Autori štúdie publikovanej vo Frontiers in Public Health predpokladajú na základe správania nového koronavírusu SARS-CoV-2, že sa ochorenie COVID-19 stane bežnou sezónnou chorobou. Štúdia naznačuje, že to nastane po dosiahnutí kolektívnej imunity. Podľa autorov dovtedy COVID-19 nebude rešpektovať ročné obdobia a zdôrazňujú preto dôležitosť ochranných a kontrolných opatrení.
Odhady
Jeden z autorov Hassan Zaraket pôsobiaci na lekárskej fakulte American University of Beirut tvrdí, že COVID-19 tu už zostane a bude vyvolávať ďalšie vlny epidémií počas celého roka. Podľa neho zlom nastane až po dosiahnutí nejakej formy kolektívnej imunity. Dovtedy sa však verejnosť bude musieť naučiť s vírusom žiť.
To však neznamená ignorovať ho, ale dodržiavať opatrenia, ktoré preukázateľne šírenie vírusu spomaľujú, ako nosenie rúšok, dodržiavanie odstupov a hygiena rúk, tiež vynechanie hromadných podujatí najmä v uzavretých priestoroch.
Tieto tvrdenia potvrdzuje ďalší spoluautor štúdie Hadi M. Yassine z Qatar University v Dauhe. Aj podľa neho štáty zažijú viac vĺn tejto choroby, než sa dosiahne potrebná kolektívna imunita.
Väčšina vírusových infekcií dýchacích ciest má tendenciu vyskytovať sa sezónne s vysokým výskytom počas zimy v miernych oblastiach a počas obdobia dažďov v tropických oblastiach. Podľa autorov štúdie napríklad výskyt vírusu chrípky a respiračného syncyciálneho vírusu (RSV) v našich klimatických podmienkach vrcholí v období od decembra do marca. Ale vo väčšine tropických oblastiach cirkulujú po celý rok.
Autori štúdie tieto vírusy preskúmali z hľadiska správania a najmä ich sezónnosti a porovnali to s tým, čo všetko už vedia o stabilite a šírení nového koronavírusu. Uviedli tiež, že v prípade SARS-CoV-1 nebolo možné posúdiť jeho sezónnosť pre jeho rýchle rozšírenie asi do 30 krajín. A v prípade MERS-CoV uplynulo sedem rokov od jeho objavenia a stále spôsobuje občasné a sporadické infekcie bez zjavnej sezónnosti. Ako uvádzajú v štúdii, MERS-CoV preukázal nízku schopnosť prenosu medzi ľuďmi a väčšina ohnísk sa vyskytla hlavne v zdravotníckych zariadeniach.
Autori tvrdia, že sezónne správanie vírusov má niekoľko príčin, a to schopnosť vírusu prežívať v chladnejšom a suchšom vzduchu, ktorý je typický pre zimné mesiace, ale aj presun ľudí do uzavretých priestorov a väčšia zraniteľnosť ľudskej imunity počas zimy.
Odlišnosť
Vírus spôsobujúci COVID-19 má v porovnaní s nimi však vyššiu nákazlivosť (vyjadrovanú cez R0 – reprodukčné číslo, ktoré udáva, koľko ďalších osôb infikuje jeden nakazený), a to najmä preto, že sa vyskytuje v populácii, ktorá nemá proti nemu protilátky. To je podľa autorov štúdie hlavnou príčinou toho, prečo sa nemohli uplatniť faktory, ktoré fungujú pri sezónnych ochoreniach.
Predpokladajú však, že len čo sa objaví dostatočná miera kolektívnej imunity, či už tým, že ochorenie ľudia prekonajú, alebo očkovaním, malo by R0 tejto choroby podstatne klesnúť. Autori dodávajú, že to by ochorenie malo urobiť ovplyvniteľné sezónnymi faktormi.
Pri iných koronavírusoch, napríklad pri relatívne nových NL63 a HKU1, táto sezónnosť funguje a riadia sa podobnými pravidlami šírenia ako chrípka. „Avšak toto je nový koronavírus a cez jeho rastúce poznanie zostáva stále veľa neznámych. Či sú naše predpovede správne, to ukáže až budúcnosť. Ale myslíme si, že je tento scenár vysoko pravdepodobný,“ reagoval H. Zaraket.
Očkovanie
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v rámci boja proti pandémii vyhlásila, že svet musí začať masívne očkovanie proti chrípke a tiež prestať s „nacionalizmom“ ohľadne koronavírusovej vakcíny.
Podľa Bruce Aylwarda, hlavného poradcu šéfa WHO Tedrosa Adhanoma Ghebreyesuse, sa preočkovanie svetovej populácie musí uskutočniť ešte tento rok. Podľa neho sa tým predíde mnohým komplikáciám v boji proti koronavírusu.
Šéf WHO uviedol, že krajiny uprednostňujúce svoje vlastné záujmy v snahe zabezpečiť si dodávky možnej koronavírusovej vakcíny celkovú pandémiu len zhoršujú. „Nikto nie je v bezpečí, kým nebudú v bezpečí všetci,“ reagoval T. A. Tedros.
WHO dlhodobo vyzýva, aby sa vakcíny stali globálnym verejným statkom.
Odhady
Jeden z autorov Hassan Zaraket pôsobiaci na lekárskej fakulte American University of Beirut tvrdí, že COVID-19 tu už zostane a bude vyvolávať ďalšie vlny epidémií počas celého roka. Podľa neho zlom nastane až po dosiahnutí nejakej formy kolektívnej imunity. Dovtedy sa však verejnosť bude musieť naučiť s vírusom žiť.
To však neznamená ignorovať ho, ale dodržiavať opatrenia, ktoré preukázateľne šírenie vírusu spomaľujú, ako nosenie rúšok, dodržiavanie odstupov a hygiena rúk, tiež vynechanie hromadných podujatí najmä v uzavretých priestoroch.
Tieto tvrdenia potvrdzuje ďalší spoluautor štúdie Hadi M. Yassine z Qatar University v Dauhe. Aj podľa neho štáty zažijú viac vĺn tejto choroby, než sa dosiahne potrebná kolektívna imunita.
Väčšina vírusových infekcií dýchacích ciest má tendenciu vyskytovať sa sezónne s vysokým výskytom počas zimy v miernych oblastiach a počas obdobia dažďov v tropických oblastiach. Podľa autorov štúdie napríklad výskyt vírusu chrípky a respiračného syncyciálneho vírusu (RSV) v našich klimatických podmienkach vrcholí v období od decembra do marca. Ale vo väčšine tropických oblastiach cirkulujú po celý rok.
Autori štúdie tieto vírusy preskúmali z hľadiska správania a najmä ich sezónnosti a porovnali to s tým, čo všetko už vedia o stabilite a šírení nového koronavírusu. Uviedli tiež, že v prípade SARS-CoV-1 nebolo možné posúdiť jeho sezónnosť pre jeho rýchle rozšírenie asi do 30 krajín. A v prípade MERS-CoV uplynulo sedem rokov od jeho objavenia a stále spôsobuje občasné a sporadické infekcie bez zjavnej sezónnosti. Ako uvádzajú v štúdii, MERS-CoV preukázal nízku schopnosť prenosu medzi ľuďmi a väčšina ohnísk sa vyskytla hlavne v zdravotníckych zariadeniach.
Autori tvrdia, že sezónne správanie vírusov má niekoľko príčin, a to schopnosť vírusu prežívať v chladnejšom a suchšom vzduchu, ktorý je typický pre zimné mesiace, ale aj presun ľudí do uzavretých priestorov a väčšia zraniteľnosť ľudskej imunity počas zimy.
Odlišnosť
Vírus spôsobujúci COVID-19 má v porovnaní s nimi však vyššiu nákazlivosť (vyjadrovanú cez R0 – reprodukčné číslo, ktoré udáva, koľko ďalších osôb infikuje jeden nakazený), a to najmä preto, že sa vyskytuje v populácii, ktorá nemá proti nemu protilátky. To je podľa autorov štúdie hlavnou príčinou toho, prečo sa nemohli uplatniť faktory, ktoré fungujú pri sezónnych ochoreniach.
Predpokladajú však, že len čo sa objaví dostatočná miera kolektívnej imunity, či už tým, že ochorenie ľudia prekonajú, alebo očkovaním, malo by R0 tejto choroby podstatne klesnúť. Autori dodávajú, že to by ochorenie malo urobiť ovplyvniteľné sezónnymi faktormi.
Pri iných koronavírusoch, napríklad pri relatívne nových NL63 a HKU1, táto sezónnosť funguje a riadia sa podobnými pravidlami šírenia ako chrípka. „Avšak toto je nový koronavírus a cez jeho rastúce poznanie zostáva stále veľa neznámych. Či sú naše predpovede správne, to ukáže až budúcnosť. Ale myslíme si, že je tento scenár vysoko pravdepodobný,“ reagoval H. Zaraket.
Očkovanie
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v rámci boja proti pandémii vyhlásila, že svet musí začať masívne očkovanie proti chrípke a tiež prestať s „nacionalizmom“ ohľadne koronavírusovej vakcíny.
Podľa Bruce Aylwarda, hlavného poradcu šéfa WHO Tedrosa Adhanoma Ghebreyesuse, sa preočkovanie svetovej populácie musí uskutočniť ešte tento rok. Podľa neho sa tým predíde mnohým komplikáciám v boji proti koronavírusu.
Šéf WHO uviedol, že krajiny uprednostňujúce svoje vlastné záujmy v snahe zabezpečiť si dodávky možnej koronavírusovej vakcíny celkovú pandémiu len zhoršujú. „Nikto nie je v bezpečí, kým nebudú v bezpečí všetci,“ reagoval T. A. Tedros.
WHO dlhodobo vyzýva, aby sa vakcíny stali globálnym verejným statkom.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
tasr
Jana Andelová, ZdN