Nemocnice začínajú chápať, že bez stimulov nedokážu získať a udržať kvalitných ľudí

Všetci, ktorí čo i len trochu sledujú situáciu v zdravotníctve, už asi chápu, že máme hrozivý nedostatok zdravotníckych pracovníkov a nečrtá sa žiadna stratégia – aspoň nie zo strany regulátora – aby sa situácia zlepšila.

Napríklad v skupine sestier a pôrodných asistentiek hrozí, že o desať rokov nám odíde zo systému tretina sestier (asi 10 000), ktoré nebudeme mať kým doplniť. Už teraz nám chýba na počet obyvateľov 12 000 sestier, ak by sme sa chceli priblížiť priemeru Európskej únie 8,4 sestry na 100 000 obyvateľov.

Riešenia

Napriek tomu, že pred voľbami bolo organizovaných množstvo diskusií a stretnutí, na ktorých táto otázka najviac rezonovala a tieňoví ministri za jednotlivé strany deklarovali množstvo návrhov na opatrenia, ktorými by sme mohli situáciu stabilizovať (určite však nie zvrátiť), po voľbách sa téma nedostatku zdravotníkov akosi vytratila s príchodom pandémie. 

Najnovšie počúvame zo strany predstaviteľov ministerstva, zástupcov najsilnejšieho vládneho politického zoskupenia, že musia situáciu analyzovať. Nerozumieme, čo ešte potrebujeme analyzovať. Analýz máme totiž viac, než potrebujeme. To, čo potrebujeme, sú riešenia.

Najefektívnejším, no, bohužiaľ, iba dočasným riešením nedostatku pracovníkov v zdravotníctve sa momentálne javia stimuly v podobe náborových príspevkov, ku ktorým pristúpili niektoré nemocnice. Neštátne nemocnice kriticky uvádzajú, že si to nemôžu dovoliť, a tak nemôžu štátnym konkurovať.

U ambulantných poskytovateľov je situácia podobná, sestry a pôrodné asistentky nemajú, preto sa uchyľujú k rôznym „kreatívnym riešeniam“ v podobe praktických sestier, či najnovšie majú napríklad gynekológovia požiadavku, aby v ich ambulanciách mohla pracovať sestra alebo praktická sestra namiesto pôrodných asistentiek.

Výsledkom tohto pretekania bude pravdepodobne zlepšenie pracovných podmienok pre zdravotníkov, avšak nebude to hneď zajtra a čas hrá proti nám, hlavne proti pacientom, ktorým sa nedostane kvalitnej starostlivosti a, bohužiaľ, nebudú sa ani cítiť v bezpečí. Pretože ak majú dostať kvalitnú starostlivosť, ktorá má byť pre nich bezpečná, musia im ju poskytnúť v prvom rade dostatočne kvalifikovaní zdravotníci (nie premenovaní), ktorých bude dostatočný počet. A práve nedostatočný počet sestier a pôrodných asistentiek spôsobuje, že sú preťažené, majú veľa nadčasových hodín strávených v práci, veľa pacientov v službe, o ktorých sa nestíhajú starať, málo oddychu a postupne dochádza k vyhoreniu. A vyhorievajú, paradoxne, mladšie ročníky.

Sú nemocnice, ktoré ponúkajú aj iné benefity – zvýhodnené ceny ubytovania, trinásty plat, dovolenku nad rámec Zákonníka práce, rekreačné pobyty, škôlky pre deti zamestnancov. A sú aj také, ktoré, napriek tomu, že zamestnancov nemajú dostatok, neponúkajú nič navyše. Je to len a len otázkou flexibility manažmentov.

Komora sestier a pôrodných asistentiek už niekoľko rokov ponúka návrhy na riešenie nedostatku sestier a pôrodných asistentiek, avšak reakcia nie je takmer žiadna. Riešenia totiž sú, ale nikomu sa do nich akosi nechce.

Pracovné podmienky

Základnými riešeniami sú zvýšenie dotácií na študentov ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie tak, aby vzdelávatelia – fakulty ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie – mohli prijať viac študentov, pretože záujem o štúdium je dostatočný. Ak nevzdeláme dostatok ľudí, nemôžeme očakávať veľké zázraky.

Veľmi dôležité je zlepšovať pracovné podmienky sestier a pôrodných asistentiek nielen zvyšovaním miezd, ale aj skvalitňovaním pracovného prostredia, rozširovaním možností profesionálneho rastu či flexibilnými formami zamestnávania na znížené úväzky, skvalitňovaním manažovania ošetrovateľskej starostlivosti a pôrodnej asistencie, odbúravaním záťaže spojenej s vedením dokumentácie.

Základom celého komplexu problémov v zdravotníctve je však financovanie, a teda systematické zvyšovanie rozpočtu na zdravotníctvo, aby výška prostriedkov z verejných zdrojov dosiahla minimálne priemernú výšku verejných výdavkov štátov Európskej únie. Cenotvorba je totiž kameňom úrazu celého systému. Poskytovatelia nedostanú peniaze v takej výške, v akej sa pohybuje cena výkonov vrátane nákladov na materiál, lieky, cenu práce zdravotníkov. Cenu totiž určujú poisťovne, nie trh.

Bez peňazí tu však nebudeme mať ani kvalitné zdravotníctvo, ani spokojných pacientov a zdravotníkov. Preto verím, že sa situácia obráti a poskytovatelia budú viac tlačiť na to, aby za služby v zdravotníctve dostali reálne sumy, nie iba výšku limitov, ktoré nepokrývajú náklady. Treba pripraviť aj verejnosť na to, že sa 
bude musieť podieľať na zmene tohto systému, lebo inak hrozí jeho kolaps.