myslia, že „vyhraj voľby a ÚDZS poslúcha“ alebo nezvážili dosahy ich krokov, alebo im to je proste ukradnuté.

Treba si však uvedomiť, že ak sa dofinancovanie rieši na takejto ad hoc báze, bez verejnej debaty, materiálom predloženým na vládu minúty pred rokovaním, tak to výrazne zvyšuje nestabilitu v sektore. Koronakríza sa logicky dotkla všetkých poisťovní, nielen VšZP. Som názoru, že pokiaľ sa nedofinancuje sektor aj cez platbu za poistencov štátu, ktorá pôjde všetkým poisťovniam, tak sa môže ohroziť starostlivosť pre takmer 40 % občanov (poistencov ostatných poisťovní).

Je známe, že oslabenie súkromných poisťovní je agendou oboch ministerstiev, ale takéto veľké kroky treba vykonávať po verejnej diskusii, s jasným harmonogramom, plánom či dopočítaním hodnoty za peniaze. Rozhodne nie takto na „piráta“. Riskujeme totiž, že obeťou politickej agendy budeme my všetci. Toto považujem za extrémne nezodpovedné. Neviem taktiež, ako vznikla suma 300 mil. eur. Nemyslím si, že niekto vie. Ak sa pozrieme na rozpočet, očakávané a prezentované výpadky na výdavkoch a daňové prognózy od kolegov z ministerstva financií, tak sa k 300 mil. eur nedopracujeme.

Predložený materiál vôbec nevysvetlil túto sumu, ani jej účel, čo len ďalej prehlbuje dôveru voči takémuto opatreniu. VšZP má nové vedenie, ktoré vykazuje veľmi pozitívne známky. Verím, že ak by sa dofinancoval rezort férovo – cez poistencov štátu, tak VšZP zvládne situáciu sama, férovo a transparentne.