Pre šírenie epidémie v populácii sú potrebné tri podmienky tzv. epidemického procesu: prameň nákazy, cesta prenosu a vnímavý jedinec. Ovplyvnenie ktorejkoľvek z týchto podmienok môže prispieť k zastaveniu či aspoň spomaleniu šírenia infekcie.
Pre pandémiu ochorenia COVID-19 sú tieto tri podmienky špecifikované nasledovne: prameňom nákazy je infikovaný človek, nosič vírusu SARSCoV-2, cestou prenosu je prenos vzduchom – kvapôčkovou infekciou a aerosólom a vnímavá, čiže schopná sa nakaziť je (zrejme) celá populácia.
Každá z týchto troch podmienok je charakterizovaná viacerými skutočnosťami, ktoré dohromady robia boj so šírením ochorenia COVID-19 veľmi náročným.
Človek nakazený novým koronavírusom môže, ale nemusí mať príznaky – minimálne štvrtina (niektoré štúdie hovoria, že až polovica) infikovaných ľudí je bez príznakov. Väčšina z tých, čo príznaky majú (asi 80 %), má prejavy bežné pre prechladnutie či miernu chrípku: teplotu, kašeľ, nádchu, ktoré sa liečia v domácom ošetrení. Ďalšími hlásenými príznakmi sú strata chuti a čuchu, bolesti svalov a kĺbov, celková slabosť a únava. Asi 15 % ľudí s COVID-19 potrebuje zdravotnú starostlivosť a 5 % potrebuje urgentnú a intenzívnu starostlivosť. Základným protiepidemickým opatrením na úrovni prameňa nákazy je v tomto prípade izolácia. Vyhľadávanie ľudí infikovaných novým koronavírusom či tých, u ktorých je podozrenie z nákazy, majú na starosti epidemiológovia z regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ). Kontaktujú každého, kto sa dal testovať na COVID-19 a má pozitívny výsledok. Informujú ho o povinnosti zotrvať minimálne 14 dní v karanténe, zisťujú uňho príznaky, cestovateľskú anamnézu, ako aj všetkých ľudí, s ktorými bol v úzkom kontakte. Týmto takzvaným „úzkym kontaktom“ potom telefonujú, zistia charakter kontaktu a v prípade potreby indikujú odber vzorky na nový koronavírus. Tí z nich, čo majú pozitívny výsledok testu, sa stávajú ďalšími „prípadmi“. Všetky informácie sa zadávajú do národného epidemiologického informačného systému, z ktorého sa poskytujú výstupy aj do európskeho systému TESSy (The European Surveillance System). Epidemiologická práca je namáhavá, pre identifikáciu a izoláciu infikovaných ľudí je však veľmi dôležitá. Je kľúčová pre ovplyvnenie šírenia epidémie na úrovni prameňa nákazy.
V ideálnom prípade by epidemiológ indikoval na odber všetkých, ktorých potrebuje, a viac by sa nestaral. V realite však dosiaľ musia sami epidemiológovia zabezpečovať, aby nimi indikované odbery boli naozaj urobené – aby odbery mal kto urobiť, aby bolo dosť odberových súprav, aby boli nachystané žiadanky a podobne. Od začiatku vypuknutia epidémie dosiaľ boli denné počty odberov limitované najmä z dôvodu chýbajúceho materiálu – odberových súprav a osobných ochranných pomôcok. Azda najväčšie neistoty spôsoboval a dosiaľ spôsobuje nedostatok informácií, nejasné medzisektorové kompetencie a chýbajúce centrálne krízové riadenie.
Objednávanie na odbery vzoriek preberá v týchto dňoch Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), všetko bude organizované cez online platformu www.korona.gov.sk. Pracovníkom RÚVZ tak ubudne jedna z povinností a budú sa môcť sústrediť na epidemiologickú prácu. Samozrejme, za podmienok, že toto objednávanie bude fungovať tak, ako je to pre epidemiologické vyšetrovanie potrebné. Prácu epidemiológov zdržuje aj povinnosť prevádzkovať infolinky pre verejnosť a poskytovať informácie aj o negatívnych výsledkoch – aj toto by malo prejsť v najbližších dňoch pod gesciu NCZI.
Cesta prenosu nového koronavírusu je kvapôčková infekcia a aerosól, a to spôsobuje jeho rýchle a ľahké šírenie. Reprodukčné číslo R0, čiže priemerný počet ľudí, ktorých jeden infikovaný môže za bežných okolností nakaziť, sa pohybuje od 2 do 4. Ovplyvňovanie, zastavovanie cesty prenosu je ďalšou z účinných možností spomalenia šírenia infekcie v populácii. Opatrenia prijaté na Slovensku už od začiatku prepuknutia epidémie sú zamerané presne na to. Bariérou na individuálnej úrovni sú rúška, ktoré, napriek počiatočnému spochybňovaniu medzinárodných zdravotníckych inštitúcií, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a americké Centrum pre kontrolu chorôb (CDC), sa ukazujú do veľkej miery účinné. Rýchlosť šírenia v populácii spomaľujú aj odporúčaný sociálny odstup, zákaz vychádzania zavedený na veľkonočné sviatky, odporúčaná práca na doma všade, kde sa to dá, odporučená zvýšená hygiena a dezinfekcia rúk a povrchov – všetky opatrenia, ktoré zmenšujú pravdepodobnosť združovania ľudí na verejnosti a riziko prenosu infekcie. Je to všetko veľmi obmedzujúce, prináša nám to však priaznivý vývoj epidémie s nízkymi počtami hospitalizovaných oproti mnohým iným krajinám. Máme v tomto nešťastí výhodu, že si môžeme brať príklad z iných štátov, kde sa šírenie infekcie začalo skôr. Ukazuje sa, že je rozumné ešte disciplinovane vydržať v reštriktívnych opatreniach, pretože v krajinách, kde zvoľňujú situáciu, začínajú znova narastať denné počty pozitívnych prípadov a úmrtí.
Treťou a poslednou podmienkou prenosu infekcie je vnímavosť populácie. Voči infekcii je vnímavý ten človek, ktorý má možnosť sa nakaziť. To znamená, že nie je imúnny. Imúnnosť sa získava prekonaním ochorenia alebo zaočkovaním. Keďže ochorenie COVID-19 je celosvetovo v populácii nové, vnímavý je teoreticky každý. Nevieme to však zatiaľ s určitosťou, nemáme na to dosť vedeckých dôkazov. Možno sú niektoré populačné skupiny odolné, napríklad u detí sa toto ochorenie vyskytuje v menšej miere a s veľmi miernym priebehom – je možné, že časté prekonávanie ochorení spôsobených inými typmi koronavírusov v detstve zvyšuje ich odolnosť voči SARS-CoV-2. Úvahy o premorení populácie vírusom a dosiahnutí kolektívnej imunity zabúdajú spomenúť riziko s tým spojené – mali by sme veľa ľudí so závažným priebehom, nevieme odhadnúť, či by to naše zdravotníctvo zvládlo, s veľkou pravdepodobnosťou by došlo k mnohým úmrtiam. To nechceme. Ďalšou nádejou je vakcína, ktorá je vo vývoji. Kým však bude k dispozícii, potrvá to ešte mesiace.
Situácia je vážna a komplikovaná mnohými neistotami. Zatiaľ ju však Slovensko zvláda. Zostáva nám len disciplinovane vydržať v reštriktívnom režime a riadiť sa radami odborníkov.
Pre pandémiu ochorenia COVID-19 sú tieto tri podmienky špecifikované nasledovne: prameňom nákazy je infikovaný človek, nosič vírusu SARSCoV-2, cestou prenosu je prenos vzduchom – kvapôčkovou infekciou a aerosólom a vnímavá, čiže schopná sa nakaziť je (zrejme) celá populácia.
Každá z týchto troch podmienok je charakterizovaná viacerými skutočnosťami, ktoré dohromady robia boj so šírením ochorenia COVID-19 veľmi náročným.
Človek nakazený novým koronavírusom môže, ale nemusí mať príznaky – minimálne štvrtina (niektoré štúdie hovoria, že až polovica) infikovaných ľudí je bez príznakov. Väčšina z tých, čo príznaky majú (asi 80 %), má prejavy bežné pre prechladnutie či miernu chrípku: teplotu, kašeľ, nádchu, ktoré sa liečia v domácom ošetrení. Ďalšími hlásenými príznakmi sú strata chuti a čuchu, bolesti svalov a kĺbov, celková slabosť a únava. Asi 15 % ľudí s COVID-19 potrebuje zdravotnú starostlivosť a 5 % potrebuje urgentnú a intenzívnu starostlivosť. Základným protiepidemickým opatrením na úrovni prameňa nákazy je v tomto prípade izolácia. Vyhľadávanie ľudí infikovaných novým koronavírusom či tých, u ktorých je podozrenie z nákazy, majú na starosti epidemiológovia z regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ). Kontaktujú každého, kto sa dal testovať na COVID-19 a má pozitívny výsledok. Informujú ho o povinnosti zotrvať minimálne 14 dní v karanténe, zisťujú uňho príznaky, cestovateľskú anamnézu, ako aj všetkých ľudí, s ktorými bol v úzkom kontakte. Týmto takzvaným „úzkym kontaktom“ potom telefonujú, zistia charakter kontaktu a v prípade potreby indikujú odber vzorky na nový koronavírus. Tí z nich, čo majú pozitívny výsledok testu, sa stávajú ďalšími „prípadmi“. Všetky informácie sa zadávajú do národného epidemiologického informačného systému, z ktorého sa poskytujú výstupy aj do európskeho systému TESSy (The European Surveillance System). Epidemiologická práca je namáhavá, pre identifikáciu a izoláciu infikovaných ľudí je však veľmi dôležitá. Je kľúčová pre ovplyvnenie šírenia epidémie na úrovni prameňa nákazy.
V ideálnom prípade by epidemiológ indikoval na odber všetkých, ktorých potrebuje, a viac by sa nestaral. V realite však dosiaľ musia sami epidemiológovia zabezpečovať, aby nimi indikované odbery boli naozaj urobené – aby odbery mal kto urobiť, aby bolo dosť odberových súprav, aby boli nachystané žiadanky a podobne. Od začiatku vypuknutia epidémie dosiaľ boli denné počty odberov limitované najmä z dôvodu chýbajúceho materiálu – odberových súprav a osobných ochranných pomôcok. Azda najväčšie neistoty spôsoboval a dosiaľ spôsobuje nedostatok informácií, nejasné medzisektorové kompetencie a chýbajúce centrálne krízové riadenie.
Objednávanie na odbery vzoriek preberá v týchto dňoch Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), všetko bude organizované cez online platformu www.korona.gov.sk. Pracovníkom RÚVZ tak ubudne jedna z povinností a budú sa môcť sústrediť na epidemiologickú prácu. Samozrejme, za podmienok, že toto objednávanie bude fungovať tak, ako je to pre epidemiologické vyšetrovanie potrebné. Prácu epidemiológov zdržuje aj povinnosť prevádzkovať infolinky pre verejnosť a poskytovať informácie aj o negatívnych výsledkoch – aj toto by malo prejsť v najbližších dňoch pod gesciu NCZI.
Cesta prenosu nového koronavírusu je kvapôčková infekcia a aerosól, a to spôsobuje jeho rýchle a ľahké šírenie. Reprodukčné číslo R0, čiže priemerný počet ľudí, ktorých jeden infikovaný môže za bežných okolností nakaziť, sa pohybuje od 2 do 4. Ovplyvňovanie, zastavovanie cesty prenosu je ďalšou z účinných možností spomalenia šírenia infekcie v populácii. Opatrenia prijaté na Slovensku už od začiatku prepuknutia epidémie sú zamerané presne na to. Bariérou na individuálnej úrovni sú rúška, ktoré, napriek počiatočnému spochybňovaniu medzinárodných zdravotníckych inštitúcií, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a americké Centrum pre kontrolu chorôb (CDC), sa ukazujú do veľkej miery účinné. Rýchlosť šírenia v populácii spomaľujú aj odporúčaný sociálny odstup, zákaz vychádzania zavedený na veľkonočné sviatky, odporúčaná práca na doma všade, kde sa to dá, odporučená zvýšená hygiena a dezinfekcia rúk a povrchov – všetky opatrenia, ktoré zmenšujú pravdepodobnosť združovania ľudí na verejnosti a riziko prenosu infekcie. Je to všetko veľmi obmedzujúce, prináša nám to však priaznivý vývoj epidémie s nízkymi počtami hospitalizovaných oproti mnohým iným krajinám. Máme v tomto nešťastí výhodu, že si môžeme brať príklad z iných štátov, kde sa šírenie infekcie začalo skôr. Ukazuje sa, že je rozumné ešte disciplinovane vydržať v reštriktívnych opatreniach, pretože v krajinách, kde zvoľňujú situáciu, začínajú znova narastať denné počty pozitívnych prípadov a úmrtí.
Treťou a poslednou podmienkou prenosu infekcie je vnímavosť populácie. Voči infekcii je vnímavý ten človek, ktorý má možnosť sa nakaziť. To znamená, že nie je imúnny. Imúnnosť sa získava prekonaním ochorenia alebo zaočkovaním. Keďže ochorenie COVID-19 je celosvetovo v populácii nové, vnímavý je teoreticky každý. Nevieme to však zatiaľ s určitosťou, nemáme na to dosť vedeckých dôkazov. Možno sú niektoré populačné skupiny odolné, napríklad u detí sa toto ochorenie vyskytuje v menšej miere a s veľmi miernym priebehom – je možné, že časté prekonávanie ochorení spôsobených inými typmi koronavírusov v detstve zvyšuje ich odolnosť voči SARS-CoV-2. Úvahy o premorení populácie vírusom a dosiahnutí kolektívnej imunity zabúdajú spomenúť riziko s tým spojené – mali by sme veľa ľudí so závažným priebehom, nevieme odhadnúť, či by to naše zdravotníctvo zvládlo, s veľkou pravdepodobnosťou by došlo k mnohým úmrtiam. To nechceme. Ďalšou nádejou je vakcína, ktorá je vo vývoji. Kým však bude k dispozícii, potrvá to ešte mesiace.
Situácia je vážna a komplikovaná mnohými neistotami. Zatiaľ ju však Slovensko zvláda. Zostáva nám len disciplinovane vydržať v reštriktívnom režime a riadiť sa radami odborníkov.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archiv
doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH, Ústav epidemiológie LF UK, Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave