Ešte ani nevyschol atrament na programovom vyhlásení vlády (dopísanom v nedeľu) a už sa najmenej štyria analytici, predstavení v istom denníku ako odborníci na zdravotníctvo, museli v pondelok podeliť s tými všetkými, „čo o tom prd vedia“, ako oni vidia zdravotníctvo v programovom vyhlásení vlády: na trojku. A aby som to ešte dorazil, názory (Drucker, Szalay, Zachar, Vlachynský) sú pod veľavravným nadpisom: Konzervatívny Matovič predstavil socialistické zdravotníctvo. Skôr než napíšem niekoľko slov k aktuálnemu článku, dovoľte parafrázovať svoje názory spred volieb (publikované v ZdN): pri prečítaní všetkých (všetkých!) volebných programov som nenašiel ani jednu politickú stranu, ktorá by pri zlepšovaní zdravotníctva myslela v prvom rade na zdravotníckych pracovníkov... Nič nové. Zdravotník – ako volič – nezaujíma nikoho. Aj keď možno, verím, po tejto pandémii niekomu konečne trkne, že nekonečné hejtovanie zdravotníkov médiami a politikmi nie je celkom namieste.
A teraz k veci: Prekvapuje ma, že v dnešnom svete ešte niekto (nebodaj analytici) delí strany a politikov na pravicových a ľavicových, konzervatívnych a socialistických. Iba ak v názve – toť vsjo. Realita Slovenska v posledných desiatkach rokov je toho dôkazom. Kto to nepochopil, škoda vysvetľovať. A netýka sa to len Slovenska – delenie na socialistov a kapitalistov zostalo kdesi v časoch priemyselnej revolúcie.
Rovnako je to aj s tzv. socialistickým zdravotníctvom. Pre laika môže uvedený nadpis (vhodný akurát tak do bulváru) vzbudiť názor, že sa úroveň zdravotníctva vráti 30 rokov späť. A to asi nemyslel ani autor. Po voľbách sú 4 strany vo vláde – zdravotnícky program vznikol ako fúzia názorov pod gesciou OĽaNO, v tom sa asi zhodneme. A či je socialistický alebo kapitalistický, to mi je jedno. Ako zdravotníka ma zaujíma, či bude zdravotníctvo fungovať lepšie ako doteraz. Mohlo by, keby malo viac zdrojov ako doteraz, keby sa netopili peniaze v ziskoch poisťovní, keby nemenovaná geometrická inštitúcia neovplyvňovala legislatívu „ako treba“, keby sa definovala základná a nadštandardná starostlivosť (apropo: toto je socialistický prvok?).
Je komické, že tieto atribúty dlhodobo prezentujú aj menovaní analytici ako potrebné, a keď niekto prezentuje ambíciu niečo s tým urobiť, všetci to spochybňujú. „Kapitalistické“ zdravotníctvo tu už raz zelenú dostalo, okrídlená veta „trh všetko vyrieši“ uletela do neba a zostal ekonomický bordel. 15 rokov tvorený zoznam výkonov ako základ ekonomiky ambulantnej sféry nie je, a v súčasnej verzii nikdy nebude (lebo v takej verzii, v akej je tvorený, je neaplikovateľný do súčasného IT systému). Na ekonomiku a kapitalizmus sa hráme, poisťovne podľa toho, ako sa vyspia, pridávajú a uberajú výkonom body, inokedy ich hodnotu (jednému áno a inému už nie), potom pripočítajú „nejakú položku“ (dodnes neviem, čo to je) a potom ju koeficientom vynulujú... a hotovo. Keby tak chaoticky fungoval ostatný „kapitalistický svet“, tak sme dávno späť v jaskyni.
Absolútne rozsypaná hierarchia zdravotníckych zariadení je samostatná kapitola. Spolupráca a koordinácia ambulancií a zdravotníckych zariadení medzi sebou je založená len na dobrej vôli lekárov a iných zdravotníkov (tak ako mnohé iné fungujúce veci v zdravotníctve), donekonečna to tak fungovať nemôže, pacient sa tmolí od dverí k dverám, zodpovednosť a pevná ruka absentujú (pevná ruka a logické pravidlá ohľadne termínov, limitov a zodpovednosti nie je socialistický obušok).
Aby som to nenaťahoval – dnes je streda, atrament už vyschol. Ako to bude s realizáciou kapitoly zdravotníctvo v programe novej vlády, netuším, nemám krištáľovú guľu. A nemôžu to, s prepáčením, tušiť ani analytici. Preto mi dovoľte nesúhlasiť s obsahom spomínaného textu. Aj z titulu slušnosti (100 dní...), aj pre spomínaný nezmyselný nadpis, ako aj preto, že aj laici, občania, majú očakávania, že by sa aj v zdravotníctve (nielen v polícii, súdnictve, eurofondoch, poľnohospodárstve a iných „tuneloch“ – aj o tom boli voľby) konečne niečo zmenilo k lepšiemu. Či na to vláda bude mať financie, netuší takisto nikto – ani analytici. Je to na vláde, nech to dokáže (ak nie, potom bude kritika – aj ďalšie voľby). Preto mi pripadá tak trocha nemiestne rozmazávať ešte nezaschnutý atrament. Iba že by sa niekto, kto práve zdravotníkom ani veľmi nechýba, chcel silou-mocou pripomínať. Načo ...
A teraz k veci: Prekvapuje ma, že v dnešnom svete ešte niekto (nebodaj analytici) delí strany a politikov na pravicových a ľavicových, konzervatívnych a socialistických. Iba ak v názve – toť vsjo. Realita Slovenska v posledných desiatkach rokov je toho dôkazom. Kto to nepochopil, škoda vysvetľovať. A netýka sa to len Slovenska – delenie na socialistov a kapitalistov zostalo kdesi v časoch priemyselnej revolúcie.
Rovnako je to aj s tzv. socialistickým zdravotníctvom. Pre laika môže uvedený nadpis (vhodný akurát tak do bulváru) vzbudiť názor, že sa úroveň zdravotníctva vráti 30 rokov späť. A to asi nemyslel ani autor. Po voľbách sú 4 strany vo vláde – zdravotnícky program vznikol ako fúzia názorov pod gesciou OĽaNO, v tom sa asi zhodneme. A či je socialistický alebo kapitalistický, to mi je jedno. Ako zdravotníka ma zaujíma, či bude zdravotníctvo fungovať lepšie ako doteraz. Mohlo by, keby malo viac zdrojov ako doteraz, keby sa netopili peniaze v ziskoch poisťovní, keby nemenovaná geometrická inštitúcia neovplyvňovala legislatívu „ako treba“, keby sa definovala základná a nadštandardná starostlivosť (apropo: toto je socialistický prvok?).
Je komické, že tieto atribúty dlhodobo prezentujú aj menovaní analytici ako potrebné, a keď niekto prezentuje ambíciu niečo s tým urobiť, všetci to spochybňujú. „Kapitalistické“ zdravotníctvo tu už raz zelenú dostalo, okrídlená veta „trh všetko vyrieši“ uletela do neba a zostal ekonomický bordel. 15 rokov tvorený zoznam výkonov ako základ ekonomiky ambulantnej sféry nie je, a v súčasnej verzii nikdy nebude (lebo v takej verzii, v akej je tvorený, je neaplikovateľný do súčasného IT systému). Na ekonomiku a kapitalizmus sa hráme, poisťovne podľa toho, ako sa vyspia, pridávajú a uberajú výkonom body, inokedy ich hodnotu (jednému áno a inému už nie), potom pripočítajú „nejakú položku“ (dodnes neviem, čo to je) a potom ju koeficientom vynulujú... a hotovo. Keby tak chaoticky fungoval ostatný „kapitalistický svet“, tak sme dávno späť v jaskyni.
Absolútne rozsypaná hierarchia zdravotníckych zariadení je samostatná kapitola. Spolupráca a koordinácia ambulancií a zdravotníckych zariadení medzi sebou je založená len na dobrej vôli lekárov a iných zdravotníkov (tak ako mnohé iné fungujúce veci v zdravotníctve), donekonečna to tak fungovať nemôže, pacient sa tmolí od dverí k dverám, zodpovednosť a pevná ruka absentujú (pevná ruka a logické pravidlá ohľadne termínov, limitov a zodpovednosti nie je socialistický obušok).
Aby som to nenaťahoval – dnes je streda, atrament už vyschol. Ako to bude s realizáciou kapitoly zdravotníctvo v programe novej vlády, netuším, nemám krištáľovú guľu. A nemôžu to, s prepáčením, tušiť ani analytici. Preto mi dovoľte nesúhlasiť s obsahom spomínaného textu. Aj z titulu slušnosti (100 dní...), aj pre spomínaný nezmyselný nadpis, ako aj preto, že aj laici, občania, majú očakávania, že by sa aj v zdravotníctve (nielen v polícii, súdnictve, eurofondoch, poľnohospodárstve a iných „tuneloch“ – aj o tom boli voľby) konečne niečo zmenilo k lepšiemu. Či na to vláda bude mať financie, netuší takisto nikto – ani analytici. Je to na vláde, nech to dokáže (ak nie, potom bude kritika – aj ďalšie voľby). Preto mi pripadá tak trocha nemiestne rozmazávať ešte nezaschnutý atrament. Iba že by sa niekto, kto práve zdravotníkom ani veľmi nechýba, chcel silou-mocou pripomínať. Načo ...
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív
MUDr. Jozef Beňačka