Vo funkcii ste od 21. marca. Máte už na ministerstve svoj kompletný tím alebo si ho budujete?
Súčasná legislatíva neumožňuje prísť s kompletným tímom. Bola tu istá organizačná štruktúra a ľudia, ktorí tu podľa zákona o štátnej službe majú zostať. Priviedol som si len malý okruh najbližších spolupracovníkov, s ktorými sme sa snažili začať spolupracovať s ľuďmi, ktorí tu sú. Niektorí sa rozhodli veľmi rýchlo odísť, niektorí odchádzajú v súčasnosti a na základe toho dopĺňame náš tím a reorganizujeme celú organizačnú štruktúru ministerstva.
Odvolali ste riaditeľov sekcií. Dôjde k výrazným zmenám?
Organizačná zmena určite bude a bude relatívne veľká. Máme svoju predstavu, ako by mohlo ministerstvo fungovať. Chcel by som poopraviť, my sme neodvolávali, museli sme sa dohodnúť alebo sami podali výpovede. A len niektorí.
Počítate aj s druhým štátnym tajomníkom?
Budem mať druhého štátneho tajomníka. Bude to Peter Stachura. Je to lekár, ktorý pôsobí v zahraničí a vzhľadom na koronakrízu nemohol pricestovať skôr.
V programovom vyhlásení vlády je sľubovaná transparentnosť výberových konaní. Verejnosť teda očakáva zverejnenie životopisu a projektu jednotlivých uchádzačov, prípadne verejné vypočutie uchádzačov. Prečo sa takýto transparentný proces neuskutočnil pri výbere nového vedenia VšZP?
V prvom rade by som chcel povedať, že výberové konanie prebehlo v súlade s platnou legislatívnou a spôsobom, akým sa vždy realizovalo. Uznávam, že sme boli v určitom časovom strese a museli sme veľmi rýchlo pristúpiť k výmene vedenia. K 6. máju by bolo ochromené Predstavenstvo VšZP. Do tohto obdobia sme museli zrealizovať výberové konanie, ktoré prebehlo v súlade s platnou legislatívou v oveľa transparentnejšom móde ako všetky výberové konania v tejto pozícii za mojich predchodcov.
Iné bolo v tom, že zdravotnícky výbor si zvolil svojho zástupcu do výberovej komisie a pani Cigániková, za ktorú, mimochodom, hlasovali aj členovia opozície, sa rozhodla, že zverejní aj mená uchádzačov. Ich životopisy sú k dispozícii, ktokoľvek má záujem, môže si ich vygoogliť. Mnohí ľudia sú pomerne známi. Ďalší silný argument, že transparentnosť bola oveľa vyššia ako v minulosti – nehovorím, že optimálna –, bol, že do výberového konania sa prihlásilo 24 uchádzačov, čo je nezvykle vysoký počet. Z nich splnilo požiadavky 21.
Členovia výberovej komisie mali posúdiť, či jednotliví uchádzači spĺňajú požiadavky na výkon funkcie a minister si mal vybrať predsedu a dvoch členov predstavenstva. Stretol som sa s každým členom komisie, ktorý mi povedal svojich favoritov. Na základe tohto ich rozhodnutia som si nedovolil menovať nikoho, kto by získal menej ako polovicu hlasov komisie. Môžem povedať, že iba pani Havelková získala na pozíciu člena predstavenstva dôveru všetkých členov komisie.
Budú projekty víťazov zverejnené?
Ako viete, témou projektu bolo, akým spôsobom VšZP získa viac poistencov v budúcom roku. Ide o veľmi citlivý materiál vzhľadom na to, že VšZP sa pohybuje na trhu zdravotného poistenia, teda vyzradiť tieto projekty je určitým spôsobom konkurenčnou nevýhodou voči dvom súkromným zdravotným poisťovniam, ktoré, mimochodom, tiež spravujú verejné zdroje a takúto povinnosť nemajú. Nikto sa ani neusiluje o to, aby takýmto spôsobom zverejňovali víťazné projekty svojich nominantov vo vedení poisťovní.
Napriek tomu my projekty zverejníme, no nie na webovej stránke ministerstva, ale tu v priestoroch ministerstva. Novinárom a iným záujemcom umožníme nahliadnuť do týchto projektov. Myslím, že transparentnosť výberového procesu bola oveľa vyššia ako v minulosti.
S dvomi víťazmi som sa predtým nevidel, nikoho som nežiadal, aby sa hlásil do konkurzu. Vyberal som sám a nezávisle. Nikto z členov výberovej komisie na mňa nevplýval a ani by som si to nenechal. Pána Strapka a pána Kováčika som prvýkrát videl až po tom, ako absolvovali pohovor a videl som, že získali dôveru komisie. U pani Havelkovej som nemal problém, získala plný počet hlasov a videl som, že jej projekt je naozaj veľmi dobrý.
Čiže tento proces bol podľa vášho názoru v poriadku. Nebudete meniť smernicu ani spôsob výberových konaní v budúcnosti?
Určito to stojí za zváženie, čo by sa dalo zmeniť. V princípe by som nemal problém s tým, že by sa priamo proces híringu zverejnil a mohli ho ľudia vidieť. Myslím, že toto je na rozhodnutí akcionára. Toto výberové konanie máme za sebou. Želal by som si, aby vybraní uchádzači všetkých presvedčili, že to bola dobrá voľba a VšZP pôjde dobrým spôsobom dopredu.
Ak by sme sa rozhodli pre nové výberové konanie, určite sa budeme zaoberať aj tým, ako ho v pokoji trošku lepšie premyslieť a zvýšiť transparentnosť tohto procesu. Uznávam, že isté medzery tam sú, ale ešte raz hovorím, že ide o akciovú spoločnosť, ktorá má právo zadefinovať si výber svojich predstaviteľov tak, aby to najlepšie plnilo účel.
VšZP má za sebou ozdravný režim aj stratu množstva poistencov. Okrem tety Anky je známa kauza maséra Kostku, ktorý dostal špeciálny kód v čase, keď vedúcou odboru zdravotného a revízneho bola nová podpredsedníčka predstavenstva VšZP Beáta Havelková. Nevnímate to ako problém?
Zaznamenal som určité šumy a môžem ukázať doklad, ktorý mi poslala pani Havelková, kde sa práve ona postarala o to, aby bol kód zrušený. Čiže mám úplne protichodné informácie ako tie, ktoré sa šíria.
Spomínali ste v jej prípade aj vrátenie odstupného. Už sa tak stalo? (B. Havelková odišla z VšZP v závere roka 2019 so 7-mesačným odstupným a k 5. 5. 2020 sa vrátila ako podpredsedníčka predstavenstva – pozn. red.)
Predpokladal som, že ide o odstupné. Táto povinnosť by jej v tom prípade aj vyplývala zo zákona. Išlo však o odmenu za jej vykonanú prácu, a teda neexistuje spôsob, ako ju prinútiť vrátiť časť odmeny späť do poisťovne. Pani Havelková sa však vzhľadom na situáciu rozhodla venovať časť odmeny na charitatívny účel.
Akým spôsobom sa bude vyberať predseda Úradu pre dohľad? Bude to vaša nominácia, ktorá pôjde na schválenie vláde alebo uvažujete o inom spôsobe?
Vzhľadom na enormné množstvo iných povinností ešte nemám premyslené, akým spôsobom sa to bude realizovať. Viem, že prebehlo výberové konanie a sú tu uchádzači, ktorí čakajú, čo bude ďalej. Treba jednoznačne posilniť úlohu ÚDZS najmä ako inštitúcie, ktorá bude kontrolovať kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Podľa mňa je úrad v tomto rozmere nefunkčný. Chceme mu vrátiť nezávislosť a profesionalitu a rozšíriť kompetencie úradu v oblasti bezpečnosti pacienta a kontroly kvality zdravotnej starostlivosti u poskytovateľov.
Treba vybrať nezávislého šéfa úradu, ktorý bude zdieľať túto víziu a bude schopný ju naplniť, pretože to bude zložitá úloha. No nedá mi nespomenúť, že som opakovane apeloval na prechádzajúce vedenie, aby vymenovali nového predsedu, ktorý by mohol efektívne zasiahnuť pri záchrankovom tendri. Neudialo sa. Teraz už mám stanovisko Európskej komisie (EK), podľa ktorého náš zákon nie je v súlade s európskou smernicou, poskytovatelia ZZS boli vybraní bez verejného obstarávania, a budeme ho musieť zmeniť.
Úvodné rokovania nášho vyjednávacieho tímu s EK, ktorý sme zložili spolu s kolegami z Úradu pre verejné obstarávanie, sú veľmi pozitívne. Vyjadrili sme vôľu zmeniť zákon, ktorý je v rozpore s európskou smernicou, a dostali sme prísľub, že v takom prípade EK nebude voči SR uplatňovať penalizácie.
Čo tento verdikt znamená pre aktuálnych poskytovateľov ZZS? Licencie dostali na šesť rokov. Prídu o ne?
Keby bol vypočutý môj hlas, že výberové konanie neprebehlo v súlade s európskou smernicou a naša legislatíva nebola dobre nastavená, tak sa toto všetko mohlo zastaviť ešte predtým, než súčasní poskytovatelia začali prevádzkovať túto službu a rokovania s nimi mohli byť pre štát jednoduchšie. Teraz sa budeme musieť s nimi dohodnúť.
Boli ste veľkým kritikom tohto tendra, podali ste podnet na Generálnu prokuratúru. Máte už reakciu na podnet?
Prokurátor si vyžiadal predĺženie lehoty a rozhodnutie mi doručil, až keď som sa stal ministrom. V rozhodnutí mi nič nové nepovedal, takže to ma sklamalo. No rozhodnutie EK bolo také, ako sme očakávali, teda že zákon, ktorý bol schválený v parlamente v roku 2019, bol v rozpore s európskou smernicou. Budeme pokračovať ďalej v rokovaniach s EK, budeme sa snažiť, aby SR nebola sankcionovaná a budeme rešpektovať odporúčania na zmenu legislatívy.
Vymenili ste vedenie nemocníc v Nitre a v Košiciach. Budú nasledovať ďalšie zmeny? Ostanú zachované rady riaditeľov?
V menších nemocniciach bude jednoosobový štatutárny orgán a vo veľkých a v univerzitných nemocniciach ostane trojosobový štatutárny orgán. Postupne sa oboznamujeme s prácou jednotlivých riaditeľov, vyhodnocujeme hospodárske výsledky a na základe toho sa rozhodneme o ďalšom postupe.
Zohral v prípade odvolania vedenia UNLP v Košiciach hlavnú úlohu tender na upratovacie služby?
Vedeli sme o tom. Napriek tomu, že nedostali súhlasné stanovisko, bolo toto obstarávanie zo strany vedenia realizované, čo sme hodnotili negatívne. No máme aj iné indície, pre ktoré sme neboli spokojní s vedením košickej univerzitnej nemocnice. Preto sme pristúpili k jeho odvolaniu a menovaniu dočasného vedenia. Tender plánujeme zrušiť a podľa predbežných informácií budeme schopní upratovacie služby zabezpečiť za tretinové náklady.
Má Úrad pre riadenie podriadených organizácií na MZ SR kompetencie vstupovať do týchto rozhodnutí manažmentu nemocníc? Alebo nemocnica koná ako samostatný právny subjekt?
Je to tak. Práve preto by sme radi zaviedli holdingové riadenia nemocníc, a teda takéto samostatné rozhodnutia by sa nedali realizovať. No zariadiť sa to dá aj tak, že manažment nemocníc bude aktívne spolupracovať s vedením na MZ.
Ako to bude s Inštitútom zdravotnej politiky? Jeho generálny riaditeľ Martin Smatana odchádza, inštitút ostane?
Určite áno, je to veľmi dôležitý inštitút, bude priamo pod ministrom, no dochádza k jeho reštrukturalizácii. Súčasný inštitút mal napríklad aj právomoc cenotvorby, čo sa nám nezdalo úplne transparentné, čiže z tohto pohľadu bude viac nezávislým analytickým útvarom.
Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií odhadol zníženie príjmov zdravotných poisťovní na tento rok na 251 miliónov eur. Zástupcovia poisťovní, ambulantnej sféry aj nemocníc hovoria, že rezort bude potrebovať pol miliardy. Ako to bude s dofinancovaním?
Rokovania s ministerstvom financií stále prebiehajú, konkrétne číslo ešte nepadlo. Všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti môžem garantovať, že mám veľmi dobrý a korektný vzťah s ministrom financií a takisto aj s pánom premiérom. Mám garanciu premiéra a vlády SR, že zdravotníctvo je priorita a že budem mať v rámci možností toľko financií, koľko bude možné aj na to, aby sme plnili naše programové vyhlásenie.
Sestrám sľubujete zvýšenie platov na úroveň 110 % priemernej mzdy. Bude to reálne v priebehu tohto roka alebo v horizonte štyroch rokov?
Budem sa snažiť, aby sme to urobili čo najskôr. Teraz v úvodných týždňoch koronakrízy sme to ešte nedali na stôl, ale plánujem to riešiť čo najskôr. Bol by som rád, keby to zohľadňoval už budúcoročný rozpočet.
Pôjde o zmenu koeficientov základnej zložky mzdy alebo sa platy zvýšia iným spôsobom?
To ešte bude predmetom rokovania, ale pravdepodobne to bude zmena koeficientov.
Bude toto opatrenie kryté peniazmi?
Určite áno. Ako som povedal, mám garanciu premiéra aj ministra financií, že opatrenia, ktoré máme zadefinované v programovom vyhlásení vlády, budú kryté ministerstvom financií.
A čo platy zdravotníkov ostatných profesií?
Určite budeme rokovať aj s ostatnými profesiami a snažiť sa zastabilizovať nižší zdravotnícky personál. Čo sa týka lekárov, u nich platí platový automat. Ten nechceme meniť, avšak budeme sa snažiť dohodnúť s lekármi na kompromise. Ide o to, že budúci rok by sa platový automat mal meniť podľa úrovne z roku 2019, a teda by im mali platy prudko narásť. Avšak rok 2022 sa bude riadiť týmto rokom koronakrízy a platy by mali prudšie klesnúť. Budem sa snažiť dohodnúť s lekármi, aby sme vykompenzovali tento výpadok, ktorý hrozí v roku 2022, a aj vzhľadom na stav verejných financií v tomto a budúcom roku našli istý kompromis.
Sľubujete stanoviť nárok pacienta. Máte už jasnú predstavu, čo bude garantované ako štandard hradený z verejného zdravotného poistenia a čo bude predmetom pripoistenia?
Predložili sme reformu riadenej zdravotnej starostlivosti, to znamená, že každý pacient by mal vedieť, na čo má nárok v rámci cestovnej mapy. Toto bude plne elektronizované, pacient bude objednávaný na jednotlivé vyšetrenia a na každé vyšetrenie bude mať nárok čakať najviac istú stanovenú čakaciu lehotu. Ak by nemal splnený nárok, čiže na isté vyšetrenie by mal čakať dlhšie, tak v tom prípade bude mať právo nechať sa ošetriť u nezmluvného lekára a poisťovňa to bude musieť uhradiť.
Pokiaľ by pacient chcel vybočiť z tohto systému riadenej zdravotnej starostlivosti, tu už bude aplikovaný inštitút pripoistenia. Ak by si chcel uplatniť výber lekára, bude chcieť ísť k niekomu inému, ako mu systém zadá, tiež pôjde o inštitút pripoistenia. Poviem to aj na príklade liekov. Pravidelne by mala prebiehať revízia úhrad liekov. V každej úhradovej skupine má byť liek bez doplatku alebo s minimálnym doplatkom. Na druhej strane pri každej revízii môžu určitým pacientom stúpnuť ceny doplatkov za lieky, na ktoré už sú nastavení.
A toto by takisto mohol riešiť inštitút pripoistenia, aby sa títo pacienti nemuseli prestavovať zo svojej liečby a aby im nevznikli doplatky. Pripoistenie sa bude týkať aj použitia rôznych materiálov, extra služieb, ktoré nie sú zahrnuté do štandardu.
Nárok pacienta teda bude stanovený len časovou dostupnosťou?
Poisťovne budú musieť splniť časovú a geografickú dostupnosť, štandardnú liečbu a špeciálny zdravotnícky materiál. Každá diagnóza bude mať stanovené tieto kritériá. V niektorých prípadoch môže byť geografická dostupnosť celoslovenská, v iných lokálna. Časovú dostupnosť, štandardnú liečbu a ŠZM budú definovať odborníci na jednotlivé oblasti.
Poisťovne tvrdia, že nezmluvných lekárov v mnohých špecializáciách nemáme. Bude to teda funkčný systém?
Myslím si, že tento systém reformy, naopak, aktivuje trh. Viem totiž o špecialistoch, ktorých si vybavili lekári samosprávnych krajov a prišli do SR z Českej republiky. Alebo niektorých pozvali riaditelia nemocníc, aby si u nich otvorili ambulanciu. No nedostali zmluvu s poisťovňami.
Takže v situácii, keď bude mať poisťovňa nedostatok svojich zmluvných lekárov a mnohým pacientom nebude umožnené ošetrenie do maximálnej čakacej lehoty, som presvedčený, že budú pribúdať nezmluvní špecialisti, budú mať dostatočný pool pacientov a poisťovne budú musieť platiť za ich vyšetrenie. Pokiaľ by takíto poskytovatelia neboli, systém neskolabuje, len pacienti, žiaľ, budú dlhšie čakať, ale budú mať možnosť nájsť si lekára v širšom regióne alebo aj v zahraničí.
Nedostanete pacienta do situácie, že bude blúdiť v systéme a hľadať si sám lekára?
Pre poisťovňu bude veľmi nevýhodné, aby si pacient sám hľadal lekára, lebo to bude drahšie. Takže si myslím, že poisťovne urobia maximum pre to, aby pacient v systéme dostal termín vyšetrenia u špecialistu v čase, ktorý definuje zákon.
Operačné zákroky pri nádorových ochoreniach do 14 dní od indikácie označujú samotní lekári za nerealizovateľný sľub. Viem, že je to premiérsky záväzok. Vy ako lekár si za týmto bodom vládneho programu stojíte?
Áno. Netvrdíme, že musia byť zoperovaní. Len že ak nebudú, môžu požiadať o operáciu aj v zahraničí. Je to modelová situácia, ako by mohol fungovať systém riadenej zdravotnej starostlivosti. V tomto prípade zasadne klinicky tím a rozhodne, že u daného pacienta prebehla všetka potrebná diagnostika a liečba a ďalší krok je operácia nádoru. Klinický onkológ alebo iný líder klinického tímu musí zadať pacienta do systému do dvoch týždňov. Ak sa mu to nepodarí, tak v tom momente pacient získa možnosť nájsť si poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý mu tú operáciu zrealizuje, hoci aj mimo Slovenska.
Operáciu do 14 dní nezabezpečíte ani v zahraničí. Ak pacienta nezoperujú do 14 dní, tak mu systém umožní, aby si hľadal operatéra inde. To však znamená, že pacient si svoj manažment musí opäť riadiť sám. Preto sa pýtam, či je tento model realizovateľný?
Ak poisťovňa nedokáže zabezpečiť tento výkon na území Slovenska, tak prichádza do úvahy, aby sa poisťovňa snažila zmluvne dohodnúť aj s niektorými zahraničnými pracoviskami. Vieme, že poľská poisťovňa takúto ambíciu má a aj realizuje ponuky slovenským nemocniciam. Sme skrátka na európskom trhu, ktorý treba využiť. Nemyslím si, že pacient to bude mať veľmi ťažké.
Viem si predstaviť, že vzniknú agenti, ktorí budú mať zmonitorovaný európsky trh a v prípade, ak sa na nich pacienti obrátia, dokážu im zabezpečiť poskytovateľa. Samozrejme, musí to byť poskytovateľ, ktorý má úhradu z verejného zdravotného poistenia príslušnej krajiny a túto čiastku uhradí aj naša zdravotná poisťovňa. Ak to bude možné, čo je opäť vec trhu, tak si myslím, že poisťovne sa budú snažiť zazmluvniť tieto kapacity pre svojich poistencov a predpokladám, že za výhodnejších podmienok.
Počítate vopred s tým, že kapacity slovenského zdravotníctva nebudú postačovať?
Myslím si, že trh na to môže pozitívne zareagovať. Keby kapacity nestačili, tak opäť môže vzniknúť poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý bude vykonávať činnosť aj bez zmluvy s poisťovňou a bude môcť riešiť pacientov, ktorí nedostanú štandardné termíny.
Neostane teda tento sľub len na papieri?
Otázka je, čo sa vlastne môže stať? Urobíme maximum, aby sa pacient dostal k svojej operácii čo najskôr. Ak to nie je reálne, pacient sa skôr na operáciu nedostane a bude riešený tak ako doteraz. Ak to je reálne, a to je, myslím, veľmi pozitívna správa pre každého onkologického pacienta, pacient bude zoperovaný skôr, ako je to doteraz.
Tieto kroky si vyžiadajú zmenu legislatívy. Pôjde o ďalšie novelizácie zákonov alebo nahradíte Zajacove zákony Krajčího reformou?
Myslím si, že netreba rúcať to, čo funguje. To, kde máme pocit, že by to mohlo fungovať lepšie, to sa budeme snažiť zmeniť.
Kedy by mohol byť tento zákon predstavený?
Dúfam, že čoskoro sa dostaneme z koronakízy a nebudeme riešiť mohutnú druhú vlnu. Väčšinu vecí treba odštartovať aj legislatívne ukotviť. Máme na to rok, maximálne rok a pol.
Je zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia reálne? Alebo to má to byť poistka vo vzťahu k súkromným poisťovniam?
Naša celá reforma poistného systému je postavená na súčasnom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti viacerými poisťovňami na trhu, ktoré medzi sebou súťažia najmä v oblasti pripoistenia. Tam budú mať z nášho pohľadu aj najlepšie vyhliadky na tvorbu zisku, keďže zisk z verejného zdravotného poistenia chceme obmedziť len na ušetrené prostriedky zo správneho fondu.
Unitárny systém je v programovom vyhlásení spomenutý z toho dôvodu, že ak sa poisťovniam nebude páčiť fungovať v takto nastavenom systéme, štát musí byť pripravený zaviesť aj unitárny systém. Verejné zdravotné poistenie bude predmetom štátneho fondu, štátnej pokladnice, z ktorej sa budú vyplácať poskytovatelia. Všetko, čo bude nadštandard, sa bude potom riešiť komerčne poisťovňami, ktoré budú poskytovať pripoistenie.
Hovoríte, že poisťovne si môžu vyplatiť zisk len vtedy, ak splnia všetky nastavené podmienky. Čo ak tieto podmienky nesplní štátna poisťovňa?
Neobmedzujeme takto zisk. Poisťovne v tom prípade zisk nedokážu vytvoriť, lebo pôjde na úhradu zdravotnej starostlivosti. VšZP je v tomto prípade jazýčkom na váhach, že to štát musí dokázať. Vtedy je tento systém dobre nastavený. Keby tu boli len komerčné poisťovne, niekto by nás mohol obviniť, že ich ideme vyhladovať. No tým, že máme štátnu zdravotnú poisťovňu, musíme to v prvom rade dokázať hospodárením štátnej zdravotnej poisťovne.
Myslím, že keď bude VšZP optimálnejšie spravovaná, môže byť lídrom na trhu. Keďže nepotrebuje generovať zisk, môžu mať jej poistenci oveľa viac z verejného zdravotného poistenia.
V programovom vyhlásení vlády je cítiť záujem posilniť vplyv štátu v zdravotníctve. Súčasný vplyv štátu nie je podľa vás dostatočný?
Pokiaľ sa bude štát zodpovedne správať a efektívne riadiť svoje podriadené organizácie, tak nemocnice, ako aj poisťovňu, bude aj pre trh len pozitívne. Čo sa týka strategickej nemocničnej infraštruktúry, myslím, že je správne, že je to v rukách štátu. Veľké štátne nemocnice určite nebudeme privatizovať.
Osobne si myslím, že model efektívne spravovaných štátnych inštitúcií nekorupčnými ľuďmi a dobrými manažérmi je veľmi efektívny. Opakovane som hovoril – bez ohľadu na to, kto bude vlastníkom, budeme sa snažiť vytvárať rovnocenné podmienky aj na zdravotníckom trhu.
Znamená to napríklad, že kapitálové výdavky už nebudú smerované výlučne len do štátnych nemocníc? Asociácia neštátnych nemocníc to dlhodobo kritizuje.
V princípe som otvorený diskusii, že budeme v rámci verejnej siete pomáhať aj iným poskytovateľom, avšak za podmienky, že nebudú generovať zisk. Pretože keď štátne nemocnice vygenerujú zisk, tak ten zisk, samozrejme, pôjde do investícií. Zdalo by sa mi nefér, keby niekto mohol generovať zisk a pýtať si aj kapitálové výdavky. Upozorňujem však, že kapitálové výdavky chceme prednostne využiť na stavbu nových nemocníc.
Asociácia neštátnych nemocníc kritizuje zámer ponúkať medikom pri štátniciach pracovné miesta v štátnych nemocniciach. Dá sa to chápať, že poskytovatelia i pacienti v regiónoch ako Stará Ľubovňa, Humenné alebo Lučenec, kde nie sú štátne nemocnice, sú ignorovaní. Je to tak?
Štát sa musí nejakým spôsobom starať o svoje nemocnice, myslím, že to je správne. Pokiaľ sa budú chcieť pridať aj súkromní poskytovatelia, myslím, že sa budeme vedieť dohodnúť. Nechcel som sľubovať niečo v ich mene. Mojou víziou je, aby kľúčové štátne nemocnice, ktoré sú koncovými nemocnicami, získali najkvalitnejších absolventov. Toto je súťaž. Chceme vyzvať aj súkromníkov, aby súťažili o zdravotnícky personál. Oni to nakoniec aj robia a myslím, že štát bol v tomto trošku v pozadí, čo je škoda. Chceme sa o týchto najlepších zdravotníckych profesionálov pobiť aj pracovnými podmienkami.
Ambulantná sféra je prakticky odštátnená. Vidíte aj tu priestor na posilnenie úlohy štátu?
Bol by som nerád, keby sa to otáčalo tak, že chceme zrušiť trh. Naopak, chceme posilniť trh. Chcem všetkých ubezpečiť, že mne vyhovuje trh malých poskytovateľov. V našej reforme chceme posilniť regulačnú právomoc štátu a zároveň posilniť štát aj ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a to kvôli tomu, že zdravotnícky trh je už do veľkej miery monopolizovaný. Práve tieto zdravotnícke monopoly potrebujú konkurenciu a tú im v súčasnosti dokáže vytvoriť len štát.
Keď hovoríme s lekármi po skončení štúdia o hľadaní miesta vo fakultných a univerzitných nemocniciach, väčšina tvrdí, že nedostanú ani odpoveď na žiadosť o prijatie do zamestnania. No inde ako v nemocniciach sa vyškoliť nemôžu. Je to zodpovednosť manažmentu?
Práve preto sme vymysleli výberové konania pre absolventov lekárskych fakúlt. Nebude to už do takej miery v kompetencii riaditeľov. Štát si zadefinuje potrebu jednotlivých špecializácií v svojich vlastných zdravotníckych zariadeniach a v spolupráci s vyššími územnými celkami aj potrebu všeobecných lekárov a špecialistov.
Pripravujete analýzu spotreby zdravotnej starostlivosti. Znamená to, že pripravená stratifikácia pôjde do koša?
Nie, základný princíp stratifikácie uznávame. Potrebujeme koncentrovať špecializované výkony do špecializovaných pracovísk, len si to chceme nechať potvrdiť ešte jednou nezávislou analýzou a na základe nej sa rozhodnúť o dobudovaní infraštruktúry, aby systém zdravotníctva na Slovensku čo najefektívnejšie fungoval. Tam má byť potom predstavená vízia, ako by zdravotníctvo mohlo vyzerať v roku 2030.
K stratifikácii sme mali hlavnú výhradu, že tam neboli zadefinované maximálne čakacie lehoty. To tam určite potrebujeme doplniť. Aj preto musíme súčasný návrh zákona upraviť.
Chcete zaviesť štátnu záchrannú službu. Je to téma aktuálna o šesť rokov, keďže súčasné licencie sú vydané na šesť rokov, alebo sa to bude riešiť skôr?
Čo sa týka záchraniek, chceme reformovať systém akútnej a urgentnej zdravotnej starostlivosti, a teda aj záchrannú zdravotnú službu. Zákon budeme musieť meniť oveľa skôr, ako som spomínal.
Teda o licencie sa bude súťažiť vo verejnom obstarávaní?
Sú dve možnosti. Buď sa to bude realizovať verejným obstarávaním, takže ÚDZS nevydá jednu licenciu, ale vydá licencie všetkým uchádzačom, ktorí splnili podmienky. Z týchto uchádzačov si potom poisťovne budú spoločne vyberať víťaza.
Bude to na základe cenovej ponuky?
Áno, poisťovne by si mohli vyberať na základe toho, kto im ponúkne lepšiu cenu. A druhá možnosť, ktorú umožňuje európska smernica aj bez výberového konania, je, že zdravotnú záchrannú službu bude poskytovať iba štát alebo neziskové organizácie.
Avizujete nezávislú HTA agentúru. Bude to znamenať zánik kategorizačnej komisie a kategorizačnej rady v súčasnej podobe?
Nepáči sa mi, ako funguje kategorizačná komisia a kategorizačná rada. Zatiaľ sú konštituované ako poradné orgány ministra, čiže minister môže, ale nemusí zobrať do úvahy ich rozhodnutie. No v princípe nenesú žiadnu zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré vydajú. Ak by sme zostali pri tomto spôsobe, určite by som chcel, aby tí ľudia niesli väčšiu zodpovednosť za každé rozhodnutie.
HTA agentúra je ešte niečo iné. Bude definovať cost benefit, efektivitu jednotlivých procesov, zdravotníckych technológií a liekov, ktoré prichádzajú na náš trh. V prvej línii by sa mala stať súčasťou EUNET HTA agentúr po celej Európe a v spolupráci s nimi garantovať, že nové technológie a lieky prichádzajúce na Slovensko budú mať pridanú hodnotu a bude efektívne, aby boli uhrádzané zo systému verejného zdravotného poistenia.
Definitívne slovo bude mať stále minister?
Myslím si, že HTA bude mať rozhodujúci hlas v tom, ktorý liek bude kategorizovaný, pretože nikto nedokáže posúdiť lepšie nový liek či novú technológiu ako ona.
Mnohé nové onkologické lieky u nás nie sú kategorizované a dostupné v takej miere ako v okolitých krajinách. Môžu poskytovatelia a pacienti očakávať ľahší vstup inovatívnych liekov?
Určite chceme zlepšiť podmienky na vstup účinných inovatívnych liekov. Chceme sa inšpirovať aj okolitými krajinami V4 a čo najrýchlejšie sprístupniť moderné inovatívne lieky, ktoré sú už dostupné na ich trhu v prvej fáze. Budeme sa aktívne zapájať do prebiehajúcej iniciatívy medzi krajinami V4 tak, aby sme mohli centrálne nakupovať vysokonákladové lieky.
Každý z vašich predchodcov hovoril o inom termíne dokončenia novej UNB. Aký termín vidíte ako reálny vy?
Nová univerzitná nemocnica je jedna z našich priorít. Po 30 rokoch by sme boli radi, keby Slovensko malo novú koncovú nemocnicu v Bratislave. Je to dôležité pre vzdelávanie lekárov aj pre zvýšenie záujmu zdravotníkov pracovať v slovenskom zdravotníctve. Termín päť rokov zostáva v platnosti. Koronakríza nám posunula plánovacie procesy, ale predpokladám, že za tejto vlády budú Rázsochy rozostavané do tej miery, že budúca vláda ich už bude musieť dostavať.
Budete pokračovať vo verejnom obstarávaní dodávateľa projektov, ktoré vyhlásila vlani v júni vaša predchodkyňa Andrea Kalavská?
Toto musíme zanalyzovať. Viem, že lekárska obec veľmi nesúhlasila s projektom, ktorý bol zadaný. Musí to prejsť hlbšou analýzou. Na druhej strane ak z neho nebudeme musieť odstúpiť, budeme v ňom pokračovať, však prebieha už takmer rok.
Od nástupu do funkcie sa vaše meno v médiách aj vo verejnosti skloňuje aj v súvislosti s náboženským vierovyznaním. Dokážete v pozícii ministra oddeliť postoj veriaceho a pohľad lekára?
Stal som sa predmetom štvavej kampane, ktorú som ničím nevyprovokoval. Žiadnym spôsobom som neinicioval otázky viery pri profesionálnom plnení úloh, ktoré tu mám na ministerstve. Na druhej strane chcem povedať, že z minulosti máme rad excelentným vedcov, mnohí sú aj držiteľmi Nobelovej ceny, ktorí boli hlboko veriacimi ľuďmi a priniesli celosvetovej vede obrovské inovácie. Nerozumiem prečo, ako za socializmu, stále niekomu prekáža, že na poste ministra zdravotníctva je veriaci človek. Veda a viera nemôžu byť v rozpore.
Pýtam sa v súvislosti s dostupnosťou interrupcií počas pandémie. Ministerstvo zdravotníctva ju podľa oficiálneho stanoviska nepovažuje za nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť. Hlavný odborník pre gynekológiu a pôrodníctvo však hovorí, že ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Je tu teda rozpor so stanoviskom odbornej verejnosti, čo môže byť vnímané ako vplyv viery na váš postoj v tejto citlivej otázke. Je to tak?
Toto je dezinterpretácia toho, čo MZ vo svojom stanovisku prezentovalo. MZ sa nevyjadrovalo k otázke, za akú zdravotnú starostlivosť považuje umelé potraty, a ani náhodou nevyjadrilo názor, že sa má odkladať neodkladná zdravotná starostlivosť. Poukázalo skôr na fakt, že v období nástupu pandémie boli na Slovensku odkladané z epidemiologického hľadiska rôzne zákroky a operácie. Žiaľ, dokonca aj onkologické. Môže tehotná žena v 8. týždni tehotenstva pri fyziologickej gravidite čakať s interrupciou, pokiaľ má prítomný nejaký infekt alebo je v nepriaznivej epidemiologickej situácii? Určite môže. Stanovisko MZ nebolo v žiadnom rozpore s Ústavou SR ani so súčasne platným zákonom.
Súčasná legislatíva neumožňuje prísť s kompletným tímom. Bola tu istá organizačná štruktúra a ľudia, ktorí tu podľa zákona o štátnej službe majú zostať. Priviedol som si len malý okruh najbližších spolupracovníkov, s ktorými sme sa snažili začať spolupracovať s ľuďmi, ktorí tu sú. Niektorí sa rozhodli veľmi rýchlo odísť, niektorí odchádzajú v súčasnosti a na základe toho dopĺňame náš tím a reorganizujeme celú organizačnú štruktúru ministerstva.
Odvolali ste riaditeľov sekcií. Dôjde k výrazným zmenám?
Organizačná zmena určite bude a bude relatívne veľká. Máme svoju predstavu, ako by mohlo ministerstvo fungovať. Chcel by som poopraviť, my sme neodvolávali, museli sme sa dohodnúť alebo sami podali výpovede. A len niektorí.
Počítate aj s druhým štátnym tajomníkom?
Budem mať druhého štátneho tajomníka. Bude to Peter Stachura. Je to lekár, ktorý pôsobí v zahraničí a vzhľadom na koronakrízu nemohol pricestovať skôr.
V programovom vyhlásení vlády je sľubovaná transparentnosť výberových konaní. Verejnosť teda očakáva zverejnenie životopisu a projektu jednotlivých uchádzačov, prípadne verejné vypočutie uchádzačov. Prečo sa takýto transparentný proces neuskutočnil pri výbere nového vedenia VšZP?
V prvom rade by som chcel povedať, že výberové konanie prebehlo v súlade s platnou legislatívnou a spôsobom, akým sa vždy realizovalo. Uznávam, že sme boli v určitom časovom strese a museli sme veľmi rýchlo pristúpiť k výmene vedenia. K 6. máju by bolo ochromené Predstavenstvo VšZP. Do tohto obdobia sme museli zrealizovať výberové konanie, ktoré prebehlo v súlade s platnou legislatívou v oveľa transparentnejšom móde ako všetky výberové konania v tejto pozícii za mojich predchodcov.
Iné bolo v tom, že zdravotnícky výbor si zvolil svojho zástupcu do výberovej komisie a pani Cigániková, za ktorú, mimochodom, hlasovali aj členovia opozície, sa rozhodla, že zverejní aj mená uchádzačov. Ich životopisy sú k dispozícii, ktokoľvek má záujem, môže si ich vygoogliť. Mnohí ľudia sú pomerne známi. Ďalší silný argument, že transparentnosť bola oveľa vyššia ako v minulosti – nehovorím, že optimálna –, bol, že do výberového konania sa prihlásilo 24 uchádzačov, čo je nezvykle vysoký počet. Z nich splnilo požiadavky 21.
Členovia výberovej komisie mali posúdiť, či jednotliví uchádzači spĺňajú požiadavky na výkon funkcie a minister si mal vybrať predsedu a dvoch členov predstavenstva. Stretol som sa s každým členom komisie, ktorý mi povedal svojich favoritov. Na základe tohto ich rozhodnutia som si nedovolil menovať nikoho, kto by získal menej ako polovicu hlasov komisie. Môžem povedať, že iba pani Havelková získala na pozíciu člena predstavenstva dôveru všetkých členov komisie.
Budú projekty víťazov zverejnené?
Ako viete, témou projektu bolo, akým spôsobom VšZP získa viac poistencov v budúcom roku. Ide o veľmi citlivý materiál vzhľadom na to, že VšZP sa pohybuje na trhu zdravotného poistenia, teda vyzradiť tieto projekty je určitým spôsobom konkurenčnou nevýhodou voči dvom súkromným zdravotným poisťovniam, ktoré, mimochodom, tiež spravujú verejné zdroje a takúto povinnosť nemajú. Nikto sa ani neusiluje o to, aby takýmto spôsobom zverejňovali víťazné projekty svojich nominantov vo vedení poisťovní.
Napriek tomu my projekty zverejníme, no nie na webovej stránke ministerstva, ale tu v priestoroch ministerstva. Novinárom a iným záujemcom umožníme nahliadnuť do týchto projektov. Myslím, že transparentnosť výberového procesu bola oveľa vyššia ako v minulosti.
S dvomi víťazmi som sa predtým nevidel, nikoho som nežiadal, aby sa hlásil do konkurzu. Vyberal som sám a nezávisle. Nikto z členov výberovej komisie na mňa nevplýval a ani by som si to nenechal. Pána Strapka a pána Kováčika som prvýkrát videl až po tom, ako absolvovali pohovor a videl som, že získali dôveru komisie. U pani Havelkovej som nemal problém, získala plný počet hlasov a videl som, že jej projekt je naozaj veľmi dobrý.
Čiže tento proces bol podľa vášho názoru v poriadku. Nebudete meniť smernicu ani spôsob výberových konaní v budúcnosti?
Určito to stojí za zváženie, čo by sa dalo zmeniť. V princípe by som nemal problém s tým, že by sa priamo proces híringu zverejnil a mohli ho ľudia vidieť. Myslím, že toto je na rozhodnutí akcionára. Toto výberové konanie máme za sebou. Želal by som si, aby vybraní uchádzači všetkých presvedčili, že to bola dobrá voľba a VšZP pôjde dobrým spôsobom dopredu.
Ak by sme sa rozhodli pre nové výberové konanie, určite sa budeme zaoberať aj tým, ako ho v pokoji trošku lepšie premyslieť a zvýšiť transparentnosť tohto procesu. Uznávam, že isté medzery tam sú, ale ešte raz hovorím, že ide o akciovú spoločnosť, ktorá má právo zadefinovať si výber svojich predstaviteľov tak, aby to najlepšie plnilo účel.
VšZP má za sebou ozdravný režim aj stratu množstva poistencov. Okrem tety Anky je známa kauza maséra Kostku, ktorý dostal špeciálny kód v čase, keď vedúcou odboru zdravotného a revízneho bola nová podpredsedníčka predstavenstva VšZP Beáta Havelková. Nevnímate to ako problém?
Zaznamenal som určité šumy a môžem ukázať doklad, ktorý mi poslala pani Havelková, kde sa práve ona postarala o to, aby bol kód zrušený. Čiže mám úplne protichodné informácie ako tie, ktoré sa šíria.
Spomínali ste v jej prípade aj vrátenie odstupného. Už sa tak stalo? (B. Havelková odišla z VšZP v závere roka 2019 so 7-mesačným odstupným a k 5. 5. 2020 sa vrátila ako podpredsedníčka predstavenstva – pozn. red.)
Predpokladal som, že ide o odstupné. Táto povinnosť by jej v tom prípade aj vyplývala zo zákona. Išlo však o odmenu za jej vykonanú prácu, a teda neexistuje spôsob, ako ju prinútiť vrátiť časť odmeny späť do poisťovne. Pani Havelková sa však vzhľadom na situáciu rozhodla venovať časť odmeny na charitatívny účel.
Akým spôsobom sa bude vyberať predseda Úradu pre dohľad? Bude to vaša nominácia, ktorá pôjde na schválenie vláde alebo uvažujete o inom spôsobe?
Vzhľadom na enormné množstvo iných povinností ešte nemám premyslené, akým spôsobom sa to bude realizovať. Viem, že prebehlo výberové konanie a sú tu uchádzači, ktorí čakajú, čo bude ďalej. Treba jednoznačne posilniť úlohu ÚDZS najmä ako inštitúcie, ktorá bude kontrolovať kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Podľa mňa je úrad v tomto rozmere nefunkčný. Chceme mu vrátiť nezávislosť a profesionalitu a rozšíriť kompetencie úradu v oblasti bezpečnosti pacienta a kontroly kvality zdravotnej starostlivosti u poskytovateľov.
Treba vybrať nezávislého šéfa úradu, ktorý bude zdieľať túto víziu a bude schopný ju naplniť, pretože to bude zložitá úloha. No nedá mi nespomenúť, že som opakovane apeloval na prechádzajúce vedenie, aby vymenovali nového predsedu, ktorý by mohol efektívne zasiahnuť pri záchrankovom tendri. Neudialo sa. Teraz už mám stanovisko Európskej komisie (EK), podľa ktorého náš zákon nie je v súlade s európskou smernicou, poskytovatelia ZZS boli vybraní bez verejného obstarávania, a budeme ho musieť zmeniť.
Úvodné rokovania nášho vyjednávacieho tímu s EK, ktorý sme zložili spolu s kolegami z Úradu pre verejné obstarávanie, sú veľmi pozitívne. Vyjadrili sme vôľu zmeniť zákon, ktorý je v rozpore s európskou smernicou, a dostali sme prísľub, že v takom prípade EK nebude voči SR uplatňovať penalizácie.
Čo tento verdikt znamená pre aktuálnych poskytovateľov ZZS? Licencie dostali na šesť rokov. Prídu o ne?
Keby bol vypočutý môj hlas, že výberové konanie neprebehlo v súlade s európskou smernicou a naša legislatíva nebola dobre nastavená, tak sa toto všetko mohlo zastaviť ešte predtým, než súčasní poskytovatelia začali prevádzkovať túto službu a rokovania s nimi mohli byť pre štát jednoduchšie. Teraz sa budeme musieť s nimi dohodnúť.
Boli ste veľkým kritikom tohto tendra, podali ste podnet na Generálnu prokuratúru. Máte už reakciu na podnet?
Prokurátor si vyžiadal predĺženie lehoty a rozhodnutie mi doručil, až keď som sa stal ministrom. V rozhodnutí mi nič nové nepovedal, takže to ma sklamalo. No rozhodnutie EK bolo také, ako sme očakávali, teda že zákon, ktorý bol schválený v parlamente v roku 2019, bol v rozpore s európskou smernicou. Budeme pokračovať ďalej v rokovaniach s EK, budeme sa snažiť, aby SR nebola sankcionovaná a budeme rešpektovať odporúčania na zmenu legislatívy.
Vymenili ste vedenie nemocníc v Nitre a v Košiciach. Budú nasledovať ďalšie zmeny? Ostanú zachované rady riaditeľov?
V menších nemocniciach bude jednoosobový štatutárny orgán a vo veľkých a v univerzitných nemocniciach ostane trojosobový štatutárny orgán. Postupne sa oboznamujeme s prácou jednotlivých riaditeľov, vyhodnocujeme hospodárske výsledky a na základe toho sa rozhodneme o ďalšom postupe.
Zohral v prípade odvolania vedenia UNLP v Košiciach hlavnú úlohu tender na upratovacie služby?
Vedeli sme o tom. Napriek tomu, že nedostali súhlasné stanovisko, bolo toto obstarávanie zo strany vedenia realizované, čo sme hodnotili negatívne. No máme aj iné indície, pre ktoré sme neboli spokojní s vedením košickej univerzitnej nemocnice. Preto sme pristúpili k jeho odvolaniu a menovaniu dočasného vedenia. Tender plánujeme zrušiť a podľa predbežných informácií budeme schopní upratovacie služby zabezpečiť za tretinové náklady.
Má Úrad pre riadenie podriadených organizácií na MZ SR kompetencie vstupovať do týchto rozhodnutí manažmentu nemocníc? Alebo nemocnica koná ako samostatný právny subjekt?
Je to tak. Práve preto by sme radi zaviedli holdingové riadenia nemocníc, a teda takéto samostatné rozhodnutia by sa nedali realizovať. No zariadiť sa to dá aj tak, že manažment nemocníc bude aktívne spolupracovať s vedením na MZ.
Ako to bude s Inštitútom zdravotnej politiky? Jeho generálny riaditeľ Martin Smatana odchádza, inštitút ostane?
Určite áno, je to veľmi dôležitý inštitút, bude priamo pod ministrom, no dochádza k jeho reštrukturalizácii. Súčasný inštitút mal napríklad aj právomoc cenotvorby, čo sa nám nezdalo úplne transparentné, čiže z tohto pohľadu bude viac nezávislým analytickým útvarom.
Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií odhadol zníženie príjmov zdravotných poisťovní na tento rok na 251 miliónov eur. Zástupcovia poisťovní, ambulantnej sféry aj nemocníc hovoria, že rezort bude potrebovať pol miliardy. Ako to bude s dofinancovaním?
Rokovania s ministerstvom financií stále prebiehajú, konkrétne číslo ešte nepadlo. Všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti môžem garantovať, že mám veľmi dobrý a korektný vzťah s ministrom financií a takisto aj s pánom premiérom. Mám garanciu premiéra a vlády SR, že zdravotníctvo je priorita a že budem mať v rámci možností toľko financií, koľko bude možné aj na to, aby sme plnili naše programové vyhlásenie.
Sestrám sľubujete zvýšenie platov na úroveň 110 % priemernej mzdy. Bude to reálne v priebehu tohto roka alebo v horizonte štyroch rokov?
Budem sa snažiť, aby sme to urobili čo najskôr. Teraz v úvodných týždňoch koronakrízy sme to ešte nedali na stôl, ale plánujem to riešiť čo najskôr. Bol by som rád, keby to zohľadňoval už budúcoročný rozpočet.
Pôjde o zmenu koeficientov základnej zložky mzdy alebo sa platy zvýšia iným spôsobom?
To ešte bude predmetom rokovania, ale pravdepodobne to bude zmena koeficientov.
Bude toto opatrenie kryté peniazmi?
Určite áno. Ako som povedal, mám garanciu premiéra aj ministra financií, že opatrenia, ktoré máme zadefinované v programovom vyhlásení vlády, budú kryté ministerstvom financií.
A čo platy zdravotníkov ostatných profesií?
Určite budeme rokovať aj s ostatnými profesiami a snažiť sa zastabilizovať nižší zdravotnícky personál. Čo sa týka lekárov, u nich platí platový automat. Ten nechceme meniť, avšak budeme sa snažiť dohodnúť s lekármi na kompromise. Ide o to, že budúci rok by sa platový automat mal meniť podľa úrovne z roku 2019, a teda by im mali platy prudko narásť. Avšak rok 2022 sa bude riadiť týmto rokom koronakrízy a platy by mali prudšie klesnúť. Budem sa snažiť dohodnúť s lekármi, aby sme vykompenzovali tento výpadok, ktorý hrozí v roku 2022, a aj vzhľadom na stav verejných financií v tomto a budúcom roku našli istý kompromis.
Sľubujete stanoviť nárok pacienta. Máte už jasnú predstavu, čo bude garantované ako štandard hradený z verejného zdravotného poistenia a čo bude predmetom pripoistenia?
Predložili sme reformu riadenej zdravotnej starostlivosti, to znamená, že každý pacient by mal vedieť, na čo má nárok v rámci cestovnej mapy. Toto bude plne elektronizované, pacient bude objednávaný na jednotlivé vyšetrenia a na každé vyšetrenie bude mať nárok čakať najviac istú stanovenú čakaciu lehotu. Ak by nemal splnený nárok, čiže na isté vyšetrenie by mal čakať dlhšie, tak v tom prípade bude mať právo nechať sa ošetriť u nezmluvného lekára a poisťovňa to bude musieť uhradiť.
Pokiaľ by pacient chcel vybočiť z tohto systému riadenej zdravotnej starostlivosti, tu už bude aplikovaný inštitút pripoistenia. Ak by si chcel uplatniť výber lekára, bude chcieť ísť k niekomu inému, ako mu systém zadá, tiež pôjde o inštitút pripoistenia. Poviem to aj na príklade liekov. Pravidelne by mala prebiehať revízia úhrad liekov. V každej úhradovej skupine má byť liek bez doplatku alebo s minimálnym doplatkom. Na druhej strane pri každej revízii môžu určitým pacientom stúpnuť ceny doplatkov za lieky, na ktoré už sú nastavení.
A toto by takisto mohol riešiť inštitút pripoistenia, aby sa títo pacienti nemuseli prestavovať zo svojej liečby a aby im nevznikli doplatky. Pripoistenie sa bude týkať aj použitia rôznych materiálov, extra služieb, ktoré nie sú zahrnuté do štandardu.
Nárok pacienta teda bude stanovený len časovou dostupnosťou?
Poisťovne budú musieť splniť časovú a geografickú dostupnosť, štandardnú liečbu a špeciálny zdravotnícky materiál. Každá diagnóza bude mať stanovené tieto kritériá. V niektorých prípadoch môže byť geografická dostupnosť celoslovenská, v iných lokálna. Časovú dostupnosť, štandardnú liečbu a ŠZM budú definovať odborníci na jednotlivé oblasti.
Poisťovne tvrdia, že nezmluvných lekárov v mnohých špecializáciách nemáme. Bude to teda funkčný systém?
Myslím si, že tento systém reformy, naopak, aktivuje trh. Viem totiž o špecialistoch, ktorých si vybavili lekári samosprávnych krajov a prišli do SR z Českej republiky. Alebo niektorých pozvali riaditelia nemocníc, aby si u nich otvorili ambulanciu. No nedostali zmluvu s poisťovňami.
Takže v situácii, keď bude mať poisťovňa nedostatok svojich zmluvných lekárov a mnohým pacientom nebude umožnené ošetrenie do maximálnej čakacej lehoty, som presvedčený, že budú pribúdať nezmluvní špecialisti, budú mať dostatočný pool pacientov a poisťovne budú musieť platiť za ich vyšetrenie. Pokiaľ by takíto poskytovatelia neboli, systém neskolabuje, len pacienti, žiaľ, budú dlhšie čakať, ale budú mať možnosť nájsť si lekára v širšom regióne alebo aj v zahraničí.
Nedostanete pacienta do situácie, že bude blúdiť v systéme a hľadať si sám lekára?
Pre poisťovňu bude veľmi nevýhodné, aby si pacient sám hľadal lekára, lebo to bude drahšie. Takže si myslím, že poisťovne urobia maximum pre to, aby pacient v systéme dostal termín vyšetrenia u špecialistu v čase, ktorý definuje zákon.
Operačné zákroky pri nádorových ochoreniach do 14 dní od indikácie označujú samotní lekári za nerealizovateľný sľub. Viem, že je to premiérsky záväzok. Vy ako lekár si za týmto bodom vládneho programu stojíte?
Áno. Netvrdíme, že musia byť zoperovaní. Len že ak nebudú, môžu požiadať o operáciu aj v zahraničí. Je to modelová situácia, ako by mohol fungovať systém riadenej zdravotnej starostlivosti. V tomto prípade zasadne klinicky tím a rozhodne, že u daného pacienta prebehla všetka potrebná diagnostika a liečba a ďalší krok je operácia nádoru. Klinický onkológ alebo iný líder klinického tímu musí zadať pacienta do systému do dvoch týždňov. Ak sa mu to nepodarí, tak v tom momente pacient získa možnosť nájsť si poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý mu tú operáciu zrealizuje, hoci aj mimo Slovenska.
Operáciu do 14 dní nezabezpečíte ani v zahraničí. Ak pacienta nezoperujú do 14 dní, tak mu systém umožní, aby si hľadal operatéra inde. To však znamená, že pacient si svoj manažment musí opäť riadiť sám. Preto sa pýtam, či je tento model realizovateľný?
Ak poisťovňa nedokáže zabezpečiť tento výkon na území Slovenska, tak prichádza do úvahy, aby sa poisťovňa snažila zmluvne dohodnúť aj s niektorými zahraničnými pracoviskami. Vieme, že poľská poisťovňa takúto ambíciu má a aj realizuje ponuky slovenským nemocniciam. Sme skrátka na európskom trhu, ktorý treba využiť. Nemyslím si, že pacient to bude mať veľmi ťažké.
Viem si predstaviť, že vzniknú agenti, ktorí budú mať zmonitorovaný európsky trh a v prípade, ak sa na nich pacienti obrátia, dokážu im zabezpečiť poskytovateľa. Samozrejme, musí to byť poskytovateľ, ktorý má úhradu z verejného zdravotného poistenia príslušnej krajiny a túto čiastku uhradí aj naša zdravotná poisťovňa. Ak to bude možné, čo je opäť vec trhu, tak si myslím, že poisťovne sa budú snažiť zazmluvniť tieto kapacity pre svojich poistencov a predpokladám, že za výhodnejších podmienok.
Počítate vopred s tým, že kapacity slovenského zdravotníctva nebudú postačovať?
Myslím si, že trh na to môže pozitívne zareagovať. Keby kapacity nestačili, tak opäť môže vzniknúť poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý bude vykonávať činnosť aj bez zmluvy s poisťovňou a bude môcť riešiť pacientov, ktorí nedostanú štandardné termíny.
Neostane teda tento sľub len na papieri?
Otázka je, čo sa vlastne môže stať? Urobíme maximum, aby sa pacient dostal k svojej operácii čo najskôr. Ak to nie je reálne, pacient sa skôr na operáciu nedostane a bude riešený tak ako doteraz. Ak to je reálne, a to je, myslím, veľmi pozitívna správa pre každého onkologického pacienta, pacient bude zoperovaný skôr, ako je to doteraz.
Tieto kroky si vyžiadajú zmenu legislatívy. Pôjde o ďalšie novelizácie zákonov alebo nahradíte Zajacove zákony Krajčího reformou?
Myslím si, že netreba rúcať to, čo funguje. To, kde máme pocit, že by to mohlo fungovať lepšie, to sa budeme snažiť zmeniť.
Kedy by mohol byť tento zákon predstavený?
Dúfam, že čoskoro sa dostaneme z koronakízy a nebudeme riešiť mohutnú druhú vlnu. Väčšinu vecí treba odštartovať aj legislatívne ukotviť. Máme na to rok, maximálne rok a pol.
Je zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia reálne? Alebo to má to byť poistka vo vzťahu k súkromným poisťovniam?
Naša celá reforma poistného systému je postavená na súčasnom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti viacerými poisťovňami na trhu, ktoré medzi sebou súťažia najmä v oblasti pripoistenia. Tam budú mať z nášho pohľadu aj najlepšie vyhliadky na tvorbu zisku, keďže zisk z verejného zdravotného poistenia chceme obmedziť len na ušetrené prostriedky zo správneho fondu.
Unitárny systém je v programovom vyhlásení spomenutý z toho dôvodu, že ak sa poisťovniam nebude páčiť fungovať v takto nastavenom systéme, štát musí byť pripravený zaviesť aj unitárny systém. Verejné zdravotné poistenie bude predmetom štátneho fondu, štátnej pokladnice, z ktorej sa budú vyplácať poskytovatelia. Všetko, čo bude nadštandard, sa bude potom riešiť komerčne poisťovňami, ktoré budú poskytovať pripoistenie.
Hovoríte, že poisťovne si môžu vyplatiť zisk len vtedy, ak splnia všetky nastavené podmienky. Čo ak tieto podmienky nesplní štátna poisťovňa?
Neobmedzujeme takto zisk. Poisťovne v tom prípade zisk nedokážu vytvoriť, lebo pôjde na úhradu zdravotnej starostlivosti. VšZP je v tomto prípade jazýčkom na váhach, že to štát musí dokázať. Vtedy je tento systém dobre nastavený. Keby tu boli len komerčné poisťovne, niekto by nás mohol obviniť, že ich ideme vyhladovať. No tým, že máme štátnu zdravotnú poisťovňu, musíme to v prvom rade dokázať hospodárením štátnej zdravotnej poisťovne.
Myslím, že keď bude VšZP optimálnejšie spravovaná, môže byť lídrom na trhu. Keďže nepotrebuje generovať zisk, môžu mať jej poistenci oveľa viac z verejného zdravotného poistenia.
V programovom vyhlásení vlády je cítiť záujem posilniť vplyv štátu v zdravotníctve. Súčasný vplyv štátu nie je podľa vás dostatočný?
Pokiaľ sa bude štát zodpovedne správať a efektívne riadiť svoje podriadené organizácie, tak nemocnice, ako aj poisťovňu, bude aj pre trh len pozitívne. Čo sa týka strategickej nemocničnej infraštruktúry, myslím, že je správne, že je to v rukách štátu. Veľké štátne nemocnice určite nebudeme privatizovať.
Osobne si myslím, že model efektívne spravovaných štátnych inštitúcií nekorupčnými ľuďmi a dobrými manažérmi je veľmi efektívny. Opakovane som hovoril – bez ohľadu na to, kto bude vlastníkom, budeme sa snažiť vytvárať rovnocenné podmienky aj na zdravotníckom trhu.
Znamená to napríklad, že kapitálové výdavky už nebudú smerované výlučne len do štátnych nemocníc? Asociácia neštátnych nemocníc to dlhodobo kritizuje.
V princípe som otvorený diskusii, že budeme v rámci verejnej siete pomáhať aj iným poskytovateľom, avšak za podmienky, že nebudú generovať zisk. Pretože keď štátne nemocnice vygenerujú zisk, tak ten zisk, samozrejme, pôjde do investícií. Zdalo by sa mi nefér, keby niekto mohol generovať zisk a pýtať si aj kapitálové výdavky. Upozorňujem však, že kapitálové výdavky chceme prednostne využiť na stavbu nových nemocníc.
Asociácia neštátnych nemocníc kritizuje zámer ponúkať medikom pri štátniciach pracovné miesta v štátnych nemocniciach. Dá sa to chápať, že poskytovatelia i pacienti v regiónoch ako Stará Ľubovňa, Humenné alebo Lučenec, kde nie sú štátne nemocnice, sú ignorovaní. Je to tak?
Štát sa musí nejakým spôsobom starať o svoje nemocnice, myslím, že to je správne. Pokiaľ sa budú chcieť pridať aj súkromní poskytovatelia, myslím, že sa budeme vedieť dohodnúť. Nechcel som sľubovať niečo v ich mene. Mojou víziou je, aby kľúčové štátne nemocnice, ktoré sú koncovými nemocnicami, získali najkvalitnejších absolventov. Toto je súťaž. Chceme vyzvať aj súkromníkov, aby súťažili o zdravotnícky personál. Oni to nakoniec aj robia a myslím, že štát bol v tomto trošku v pozadí, čo je škoda. Chceme sa o týchto najlepších zdravotníckych profesionálov pobiť aj pracovnými podmienkami.
Ambulantná sféra je prakticky odštátnená. Vidíte aj tu priestor na posilnenie úlohy štátu?
Bol by som nerád, keby sa to otáčalo tak, že chceme zrušiť trh. Naopak, chceme posilniť trh. Chcem všetkých ubezpečiť, že mne vyhovuje trh malých poskytovateľov. V našej reforme chceme posilniť regulačnú právomoc štátu a zároveň posilniť štát aj ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a to kvôli tomu, že zdravotnícky trh je už do veľkej miery monopolizovaný. Práve tieto zdravotnícke monopoly potrebujú konkurenciu a tú im v súčasnosti dokáže vytvoriť len štát.
Keď hovoríme s lekármi po skončení štúdia o hľadaní miesta vo fakultných a univerzitných nemocniciach, väčšina tvrdí, že nedostanú ani odpoveď na žiadosť o prijatie do zamestnania. No inde ako v nemocniciach sa vyškoliť nemôžu. Je to zodpovednosť manažmentu?
Práve preto sme vymysleli výberové konania pre absolventov lekárskych fakúlt. Nebude to už do takej miery v kompetencii riaditeľov. Štát si zadefinuje potrebu jednotlivých špecializácií v svojich vlastných zdravotníckych zariadeniach a v spolupráci s vyššími územnými celkami aj potrebu všeobecných lekárov a špecialistov.
Pripravujete analýzu spotreby zdravotnej starostlivosti. Znamená to, že pripravená stratifikácia pôjde do koša?
Nie, základný princíp stratifikácie uznávame. Potrebujeme koncentrovať špecializované výkony do špecializovaných pracovísk, len si to chceme nechať potvrdiť ešte jednou nezávislou analýzou a na základe nej sa rozhodnúť o dobudovaní infraštruktúry, aby systém zdravotníctva na Slovensku čo najefektívnejšie fungoval. Tam má byť potom predstavená vízia, ako by zdravotníctvo mohlo vyzerať v roku 2030.
K stratifikácii sme mali hlavnú výhradu, že tam neboli zadefinované maximálne čakacie lehoty. To tam určite potrebujeme doplniť. Aj preto musíme súčasný návrh zákona upraviť.
Chcete zaviesť štátnu záchrannú službu. Je to téma aktuálna o šesť rokov, keďže súčasné licencie sú vydané na šesť rokov, alebo sa to bude riešiť skôr?
Čo sa týka záchraniek, chceme reformovať systém akútnej a urgentnej zdravotnej starostlivosti, a teda aj záchrannú zdravotnú službu. Zákon budeme musieť meniť oveľa skôr, ako som spomínal.
Teda o licencie sa bude súťažiť vo verejnom obstarávaní?
Sú dve možnosti. Buď sa to bude realizovať verejným obstarávaním, takže ÚDZS nevydá jednu licenciu, ale vydá licencie všetkým uchádzačom, ktorí splnili podmienky. Z týchto uchádzačov si potom poisťovne budú spoločne vyberať víťaza.
Bude to na základe cenovej ponuky?
Áno, poisťovne by si mohli vyberať na základe toho, kto im ponúkne lepšiu cenu. A druhá možnosť, ktorú umožňuje európska smernica aj bez výberového konania, je, že zdravotnú záchrannú službu bude poskytovať iba štát alebo neziskové organizácie.
Avizujete nezávislú HTA agentúru. Bude to znamenať zánik kategorizačnej komisie a kategorizačnej rady v súčasnej podobe?
Nepáči sa mi, ako funguje kategorizačná komisia a kategorizačná rada. Zatiaľ sú konštituované ako poradné orgány ministra, čiže minister môže, ale nemusí zobrať do úvahy ich rozhodnutie. No v princípe nenesú žiadnu zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré vydajú. Ak by sme zostali pri tomto spôsobe, určite by som chcel, aby tí ľudia niesli väčšiu zodpovednosť za každé rozhodnutie.
HTA agentúra je ešte niečo iné. Bude definovať cost benefit, efektivitu jednotlivých procesov, zdravotníckych technológií a liekov, ktoré prichádzajú na náš trh. V prvej línii by sa mala stať súčasťou EUNET HTA agentúr po celej Európe a v spolupráci s nimi garantovať, že nové technológie a lieky prichádzajúce na Slovensko budú mať pridanú hodnotu a bude efektívne, aby boli uhrádzané zo systému verejného zdravotného poistenia.
Definitívne slovo bude mať stále minister?
Myslím si, že HTA bude mať rozhodujúci hlas v tom, ktorý liek bude kategorizovaný, pretože nikto nedokáže posúdiť lepšie nový liek či novú technológiu ako ona.
Mnohé nové onkologické lieky u nás nie sú kategorizované a dostupné v takej miere ako v okolitých krajinách. Môžu poskytovatelia a pacienti očakávať ľahší vstup inovatívnych liekov?
Určite chceme zlepšiť podmienky na vstup účinných inovatívnych liekov. Chceme sa inšpirovať aj okolitými krajinami V4 a čo najrýchlejšie sprístupniť moderné inovatívne lieky, ktoré sú už dostupné na ich trhu v prvej fáze. Budeme sa aktívne zapájať do prebiehajúcej iniciatívy medzi krajinami V4 tak, aby sme mohli centrálne nakupovať vysokonákladové lieky.
Každý z vašich predchodcov hovoril o inom termíne dokončenia novej UNB. Aký termín vidíte ako reálny vy?
Nová univerzitná nemocnica je jedna z našich priorít. Po 30 rokoch by sme boli radi, keby Slovensko malo novú koncovú nemocnicu v Bratislave. Je to dôležité pre vzdelávanie lekárov aj pre zvýšenie záujmu zdravotníkov pracovať v slovenskom zdravotníctve. Termín päť rokov zostáva v platnosti. Koronakríza nám posunula plánovacie procesy, ale predpokladám, že za tejto vlády budú Rázsochy rozostavané do tej miery, že budúca vláda ich už bude musieť dostavať.
Budete pokračovať vo verejnom obstarávaní dodávateľa projektov, ktoré vyhlásila vlani v júni vaša predchodkyňa Andrea Kalavská?
Toto musíme zanalyzovať. Viem, že lekárska obec veľmi nesúhlasila s projektom, ktorý bol zadaný. Musí to prejsť hlbšou analýzou. Na druhej strane ak z neho nebudeme musieť odstúpiť, budeme v ňom pokračovať, však prebieha už takmer rok.
Od nástupu do funkcie sa vaše meno v médiách aj vo verejnosti skloňuje aj v súvislosti s náboženským vierovyznaním. Dokážete v pozícii ministra oddeliť postoj veriaceho a pohľad lekára?
Stal som sa predmetom štvavej kampane, ktorú som ničím nevyprovokoval. Žiadnym spôsobom som neinicioval otázky viery pri profesionálnom plnení úloh, ktoré tu mám na ministerstve. Na druhej strane chcem povedať, že z minulosti máme rad excelentným vedcov, mnohí sú aj držiteľmi Nobelovej ceny, ktorí boli hlboko veriacimi ľuďmi a priniesli celosvetovej vede obrovské inovácie. Nerozumiem prečo, ako za socializmu, stále niekomu prekáža, že na poste ministra zdravotníctva je veriaci človek. Veda a viera nemôžu byť v rozpore.
Pýtam sa v súvislosti s dostupnosťou interrupcií počas pandémie. Ministerstvo zdravotníctva ju podľa oficiálneho stanoviska nepovažuje za nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť. Hlavný odborník pre gynekológiu a pôrodníctvo však hovorí, že ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Je tu teda rozpor so stanoviskom odbornej verejnosti, čo môže byť vnímané ako vplyv viery na váš postoj v tejto citlivej otázke. Je to tak?
Toto je dezinterpretácia toho, čo MZ vo svojom stanovisku prezentovalo. MZ sa nevyjadrovalo k otázke, za akú zdravotnú starostlivosť považuje umelé potraty, a ani náhodou nevyjadrilo názor, že sa má odkladať neodkladná zdravotná starostlivosť. Poukázalo skôr na fakt, že v období nástupu pandémie boli na Slovensku odkladané z epidemiologického hľadiska rôzne zákroky a operácie. Žiaľ, dokonca aj onkologické. Môže tehotná žena v 8. týždni tehotenstva pri fyziologickej gravidite čakať s interrupciou, pokiaľ má prítomný nejaký infekt alebo je v nepriaznivej epidemiologickej situácii? Určite môže. Stanovisko MZ nebolo v žiadnom rozpore s Ústavou SR ani so súčasne platným zákonom.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Monika Toporcerová, ZdN