Slovenské zdravotníctvo dnes stojí pred zásadnými zmenami. Pred voľbami bolo ústrednou témou a v kampani sa stalo súčasťou vyhroteného zápasu. Preto si verejnosť oprávnene kladie otázku, čo ponúkne vláda v zdravotníctve, keďže je kľúčové z hľadiska fungovania štátu a služieb. Programové vyhlásenie vlády otvára priestor pre kreatívne riešenia, ktoré môžu dopadnúť oboma smermi.
Na stole leží projekt stratifikácie, ktorý ešte nie tak nedávno podporovali už dnes takmer všetky koaličné strany (až na jednu). No po otázke novinára na povolebnej tlačovke nádeje zainteresovaných zhasli. Slovenské nemocnice bez stratifikácie majú dve cesty. Prvou je kvalitný personálny manažment a druhou je zlepšenie hospodárenia nemocníc – najmä univerzitných a fakultných, ktoré tvoria 88 % celkových záväzkov po splatnosti v celom sektore.
To, že potrebujeme upratať v nemocniciach, preukazujú aj ich každoročné výsledky. Univerzitné a fakultné nemocnice (s výnimkou jednej) produkujú červené čísla (pozn. bez zohľadnenia oddlženia) a naďalej sa zadlžujú. Samotné oddlženie (už 4. v poradí) zo strany štátu zmenu správania neprináša a ani opatrenia Hodnoty za peniaze sa nedarí implementovať. Do toho nestabilné legislatívne prostredie, ktoré počas roka prináša do fungovania celého sektora zmeny v stovkách miliónov eur. O neefektivite v sektore už debatu viesť nemusíme. Je to fakt.
Samozrejme, zmenu je možné prinášať aj kvalitným výberom vrcholových manažérov na čelo inštitúcií. Táto vláda explicitne vyjadrila svoj postoj k zmene vo svojom kľúčovom dokumente. Uvádza, že vláda presadí verejné vypočutia pri výberových konaniach na pozície riaditeľov nemocníc a zasadí sa o ich transparentný a nepolitický výber. Riadne výberové konania ešte neprebehli, a preto na hodnotenie procesu, akým budú riaditelia do pozícií vyberaní, máme ešte čas. Posledné zmeny, ktoré sa postupne realizujú, majú byť len dočasným riešením?
V roku 2018 sme vypracovali krátku štúdiu – Zavedenie zodpovednosti manažmentu nemocníc za dosahované výsledky. Je to cesta, akou pristupovať k odmeňovaniu a posudzovaniu výkonu riaditeľov štátnych nemocníc. V marci 2019 MZ SR skutočne zmenilo systém odmeňovania riaditeľov nemocníc, hoci na kritériá ako rýchlosť vyhlasovania VO či zapisovanie do ezdravia, ktoré by malo byť povinnosťou, mám svoj názor. Vieme dnes, ako tieto kritériá riaditelia za rok 2019 naplnili? Sú teda realizované personálne nominácie v súlade s výsledkami za rok 2019? Ak je to skutočne tak, vedenie ministerstva by malo túto skutočnosť riaditeľom a čiastočne aj verejnosti komunikovať. Je toto dôvod, prečo títo riaditelia strácajú dôveru ministra?
Podľa ďalších nastavených kritérií sú riaditelia nemocníc odmeňovaní aj na základe toho, akým spôsobom sa im darí znižovať priemernú dĺžku hospitalizácie, ale aj zvyšovať obložnosť (na DRG relevantných odd.), aká je fluktuácia najmä zdravotníckeho personálu a ako plnia svoj finančný plán. Výsledkom tohto posúdenia môže byť aj to, že riaditeľmi nemocníc už nie sú. Dúfajme, že práve to má minister na mysli, ak hovorí o strate dôvery.
Nie som personalistka. Ale o personálnych výmenách v zdravotníctve vďaka poslednému roku čosi viem. Povedzme si to teda na rovinu. Dialo sa to tu vždy. Voľby, koalícia, nové vedenia ministerstiev a následná výmena kľúčových „manažérov“. Jeden by povedal, nič výnimočné sa nedeje ani teraz. No nedeje. Ale... posunuli sme sa, teda nateraz vo forme sľubov.
Ako inak potom chceme zaručiť, že štátny sektor vie byť efektívny a rovnocenný súper voči súkromnému sektoru v zdravotníctve? Akým spôsobom potom môžeme zaručiť tlak na čo najnižšiu cenu pri čo najvyššej miere kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti? Nie je potrebné vymenovať príklady, ako sa to robiť nemá – tých je medializovaných mnoho – no skúsme to teda robiť trochu profesionálnejšie.
Profesionálnejšie neznamená tak, že o menách na post vedenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne som ja ako matka na materskej dovolenke vedela skôr, ako sa medializované výberové konanie s fotením zoznamu kandidátov vôbec zrealizovalo. Ako uviedla prezidentka SR v Správe o stave republiky – samotné vlastníctvo sľubu zvíťaziť nad korupciou nás nerobí automaticky lepšími, pokiaľ zľavíme z našich štandardov na transparentnosť našich postupov, zlyhali sme v napĺňaní nášho cieľa.
Na stole leží projekt stratifikácie, ktorý ešte nie tak nedávno podporovali už dnes takmer všetky koaličné strany (až na jednu). No po otázke novinára na povolebnej tlačovke nádeje zainteresovaných zhasli. Slovenské nemocnice bez stratifikácie majú dve cesty. Prvou je kvalitný personálny manažment a druhou je zlepšenie hospodárenia nemocníc – najmä univerzitných a fakultných, ktoré tvoria 88 % celkových záväzkov po splatnosti v celom sektore.
To, že potrebujeme upratať v nemocniciach, preukazujú aj ich každoročné výsledky. Univerzitné a fakultné nemocnice (s výnimkou jednej) produkujú červené čísla (pozn. bez zohľadnenia oddlženia) a naďalej sa zadlžujú. Samotné oddlženie (už 4. v poradí) zo strany štátu zmenu správania neprináša a ani opatrenia Hodnoty za peniaze sa nedarí implementovať. Do toho nestabilné legislatívne prostredie, ktoré počas roka prináša do fungovania celého sektora zmeny v stovkách miliónov eur. O neefektivite v sektore už debatu viesť nemusíme. Je to fakt.
Samozrejme, zmenu je možné prinášať aj kvalitným výberom vrcholových manažérov na čelo inštitúcií. Táto vláda explicitne vyjadrila svoj postoj k zmene vo svojom kľúčovom dokumente. Uvádza, že vláda presadí verejné vypočutia pri výberových konaniach na pozície riaditeľov nemocníc a zasadí sa o ich transparentný a nepolitický výber. Riadne výberové konania ešte neprebehli, a preto na hodnotenie procesu, akým budú riaditelia do pozícií vyberaní, máme ešte čas. Posledné zmeny, ktoré sa postupne realizujú, majú byť len dočasným riešením?
V roku 2018 sme vypracovali krátku štúdiu – Zavedenie zodpovednosti manažmentu nemocníc za dosahované výsledky. Je to cesta, akou pristupovať k odmeňovaniu a posudzovaniu výkonu riaditeľov štátnych nemocníc. V marci 2019 MZ SR skutočne zmenilo systém odmeňovania riaditeľov nemocníc, hoci na kritériá ako rýchlosť vyhlasovania VO či zapisovanie do ezdravia, ktoré by malo byť povinnosťou, mám svoj názor. Vieme dnes, ako tieto kritériá riaditelia za rok 2019 naplnili? Sú teda realizované personálne nominácie v súlade s výsledkami za rok 2019? Ak je to skutočne tak, vedenie ministerstva by malo túto skutočnosť riaditeľom a čiastočne aj verejnosti komunikovať. Je toto dôvod, prečo títo riaditelia strácajú dôveru ministra?
Podľa ďalších nastavených kritérií sú riaditelia nemocníc odmeňovaní aj na základe toho, akým spôsobom sa im darí znižovať priemernú dĺžku hospitalizácie, ale aj zvyšovať obložnosť (na DRG relevantných odd.), aká je fluktuácia najmä zdravotníckeho personálu a ako plnia svoj finančný plán. Výsledkom tohto posúdenia môže byť aj to, že riaditeľmi nemocníc už nie sú. Dúfajme, že práve to má minister na mysli, ak hovorí o strate dôvery.
Nie som personalistka. Ale o personálnych výmenách v zdravotníctve vďaka poslednému roku čosi viem. Povedzme si to teda na rovinu. Dialo sa to tu vždy. Voľby, koalícia, nové vedenia ministerstiev a následná výmena kľúčových „manažérov“. Jeden by povedal, nič výnimočné sa nedeje ani teraz. No nedeje. Ale... posunuli sme sa, teda nateraz vo forme sľubov.
Ako inak potom chceme zaručiť, že štátny sektor vie byť efektívny a rovnocenný súper voči súkromnému sektoru v zdravotníctve? Akým spôsobom potom môžeme zaručiť tlak na čo najnižšiu cenu pri čo najvyššej miere kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti? Nie je potrebné vymenovať príklady, ako sa to robiť nemá – tých je medializovaných mnoho – no skúsme to teda robiť trochu profesionálnejšie.
Profesionálnejšie neznamená tak, že o menách na post vedenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne som ja ako matka na materskej dovolenke vedela skôr, ako sa medializované výberové konanie s fotením zoznamu kandidátov vôbec zrealizovalo. Ako uviedla prezidentka SR v Správe o stave republiky – samotné vlastníctvo sľubu zvíťaziť nad korupciou nás nerobí automaticky lepšími, pokiaľ zľavíme z našich štandardov na transparentnosť našich postupov, zlyhali sme v napĺňaní nášho cieľa.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív
Miriama Letovanec, Implementačná jednotka, Úrad vlády SR