Nesmieme hľadať dočasné riešenia, ale veľmi účinné a racionálne postupy

Chcem sa prihovoriť kolegom zdravotníkom v čase, keď žiaden z nás nevie, ktoré kroky sú skutočne tie správne, keď sme prvou líniou vo vojne, v ktorej ešte nikto v modernej dobe nebojoval. Nebudem patetický, aj keď množstvo obetí na celom svete, ktoré tu sú aj vinou nesprávnych alebo neskorých rozhodnutí, si pátos zaslúžia.

Pandémia COVID-19 je to, čím dnes všetci žijeme. Niektorí priamo so svojimi pacientmi, väčšina z nás pozorujúc opodiaľ, neveriac vlastným očiam, očakávajúc nejaké vedenie, pokyny, spoľahlivé informácie a návody. Nehovoriac o takých praktických veciach, ako sú ochranné prostriedky. Nič z toho sa nám v dostatočnej miere nedostáva. A tu si dovolím tvrdiť, že nepomôže výhovorka typu, že také niečo sme ešte nezažili. Sú situácie, na ktoré má byť každá krajina pripravená aspoň teoreticky, a očakával by som aj to, že v rámci Únie by takáto koordinácia mala byť na báze vzájomnej intenzívnej komunikácie a kooperácie členských štátov. Sami vidíme, že to tak nie je. Každý štát hľadá efektívne riešenia, učíme sa z chýb tých druhých, aby sme my obišli lepšie, ale je to správna cesta? Áno, dá sa povedať, že Slovensko, napriek tomu, že sa menila vláda a podmienky z politického hľadiska boli veľmi sťažené, napokon, zdá sa, postupovalo správne a je neuveriteľné, aké nízke čísla tu máme. Zatiaľ sa nenapĺňajú katastrofické scenáre a celá stredná Európa si počína veľmi dobre. Lenže toto nás nesmie uspokojiť. My sami vidíme, že systém zabezpečenia samotných lekárov je mizerný. Pri ochrane pacienta sa od počiatku úplne zabúdalo na výraznejšiu ochranu toho, bez koho ten pacient naozaj nemusí prežiť – jeho lekára.

Aj my sme prvá línia

Ja sa, samozrejme, na svet dívam z pohľadu zubného lekára, vnímajúc aj všetky ostatné zdravotnícke profesie. Aj my sme prvá línia, tak ako ďalší kolegovia primárneho kontaktu. Lenže našim pacientom zväčša nestačí rada cez telefón. K nám tí naozaj bolestiví pacienti musia prísť a my pracujeme v tom najtesnejšom a najnebezpečnejšom kontakte. V ústach. Ohrození sme aj my, aj pacient. A napriek našim výzvam boli náš odbor a naše potreby spočiatku úplne ignorované. Aj preto sme od začiatku ako komora postupovali dosť razantne vo vzťahu ku koordinácii našich členov i nečlenov, chrániac našich lekárov, a tým aj našich pacientov. Neodporúčali sme síce zavrieť ambulancie nadobro, ale snažili sme sa nájsť riešenia a metodicky usmerniť kolegov, ako postupovať, čo sa aj ujalo. Myslím si, že momentálne celkom dobre túto situáciu zvládame, a aj pacienti sa naučili, ako komunikovať. Lenže tento obmedzený stav nemôže trvať večne. Preto sme tak intenzívne žiadali vytvorenie tzv. covid ambulancií, čo čiastočne rieši možnosť ošetrovania nakazených pacientov. Keby sme tu mali zriadené funkčné infekčné zubné ambulancie pri zubných klinikách, o ktorých vytvorenie sa komora snaží už niekoľko rokov, nemuseli by sme riešiť kontajnerové zubné ambulancie počas pandémie.

Najhoršie na tejto chorobe, to, čo ju robí neriadenou strelou a mimoriadnym nepriateľom, je to, že veľmi dlho infikovaný nevie, že je prenášačom. Môže ním byť aj lekár. Preto je nevyhnutné v ambulantnej praxi obmedzovať množstvo pacientov a vykonávať len potrebné ošetrenia. S najvyššou možnou mierou ochrany lekára, o čo stále bojujeme.

Nielen dočasné riešenia

Ak by som mal vymedziť najdôležitejšie okruhy toho, čo je v súčasnosti nevyhnutné robiť bez toho, aby som sa vracal k tomu, čo správne a včas urobené nebolo, lebo plakať nad rozliatym mliekom nikomu nepomôže, tak by som ich definoval nasledovne: štát sa má efektívne postarať o svoju prvú líniu, lebo ak tak neurobí, tak sa mu to vypomstí tým, že napokon budeme ako v Taliansku namiesto lekárov hľadať najmä hrobárov. Štát má koordinovať všetky zdravotnícke profesie, zaujímať sa o názory ich kvalifikovaných zástupcov, počúvať a vyvodiť metodické pokyny, usmernenia a začať sa vážne zaoberať myšlienkou, že táto pandémia sa tak skoro neskončí, a s naštartovaním ekonomiky sa budú musieť naštartovať aj opatrenia, ktoré účinne šírenie nákazy obmedzia tak, aby sme sa za normálneho chodu vecí naučili s COVID-19 žiť. Pretože ten tu s nami bude ešte veľmi dlho, ak nebude účinná vakcína, tak možno sa ho už nezbavíme. Nesmieme hľadať dočasné riešenia, ale veľmi účinné a zároveň racionálne postupy, ako s týmto nepriateľom nielen bojovať, ale zrejme sa s ním a s jemu podobnými naučiť žiť.

Napokon pár slov k tomu, že sme síce lekári, ale mnohí znášame aj bremeno zabezpečovania chodu našich praxí ako podnikatelia. Toto je neopomenuteľná súčasť poskytovania našich služieb, tak to jednoducho je. Pokiaľ nám štát v spolupráci so zdravotnými poisťovňami nezabezpečí únosnú mieru refundácie strát, ktoré nám vznikli v dôsledku ochrany nielen vlastného zdravia, ale aj zdravia našich spolupracovníkov, zamestnancov a hlavne pacientov, potom môže nastať stav, že tých pacientov nebude mať kto ošetrovať. Tu je ruka v ruke neoddeliteľne potrebné vnímať medicínsku a ekonomickú stránku veci. Naše postavenie ako zamestnávateľov, resp. zamestnancov je vo vzťahu k ostatným sféram výnimočné, odlišné a zaslúži si trochu zamyslenia na strane zodpovedných. Naše straty sa prenesú do zníženia kvality ošetrenia alebo, naopak, do zvýšenia jeho ceny pro futuro, v prípade najhoršieho scenára k nedostupnosti zdravotnej starostlivosti. Treba zvoliť to riešenie, ktoré bude priechodné pre všetky strany. Som presvedčený o tom, že to je možné, len sa treba navzájom počúvať.

Ďakujem vám kolegom v tejto neľahkej období za to, že všetci vieme spolu komunikovať, a zatiaľ mám pocit, že práve lekári, resp. všetci zdravotnícki pracovníci sa predovšetkým snažia dôsledne, potichu, v pre nás typickej atmosfére ochrany ľudského života, rešpektujúc Hippokratovu prísahu, pomáhať a liečiť našich pacientov, často zabúdajúc na nás samých. Lenže my sme tí, na ktorých sa zabúdať nesmie, pretože bez nás zdravotníkov jednoducho zdravotníctvo fungovať nebude.