Spieva jedna česká kapela v populárnej piesni – že by inšpirovaná Slovenskom? Takže rovno k veci: Návrh na kúpeľnú liečbu musí mať ako podmienku na schválenie uvedené všetky náležitosti požadované podľa prílohy číslo 6 k Zákonu 577/2004 v aktuálnom znení (220/2013 Z. z.).
Pre choroby obehového ústrojenstva je to: EKG, vyšetrenie sérových lipidov, u hypertonikov II. a III. stupňa očné pozadie, príslušné odborné vyšetrenia podľa uváženia lekára a RTG hrudných orgánov. Samozrejme, musí mať na indikáciu kúpeľnej liečby dôvod: dnes sú to hlavne pacienti s hypertenziou, po prekonanom akútnom koronárnom syndróme, po operačnom (CABG) alebo katetrizačnom riešení koronárnej choroby, po implantácii PM, po operácii chlopňových chýb a po cievnych rekonštrukciách. Majoritne sa kúpeľná liečba absolvuje do pol roka od menovaných príhod, opakované kúpeľné liečby sa týkajú hlavne hypertonikov a chronickej stabilnej ICHS.
Ak bol pacient pred vystavením návrhu na KL hospitalizovaný (IM, CABG, PM, chlopňová náhrada), určite absolvoval v rámci kompletného vyšetrenia aj RTG hrudníka. V tom prípade nie je problém opis uviesť do kúpeľného návrhu. Za zamyslenie však aj v tom prípade stojí, čo „také veľké“ pre rozhodnutie o schválení revíznemu lekárovi poskytuje, keď s uvedenými diagnózami pacient určite absolvoval echokg, prípadne aj koronarografiu. Ak ide o stabilného kardiologického pacienta, ktorý najpravdepodobnejšie nebol v posledných rokoch hospitalizovaný a má dôvod na absolvovanie kúpeľnej liečby, musí absolvovať aj RTG hrudníka.
V časoch dostupnej a u kardiakov aj rutinne využívanej echokardiografie je to vyšetrenie, ktoré mi o kardiovaskulárnom systéme povie... no nič. Ani mne, ani revíznemu lekárovi, ani lekárovi v kúpeľnom zariadení. Tomu by skôr pred rozhodnutím o intenzite záťaže pacienta pri rehabilitácii pomohla informácia o ejekčnej frakcii, o možnej sekundárnej pľúcnej hypertenzii, 6-minútovom teste, saturácii O2, dosiahnutej záťaži pri ergometrii, orgánových komplikáciách hypertenzie a pod. To však dnes v kúpeľnom návrhu nežiada nikto, lebo sa také nežiadalo ani pred 50 rokmi...
Aj keď sa to môže zdať marginálny problém, na Slovensku platí Zákon o radiačnej ochrane (87/2018 Z.z), ktorý okrem iného hovorí, že (§ 44): „Lekárske ožiarenie... zahŕňa diagnostiku... a je odôvodnené, ak sa dokáže jeho dostatočný prínos v porovnaní s individuálnou ujmou... a prihliada sa aj na prínos a riziká dostupných alternatívnych techník“ a (§ 109) „optimalizácia lekárskeho ožiarenia sa uplatňuje udržiavaním výšky dávok na takej nízkej úrovni, ktorá je dosiahnuteľná pri získaní požadovaných diagnostických informácií a zohľadnení ekonomických faktorov“.
Po slovensky: Ak sa dá rtg hrudníka nahradiť inak, načo ho robiť, nehovoriac o „nenahraditeľnom prínose rtg“ v porovnaní s echokg na posúdenie funkčného stavu srdca. Inak v zákone sa spomína aj MZ SR a Úrad verejného zdravotníctva ako zodpovedné (?) inštitúcie za uplatňovanie spomínaného zákona v praxi – čítali ho?
Ešte k inej veci v Prílohe č. 6: Hypertonik II. a III. st. má mať aktuálne vyšetrenie očného pozadia. Boli časy (no, boli...), keď sa hypertenzia klasifikovala aj podľa nálezu na očnom pozadí. Dnes platné guidelines z roku 2018 (ale aj viaceré z predošlých rokov) vnímajú nález na očnom pozadí ako jeden z prejavov orgánového poškodenia pre stanovenie tzv. rizika. Sú aj iné, dominantnejšie nálezy potvrdzujúce orgánové poškodenie u hypertonika (echokg nálezy hypertrofie myokardu, proteinúria a pod.). Spomínam ich, lebo ak by bolo očné pozadie vnímané ako doklad orgánového poškodenia, mali by byť žiadané v podmienkach na schválenie návrhu aj tie – nie sú a ani ma to neprekvapuje: požiadavka na vyšetrenie očného pozadia (nie raz požadovaná vo vrátenom kúpeľnom návrhu... úprimne: ako buzerácia lekára, ktorý návrh vystavil) je ešte stále vnímaná ako potvrdenie hypertenzie II. a III. st., lebo „obyčajná hypertenzia“ bez zmien na očnom pozadí kúpele dostať nemusí (prečo neušetriť, ak sa dá...). Stredovek neskončil, stredovek trvá... dokedy, kompetentní?
Pre choroby obehového ústrojenstva je to: EKG, vyšetrenie sérových lipidov, u hypertonikov II. a III. stupňa očné pozadie, príslušné odborné vyšetrenia podľa uváženia lekára a RTG hrudných orgánov. Samozrejme, musí mať na indikáciu kúpeľnej liečby dôvod: dnes sú to hlavne pacienti s hypertenziou, po prekonanom akútnom koronárnom syndróme, po operačnom (CABG) alebo katetrizačnom riešení koronárnej choroby, po implantácii PM, po operácii chlopňových chýb a po cievnych rekonštrukciách. Majoritne sa kúpeľná liečba absolvuje do pol roka od menovaných príhod, opakované kúpeľné liečby sa týkajú hlavne hypertonikov a chronickej stabilnej ICHS.
Ak bol pacient pred vystavením návrhu na KL hospitalizovaný (IM, CABG, PM, chlopňová náhrada), určite absolvoval v rámci kompletného vyšetrenia aj RTG hrudníka. V tom prípade nie je problém opis uviesť do kúpeľného návrhu. Za zamyslenie však aj v tom prípade stojí, čo „také veľké“ pre rozhodnutie o schválení revíznemu lekárovi poskytuje, keď s uvedenými diagnózami pacient určite absolvoval echokg, prípadne aj koronarografiu. Ak ide o stabilného kardiologického pacienta, ktorý najpravdepodobnejšie nebol v posledných rokoch hospitalizovaný a má dôvod na absolvovanie kúpeľnej liečby, musí absolvovať aj RTG hrudníka.
V časoch dostupnej a u kardiakov aj rutinne využívanej echokardiografie je to vyšetrenie, ktoré mi o kardiovaskulárnom systéme povie... no nič. Ani mne, ani revíznemu lekárovi, ani lekárovi v kúpeľnom zariadení. Tomu by skôr pred rozhodnutím o intenzite záťaže pacienta pri rehabilitácii pomohla informácia o ejekčnej frakcii, o možnej sekundárnej pľúcnej hypertenzii, 6-minútovom teste, saturácii O2, dosiahnutej záťaži pri ergometrii, orgánových komplikáciách hypertenzie a pod. To však dnes v kúpeľnom návrhu nežiada nikto, lebo sa také nežiadalo ani pred 50 rokmi...
Aj keď sa to môže zdať marginálny problém, na Slovensku platí Zákon o radiačnej ochrane (87/2018 Z.z), ktorý okrem iného hovorí, že (§ 44): „Lekárske ožiarenie... zahŕňa diagnostiku... a je odôvodnené, ak sa dokáže jeho dostatočný prínos v porovnaní s individuálnou ujmou... a prihliada sa aj na prínos a riziká dostupných alternatívnych techník“ a (§ 109) „optimalizácia lekárskeho ožiarenia sa uplatňuje udržiavaním výšky dávok na takej nízkej úrovni, ktorá je dosiahnuteľná pri získaní požadovaných diagnostických informácií a zohľadnení ekonomických faktorov“.
Po slovensky: Ak sa dá rtg hrudníka nahradiť inak, načo ho robiť, nehovoriac o „nenahraditeľnom prínose rtg“ v porovnaní s echokg na posúdenie funkčného stavu srdca. Inak v zákone sa spomína aj MZ SR a Úrad verejného zdravotníctva ako zodpovedné (?) inštitúcie za uplatňovanie spomínaného zákona v praxi – čítali ho?
Ešte k inej veci v Prílohe č. 6: Hypertonik II. a III. st. má mať aktuálne vyšetrenie očného pozadia. Boli časy (no, boli...), keď sa hypertenzia klasifikovala aj podľa nálezu na očnom pozadí. Dnes platné guidelines z roku 2018 (ale aj viaceré z predošlých rokov) vnímajú nález na očnom pozadí ako jeden z prejavov orgánového poškodenia pre stanovenie tzv. rizika. Sú aj iné, dominantnejšie nálezy potvrdzujúce orgánové poškodenie u hypertonika (echokg nálezy hypertrofie myokardu, proteinúria a pod.). Spomínam ich, lebo ak by bolo očné pozadie vnímané ako doklad orgánového poškodenia, mali by byť žiadané v podmienkach na schválenie návrhu aj tie – nie sú a ani ma to neprekvapuje: požiadavka na vyšetrenie očného pozadia (nie raz požadovaná vo vrátenom kúpeľnom návrhu... úprimne: ako buzerácia lekára, ktorý návrh vystavil) je ešte stále vnímaná ako potvrdenie hypertenzie II. a III. st., lebo „obyčajná hypertenzia“ bez zmien na očnom pozadí kúpele dostať nemusí (prečo neušetriť, ak sa dá...). Stredovek neskončil, stredovek trvá... dokedy, kompetentní?
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archiv
MUDr. Jozef Beňačka
