Chýba nám zákon o reprodukčnom zdraví

V poslednom období je verejnosť opakovane konfrontovaná so snahami niektorých zákonodarcov o zmeny v interrupčnom zákone. Je logické, že každá takáto zmena by mala byť zdôvodnená predovšetkým odbornými argumentmi. Pri všetkých týchto návrhoch sa dozvedáme, že boli podrobne konzultované s odborníkmi. Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť ako združenie odborníkov je integrálnou súčasťou Slovenskej lekárskej spoločnosti a združuje viac ako 1 000 slovenských odborníkov, profesorov, docentov, prednostov kliník, primárov a ďalších predstaviteľov nášho odboru. Máme svoje špecializované odborné sekcie, v ktorých sú združení špičkoví špecialisti v danej oblasti. Naša spoločnosť však napriek tomu nikdy nebola pri žiadnej z týchto aktivít a ani v tomto prípade oslovená a požiadaná o odborný názor, vyjadrenie či posudok.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR má tiež svojich menovaných špecialistov pre jednotlivé medicínske odbory, hlavných odborníkov. Na základe denných kontaktov s hlavným odborníkom pre gynekológiu a pôrodníctvo, ktorý je tiež členom našej odbornej spoločnosti, viem, že ani on nebol v tejto veci nijako konzultovaný, ani požiadaný o vyjadrenie.

Predkladatelia návrhu zákona pravdepodobne považujú za odborné konzultácie prezentáciu názorov a vystúpenia svojich, podľa nám nejasných, hoci predpokladaných kritérií vybraných „odborníkov“. V tomto zmysle bola vedená aj nedávno uskutočnená „konferencia“ v priestoroch parlamentu, usporiadaná predkladateľmi aktuálneho návrhu zmien v interrupčnom zákone. Predstavitelia Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti nijako neboli informovaní o pripravovaných „odborných stretnutiach“ a ani o pripravovaných zmenách zákona.

Samozrejme, rešpektujeme právo organizátorov takýchto podujatí pozývať si na svoje akcie na tzv. odborné prezentácie a komentáre špecialistov podľa svojho výberu. K odbornosti a kvalite prezentácií sa na tomto mieste nechcem vyjadrovať. Musím však zdôrazniť, že výsledky takýchto stretnutí a konzultácií nemožno vydávať pred verejnosťou a už vôbec nie v zákonodarnom orgáne za oficiálne stanovisko odborníkov a konzultácie s nimi.

Predstavitelia Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti sa s problematikou interrupcií a so všetkými súvisiacimi problémami opakovane komplexne zaoberali. Hoci aj v našich radoch sú predstavitelia rôznych svetonázorov, a mnohí z výhrady svedomia tieto zákroky sami nevykonávajú, základný postoj spoločnosti k interrupciám zastáva jednoznačný. Doteraz u nás platiaci zákon o umelom prerušení tehotnosti považujeme za dobrý, moderný a nevyžaduje si žiadne zmeny. Rovnaký názor majú aj predstavitelia Svetovej zdravotníckej organizácie a všetkých relevantných odborných a spoločenských organizácií vo svete. Slovensko je aj v súčasnosti uvádzané v tejto súvislosti za svetlý príklad a náš interrupčný zákon je medzinárodne považovaný za jeden z najlepších.    
 
Pripomienky k novele zákona

Hoci sme predkladateľmi týchto návrhov, ani ministerstvom zdravotníctva sme neboli vyzvaní na diskusiu o predkladaných zmenách v interrupčnom zákone, Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť ich štandardne, rovnako ako mnohé iné návrhy zákonov, pripomienkovala prostredníctvom internetového právneho a informačného portálu Slov-Lex. Akúkoľvek spätnú väzbu alebo informáciu, či boli naše pripomienky nejakou formou akceptované, či diskutované, žiaľ, nemáme.

Naše pripomienky k predkladanej novele zákona pozostávajú z dvoch častí. Jednak je to náš pohľad na celkový právny zmysel navrhovaných zmien, z ktorých sú, podľa nami konzultovaných právnikov mnohé v rozpore s medzinárodnými dohodami, zmluvami, ktoré sme prijali, a aj Ústavou SR. Návrh ako celok výrazne sprísňuje podmienky pre výkon umelého prerušenie tehotenstva, čo je vlastne jeho zmyslom, pričom neuvádza, prečo je takáto zmena potrebná, hoci sa s touto problematikou už dávnejšie vyrovnal Ústavný súd SR. Zákon podľa nás neopodstatnene zasahuje aj do viacerých ďalších, Ústavou garantovaných práv ženy. Hrubým spôsobom zasahuje do citlivej rovnováhy práv a nárokov plodu a ženy, pričom sa tento pomer podstatne, miestami aj na úkor života a zdravia ženy, presúva na stranu plodu. V mnohých častiach zasahuje do intimity žien. V tomto sú ukryté jeho najvýznamnejšie obmedzenia.

Druhú časť našich pripomienok tvoria komentáre k paragrafovým zmenám ustanovení súvisiacich s praktickým prístupom k prerušeniu tehotenstva. To sú navrhované obmedzenia na vykonanie zákroku až 96 hodín po podaní žiadosti, potrebu správ dvoch odborníkov pri prerušení tehotnosti z medicínskej indikácie, povinnosti lekára o poučeniach pacientky a podobne. Zákonné kodifikovanie všetkých týchto opatrení považujeme za úplne zbytočné, pretože v obrovskej väčšine prípadov, len možno na malé výnimky pri zriedkavej hrozbe časového alebo zdravotného omeškania, sú už dnes tieto postupy v praxi samozrejmosťou. Ich uzákonením a nemožnosťou v núdzi konať inak by boli ohrozené práve tie ženy, i keď by išlo len o raritné prípady, ktoré by boli takejto hrozbe vystavené. Pretože už dnes sú tieto opatrenia prakticky temer samozrejmosťou, nevidíme dôvod na otváranie zákona na ich implementáciu.
 
Neprijateľný stav

Slovenskí gynekológovia opakovane upozornili na neprijateľný stav v spôsobe vykonávania interrupcií na Slovensku, o ktorom, žiaľ, zákon nehovorí. U nás sa podľa vyhlášky MZ SR, ktorá prakticky upravuje výkon umelého prerušenia tehotnosti, vykonávajú interrupcie len formou chirurgického zákroku. Od vydania týchto pokynov MZ SR na výkon umelého prerušenia tehotnosti uplynulo už veľa rokov. Vo svete a aj vo všetkých okolitých krajinách, okrem Poľska, kde nie sú interrupcie dovolené, sa už dávno prerušenia tehotenstva realizujú podstatne jednoduchšie, interrupčnými tabletkami. Žena pod dohľadom lekára užije tabletky, ktoré jej spôsobia prirodzený potrat. Riziko komplikácií, ako ukazujú desaťročia praxe v zahraničí, sú nepomerne menšie.

Obavy z možného zvýšenia počtu takýchto potratov, ako ukázala prax, sú neopodstatnené. V žiadnej z krajín, kde zaviedli potratové tabletky, nedošlo k zvýšeniu počtu potratov. Skôr naopak. Je teda scestná obava, že tabletky by sa zneužívali a nezodpovedne ich budú ženy užívať ako náhradu antikoncepcie. Celosvetová prax jednoznačne ukazuje opak.
Použitie potratovej tabletky však prináša pre lekárov aj právny problém. U nás je, zatiaľ, umelé prerušenie tehotnosti zákonom dovolené. Na žiadosť pacientky ho v zdravotníckom zariadení teda musia vykonať, samozrejme, treba zohľadniť možnosti lekárov súvisiace s výhradou vo svedomí. Lekár je povinný podľa lekárskej prísahy a platných zákonov postupovať „lege artis“, teda postupmi v súlade so súčasnými medicínskymi poznatkami. Podľa medicínskych poznatkov je využitie potratovej tabletky nepomerne výhodnejšie pre pacientku a nesie so sebou menej  komplikácií ako chirurgický zákrok. Napriek tomu ho však vyhláška MZ SR núti tento zákrok vykonať chirurgicky.

Napriek týmto nevyvrátiteľným argumentom sa nedarí dosiahnuť jednoduchú zmenu vo vyhláške, ktorá by umožnila takýto výkon interrupcie. Na jej zavedenie však nie je potrebné zasahovať do zákona, stačí inovácia príslušnej vyhlášky MZ SR. 
 
Komplexná problematika

Pri všetkých týchto diskusiách o interrupciách a ich výkone sme spoločne s hlavným odborníkom opakovane upozorňovali predstaviteľov výkonnej aj legislatívnej moci, že tieto otázky sú len drobnou, vytrhnutou časťou z komplexnej problematiky reprodukčného zdravia obyvateľstva. Všetky vyspelé krajiny sveta majú tzv. zákon o reprodukčnom zdraví. Je to komplexný zákon upravujúci celú koncepciu reprodukčného zdravia, počnúc od výchovy detí v škole vrátane sexuálnej výchovy cez problematiku plánovaného rodičovstva, antikoncepcie, vzťahov medzi pohlaviami, problematiky tehotenstva, asistovanej reprodukcie, náhradného rodičovstva, pôrodu a pod. Ide teda o obrovský komplex problémov, ktoré vzájomne veľmi úzko súvisia a ich zákonné usporiadanie prináša riešenie aj otázok, ktoré v našich podmienkach riešime ako samostatné problémy vytrhnuté z kontextu súvisiacich otázok. Problémom je, že u nás takýto zákon o reprodukčnom zdraví stále nemáme.

Za posledných 10 rokov sme opakovane predkladali kompetentným detailné návrhy na takýto zákon. V diskusii o jeho obsahu a znení sa však obyčajne rozchádzame s predstaviteľmi všeobecne vplyvných kruhov, ktoré otázky rodičovstva, prevencie neplánovaného otehotnenia, antikoncepcie či sexuálnej výchovy v školách apriori zamietajú. No týmto témam a ich zákonným úpravám sa v kontexte reprodukčného zdravia nedá vyhnúť, a ako ukazuje zahraničná prax, ich zákonné usporiadanie je pre každodenný život vždy len prínosom.