Minister zdravotníctva v rozhovore pre Zdravotnícke noviny uviedol: „Predložili sme reformu riadenej zdravotnej starostlivosti, to znamená, že každý pacient by mal vedieť, na čo má nárok v rámci cestovnej mapy. Toto bude plne elektronizované, pacient bude objednávaný na jednotlivé vyšetrenia a na každé vyšetrenie bude mať nárok čakať najviac istú stanovenú čakaciu lehotu. Ak by nemal splnený nárok, čiže na isté vyšetrenie by mal čakať dlhšie, tak v tom prípade bude mať právo nechať sa ošetriť u nezmluvného lekára a poisťovňa to bude musieť uhradiť.“ Je to aj v súlade s Programovým vyhlásením vlády (PVV), ktoré Asociácia na ochranu práv pacienta (AOPP) považuje za propacientsky orientované. Veríme, že návrhy na reformu riadenej zdravotnej starostlivosti, ako aj plnenie jednotlivých bodov v PVV budú v dostatočnom časovom predstihu prediskutované a predložené na pripomienkovanie odbornej verejnosti, ako aj pacientom, zdravotným poisťovniam, zriaďovateľom a poskytovateľom, aby sme sa vyhli nejasnostiam a nedorozumeniam.
Ambulantní lekári už dlhé roky poukazujú na to, že je ich nedostatok, sú preťažení a prestarnutí. Tvrdia, že viac pacientov denne nezvládnu vyšetriť a ošetriť pri kapacitných možnostiach, ktoré majú. Podľa mnohých veľa na tom nezmení ani objednávací elektronický systém, ktorý by mali v súlade s PVV prevádzkovať zdravotné poisťovne. Tie by mali byť zapojené aj do manažmentu pacienta, aby sa zlepšil prechod pacienta celým systémom od prevencie cez kvalitu poskytovanej starostlivosti až po doliečovanie, rehabilitáciu, dlhodobú starostlivosť a paliatívnu starostlivosť. Na to je však potrebné nastaviť sieť poskytovateľov v spolupráci so zriaďovateľmi, aby na poskytovanie zdravotnej starostlivosti tak, ako je stanovené v PVV, bolo dostatok a rovnomerne rozložených poskytovateľov, či už ambulantných, alebo nemocničných.
Analýza spotreby
V programovom vyhlásení si vláda dala za úlohu vypracovať analýzu spotreby zdravotnej starostlivosti, definovať potrebu a rozmiestnenie infraštruktúry a navrhnúť sieť poskytovateľov s jasne definovanými parametrami. Zároveň plánuje navrhnúť reformu nemocničnej siete na základe regionálnej potreby. Ako už vieme z čias, keď vznikal projekt stratifikácie nemocníc, analýzy a nastavenie riešení pri takých závažných zmenách, akou je aj reforma zdravotníctva, môžu trvať roky. Ich implementácia si bude vyžadovať ďalšie roky. Na konci to bude opäť pacient, kto si bude musieť na výsledok zmien počkať a nemusí sa ich dočkať, pričom vláda chce znižovať počet zbytočných úmrtí. Z pohľadu pacientov preto považujem za najideálnejšie riešenie vychádzať z už existujúceho konceptu stratifikácie nemocníc s prepojením na ambulantnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť, ktorý je veľmi dobrým základom.
Otázny návrat k rajonizácii
Ďalej minister uviedol, že „ak by pacient chcel vybočiť z tohto systému riadenej zdravotnej starostlivosti, tu už bude aplikovaný inštitút pripoistenia“. Tu by sme chceli poukázať na to, že pacient v súlade s Chartou práv pacientov, ktorej časti sú implementované do zdravotníckych zákonov, má právo výberu poskytovateľa. Ten ho môže odmietnuť za podmienok stanovených v zákone. Pacientom sa už teraz nepozdáva návrat k rajonizácii pri poskytovaní špecializovanej ambulantnej starostlivosti a obmedzenie výberu poskytovateľa. Výber poskytovateľa však neznamená v nemocnici výber konkrétneho operatéra, pôrodníka, špecialistu, tam by bolo možné uvažovať nad inštitútom pripoistenia.
Obdobne ako pri stanovení druhého názoru lekára, pri stomatologických výkonoch, výbere nadštandardnej ošetrovateľskej starostlivosti a fyzioterapie, operačných materiálov, jednoposteľovej izby, kvalitnejšej dlhodobej starostlivosti. Stanovenie nadštandardu si bude rovnako vyžadovať odbornú a verejnú diskusiu. V prvom rade je však potrebné stanoviť nárok pacienta – štandard tak, aby sa chronickí chorí a onkologickí pacienti, dôchodcovia neobávali toho, že nebudú mať z čoho zaplatiť doplatky za lieky, že sa pre nich stane zdravotná a dlhodobá starostlivosť nedostupnou.
Štandardy ako priorita
K naplneniu priorít v prospech pacientov je potrebné zintenzívniť prácu na Štandardných diagnostických a terapeutických postupoch (ŠDTP), kde je zahrnutý komplexný manažment pacienta, kompetencie a odbornosť zdravotníckych pracovníkov a oblasti prevencie, skríningu edukácie, diagnostiky, materiálno-technické požiadavky, postupy pri nastavovaní liečby a preskripcie liekov, pri algoritme medikamentóznej liečby podľa stupňov ochorenia aj v prípade rezistencie a osobitných režimov. Ďalej sú to oblasti nefarmakologickej liečby, pri zabezpečení a organizácii starostlivosti v rámci ambulantnej a nemocničnej liečby – manažmentu pacienta v prípade potreby hospitalizácie a po jej ukončení, multidisciplinárnej spolupráce, revízie.
Návrhy na schvaľovanie ŠDTP predkladajú hlavní odborníci MZ SR v spolupráci s odbornými spoločnosťami a odborníkmi v jednotlivých medicínskych a zdravotníckych odboroch. Schvaľuje ich komisia, ktorá bola v súlade so štatútom vymenovaná ministrom zdravotníctva. Zastúpenie v nej majú odborníci, organizácie v rezorte, pacientske organizácie, zdravotné poisťovne. Príprava, zadefinovanie a implementácia ŠDTP do praxe by mali patriť medzi priority aj novej vlády, pretože od nároku pacienta sa odvíja plnenie mnohých bodov v PVV, prospešných pre pacientov, akými sú dostupnosť, bezpečnosť, kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti, už spomínaná multidisciplinárna spolupráca a manažment pacienta.
Zdravotné poisťovne by mali akceptovať ŠDTP a garantovať ich finančné krytie, pretože na základe merateľných kritérií je možné robiť supervízie a vyhodnocovať ich, sledovať nákladovosť a efektívne vynakladať finančné zdroje pri poskytovaní liečby a starostlivosti.
Financovanie
Aj prieskumy, ktoré AOPP realizovalo v minulosti, poukazujú na to, že systém financovania zdravotníctva vnímajú ako dobre nastavený len 3 % pacientov a 12 % pacientov si myslí, že do zdravotníctva ide málo peňazí. Hospodárenie s peniazmi v zdravotníctve považuje za neefektívne každý druhý pacient na Slovensku, každý tretí si dokonca myslí, že sa kradnú. Uvedomujeme si, že presvedčiť verejnosť o potrebe zmien a ochote participovať pri ich zavádzaní nebude jednoduché, pretože roky panuje názor, že zdravotníctvo je zadarmo, nie je to tak. Pravdou je, že zdravotníctvo je nákladné a je potrebné nielen efektívne nakladať s financiami v tomto sektore, ale aj hľadať ďalšie typy zdrojov. Snahou AOPP, pacientskych organizácii je byť súčinní a nápomocní pri postupnom naplňovaní bodov PVV, ktoré by mali zlepšiť zdravotníctvo v najbližších rokoch v prospech nás pacientov.
Ambulantní lekári už dlhé roky poukazujú na to, že je ich nedostatok, sú preťažení a prestarnutí. Tvrdia, že viac pacientov denne nezvládnu vyšetriť a ošetriť pri kapacitných možnostiach, ktoré majú. Podľa mnohých veľa na tom nezmení ani objednávací elektronický systém, ktorý by mali v súlade s PVV prevádzkovať zdravotné poisťovne. Tie by mali byť zapojené aj do manažmentu pacienta, aby sa zlepšil prechod pacienta celým systémom od prevencie cez kvalitu poskytovanej starostlivosti až po doliečovanie, rehabilitáciu, dlhodobú starostlivosť a paliatívnu starostlivosť. Na to je však potrebné nastaviť sieť poskytovateľov v spolupráci so zriaďovateľmi, aby na poskytovanie zdravotnej starostlivosti tak, ako je stanovené v PVV, bolo dostatok a rovnomerne rozložených poskytovateľov, či už ambulantných, alebo nemocničných.
Analýza spotreby
V programovom vyhlásení si vláda dala za úlohu vypracovať analýzu spotreby zdravotnej starostlivosti, definovať potrebu a rozmiestnenie infraštruktúry a navrhnúť sieť poskytovateľov s jasne definovanými parametrami. Zároveň plánuje navrhnúť reformu nemocničnej siete na základe regionálnej potreby. Ako už vieme z čias, keď vznikal projekt stratifikácie nemocníc, analýzy a nastavenie riešení pri takých závažných zmenách, akou je aj reforma zdravotníctva, môžu trvať roky. Ich implementácia si bude vyžadovať ďalšie roky. Na konci to bude opäť pacient, kto si bude musieť na výsledok zmien počkať a nemusí sa ich dočkať, pričom vláda chce znižovať počet zbytočných úmrtí. Z pohľadu pacientov preto považujem za najideálnejšie riešenie vychádzať z už existujúceho konceptu stratifikácie nemocníc s prepojením na ambulantnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť, ktorý je veľmi dobrým základom.
Otázny návrat k rajonizácii
Ďalej minister uviedol, že „ak by pacient chcel vybočiť z tohto systému riadenej zdravotnej starostlivosti, tu už bude aplikovaný inštitút pripoistenia“. Tu by sme chceli poukázať na to, že pacient v súlade s Chartou práv pacientov, ktorej časti sú implementované do zdravotníckych zákonov, má právo výberu poskytovateľa. Ten ho môže odmietnuť za podmienok stanovených v zákone. Pacientom sa už teraz nepozdáva návrat k rajonizácii pri poskytovaní špecializovanej ambulantnej starostlivosti a obmedzenie výberu poskytovateľa. Výber poskytovateľa však neznamená v nemocnici výber konkrétneho operatéra, pôrodníka, špecialistu, tam by bolo možné uvažovať nad inštitútom pripoistenia.
Obdobne ako pri stanovení druhého názoru lekára, pri stomatologických výkonoch, výbere nadštandardnej ošetrovateľskej starostlivosti a fyzioterapie, operačných materiálov, jednoposteľovej izby, kvalitnejšej dlhodobej starostlivosti. Stanovenie nadštandardu si bude rovnako vyžadovať odbornú a verejnú diskusiu. V prvom rade je však potrebné stanoviť nárok pacienta – štandard tak, aby sa chronickí chorí a onkologickí pacienti, dôchodcovia neobávali toho, že nebudú mať z čoho zaplatiť doplatky za lieky, že sa pre nich stane zdravotná a dlhodobá starostlivosť nedostupnou.
Štandardy ako priorita
K naplneniu priorít v prospech pacientov je potrebné zintenzívniť prácu na Štandardných diagnostických a terapeutických postupoch (ŠDTP), kde je zahrnutý komplexný manažment pacienta, kompetencie a odbornosť zdravotníckych pracovníkov a oblasti prevencie, skríningu edukácie, diagnostiky, materiálno-technické požiadavky, postupy pri nastavovaní liečby a preskripcie liekov, pri algoritme medikamentóznej liečby podľa stupňov ochorenia aj v prípade rezistencie a osobitných režimov. Ďalej sú to oblasti nefarmakologickej liečby, pri zabezpečení a organizácii starostlivosti v rámci ambulantnej a nemocničnej liečby – manažmentu pacienta v prípade potreby hospitalizácie a po jej ukončení, multidisciplinárnej spolupráce, revízie.
Návrhy na schvaľovanie ŠDTP predkladajú hlavní odborníci MZ SR v spolupráci s odbornými spoločnosťami a odborníkmi v jednotlivých medicínskych a zdravotníckych odboroch. Schvaľuje ich komisia, ktorá bola v súlade so štatútom vymenovaná ministrom zdravotníctva. Zastúpenie v nej majú odborníci, organizácie v rezorte, pacientske organizácie, zdravotné poisťovne. Príprava, zadefinovanie a implementácia ŠDTP do praxe by mali patriť medzi priority aj novej vlády, pretože od nároku pacienta sa odvíja plnenie mnohých bodov v PVV, prospešných pre pacientov, akými sú dostupnosť, bezpečnosť, kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti, už spomínaná multidisciplinárna spolupráca a manažment pacienta.
Zdravotné poisťovne by mali akceptovať ŠDTP a garantovať ich finančné krytie, pretože na základe merateľných kritérií je možné robiť supervízie a vyhodnocovať ich, sledovať nákladovosť a efektívne vynakladať finančné zdroje pri poskytovaní liečby a starostlivosti.
Financovanie
Aj prieskumy, ktoré AOPP realizovalo v minulosti, poukazujú na to, že systém financovania zdravotníctva vnímajú ako dobre nastavený len 3 % pacientov a 12 % pacientov si myslí, že do zdravotníctva ide málo peňazí. Hospodárenie s peniazmi v zdravotníctve považuje za neefektívne každý druhý pacient na Slovensku, každý tretí si dokonca myslí, že sa kradnú. Uvedomujeme si, že presvedčiť verejnosť o potrebe zmien a ochote participovať pri ich zavádzaní nebude jednoduché, pretože roky panuje názor, že zdravotníctvo je zadarmo, nie je to tak. Pravdou je, že zdravotníctvo je nákladné a je potrebné nielen efektívne nakladať s financiami v tomto sektore, ale aj hľadať ďalšie typy zdrojov. Snahou AOPP, pacientskych organizácii je byť súčinní a nápomocní pri postupnom naplňovaní bodov PVV, ktoré by mali zlepšiť zdravotníctvo v najbližších rokoch v prospech nás pacientov.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív
PhDr. Mária Lévyová, Asociácia na ochranu práv pacienta