​Add: Napriek tomu, že nemajú peniaze, pomáhajú

Prezident Asociácie súkromných lekárov MUDr. Marián Šóth sa v rubrike Očami... v Zdravotníckych novinách č. 21 vyjadril k vysoko aktuálnej téme, ktorou je vyšetrovanie slovenskej populácie na protilátky proti novému koronavírusu. Keďže v zverejnenom texte sa explicitne spomína aj Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) a, žiaľ, nie v správnom kontexte, rozhodli sme sa poskytnúť verejnosti pohľad na medializovanú problematiku v širších súvislostiach.

Hneď na úvod treba zdôrazniť, že nielen laboratóriá Zdravity a ASL SR vyšetrujú protilátky anti-SARS-CoV-2. VšZP má informácie, že pracovísk, ktoré majú praktickú skúsenosť s týmto vyšetrením, je na Slovensku oveľa viac. Autor článku uvádza, že „súčasná epidemiologická situácia znížila výkony laboratórií, a teda aj ich príjmy o 70 %, investovali peniaze,...“. VšZP svojim zmluvným laboratórnym poskytovateľom ústretovo, v snahe pomôcť im prekonať toto nielen pre nich ťažké obdobie, uhrádza bez ohľadu na rozsah vykázanej zdravotnej starostlivosti 75 % platby, ktorú dostávali pred vznikom pandémie. Takže pokles príjmov laboratórií je podstatne nižší ako faktický úbytok ich výkonov. Taktiež konštatovanie, že „vyplnené registračné listy už boli odoslané do VšZP“ neznamená, že teraz je na rade už len štátna zdravotná poisťovňa, lebo ostatní si už svoje úlohy splnili. Je namieste upozorniť, že VšZP je iba správcom databázy registračných listov, všetky oprávnenia nakladania s ňou má ministerstvo zdravotníctva.

Rozhodne nie je naším cieľom spochybňovať význam vyšetrenia na protilátky anti-SARS-CoV-2. Pre úplnosť je však potrebné povedať, že na základe súčasného stavu poznania je klinická interpretácia výskytu protilátok v krvi stále nejednoznačná. Berúc do úvahy technologické vlastnosti dostupných súprav musíme v záujme objektivity konštatovať, že pozitívny nález môže byť aj dôsledkom tzv. krížovej reaktivity súpravy. Čiže laicky povedané, daná diagnostická súprava môže identifikovať v krvi aj iný koronavírus ako ten nový, a preto je pacient z hľadiska infekcie SARS-CoV-2 tzv. falošne pozitívny. Dôležitá je taktiež informácia, že pozitívny nález na protilátky nemá každý, kto ochorenie prekonal. Rovnako, pozitívny nález nie je žiadnou garanciou, že pacient už nie je šíriteľom nákazy.

„Vyšetrenie protilátok na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva s cieľom posúdiť premorenosť populácie vírusom a odhadnúť stav tzv. kolektívnej imunity“, ktorého potrebu MUDr. Šóth avizuje, nie je podľa nášho názoru úlohou primárnej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia, ale centrálneho orgánu monitorujúceho vo verejnom záujme stav imunizácie obyvateľstva, teda Úradu verejného zdravotníctva SR.

VšZP sa svojou úhradovou politikou usiluje maximálne pomáhať laboratóriám pri prekonávaní dôsledkov poklesu požiadaviek na vyšetrenia. Ak v súčasnosti ešte nie sú vyšetrenia na protilátky zavedené v úhradovom mechanizme zdravotných poisťovní, neznamená to, že je zdravie populácie ohrozené – klinická interpretácia výsledkov testov na protilátky je stále rozporuplná, čo však neznamená, že tieto vyšetrenia by sa nemali zaviesť do praxe.

VšZP vyzýva odbornú verejnosť, aby vždy, nielen v súčasnej epidemiologickej situácii, keď sa zhodne na potrebe zaviesť určitý výkon do úhradového mechanizmu, nečinne nečakala, kým to za ňu urobia zdravotné poisťovne. Odborné spoločnosti, hlavní odborníci, mienkotvorní experti a pacientske asociácie majú lepšie možnosti ako zdravotné poisťovne urýchliť proces úhrady konkrétneho výkonu z verejného zdravotného poistenia. Odborná verejnosť na rozdiel od zdravotnej poisťovne má totiž k dispozícii všetky potrebné verifikované argumenty, faktické aj ekonomické podklady na to, aby celý proces nielen iniciovala, ale aj presvedčila kompetentné orgány, predovšetkým Ministerstvo zdravotníctva SR a po ňom aj zdravotné poisťovne, že navrhovaný výkon je hodný úhrady z verejného zdravotného poistenia. Vyhli by sme sa takto aj mnohým nedorozumeniam, ktoré sú zbytočným zdrojom napätia.