​Nie je skríning ako skríning

Keď sa vlani začal prvý, štátom riadený skríning kolorektálneho karcinómu, vytrvalí iniciátori tejto myšlienky ani po viac ako dvadsaťročnej snahe netajili optimizmus. Počet testov v rámci skríningu aj preventívnych prehliadok sa priblížil k hranici 350 000 vyšetrených vzoriek, čo je úspech. Za efektívny skríning kolorektálneho karcinómu sa totiž v našich podmienkach považuje ročná účasť 400 000 osôb z ohrozenej populácie. 

Keď potom odštartoval skríning rakoviny prsníka a krčka maternice, zdalo sa, že konečne ožila roky zanedbávaná oblasť. To však nikto nerátal s novým koronavírusom, ktorý utlmil aj skríningové programy. Preventívne prehliadky sa rozbiehajú veľmi pomaly a o skríningu platí to isté. Slováci a Slovenky zatiaľ očakávajú denne skôr aktualizované čísla o nových infikovaných koronavírusom než pozývací list na skríningové vyšetrenie. Otázne je, či sú zasielané...

Hovoriť dnes o skríningu cievnych výdutí, ktorý rovnako zachraňuje životy, vyzerá ako nápad zo zlého filmu. Najmä preto, že neplatí rovnica ako pri onkologických skríningoch, kde vyhľadávanie a diagnostika v skorom štádiu šetrí náklady na budúcu liečbu. Aktívne vyhľadávanie aneuryziem v rizikovej skupine totiž prináša platcom presne opačný efekt – endovaskulárna liečba nie je lacná.

V čase, keď pandémia uberá stámilióny eur zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, sa o peniazoch bude hovoriť čoraz viac. Otázka znie, nie kedy, ale kde sa začne šetriť.