Núdzový stav v rezorte zdravotníctva bude od soboty 18. apríla 2020 rozšírený aj na ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Potvrdil to minister zdravotníctva Marek Krajčí po dnešnom rokovaní vlády.
Predošlá vláda vyhlásila v polovici marca núdzový stav najprv len pre 22 štátnych nemocníc a ústavov, po štyroch dňoch ho rozšírila aj na neštátne nemocnice, ambulancie záchrannej a dopravnej zdravotnej služby, Operačné stredisko ZZS, úrady verejného zdravotníctva, ÚDZS, organizátorov prehliadok mŕtvych tiel aj pohrebné služby. Pre zdravotníkov aj ostatných zamestnancov uvedených zariadení platí pracovná povinnosť a zákaz uplatňovania práva na štrajk.
Podľa dnešného uznesenia vlády sa núdzový stav rozširuje s účinnosťou od 18. apríla 2020 o držiteľov povolenia na prevádzkovanie všeobecnej ambulancie a držiteľov povolenia na prevádzkovanie špecializovanej ambulancie.
Minister zdravotníctva Marek Krajčí informoval, že v súvislosti s pandémiou COVID-19 dochádza aj k reprofilizácii ambulantnej sféry a k zriaďovaniu tzv. covid ambulancií pre suspektných alebo infikovaných pacientov.
„Potrebujeme využiť našich lekárov, aby zabezpečovali zdravotnú starostlivosť v domovoch sociálnych služieb. Boli sme požiadaní ministerstvom vnútra, aby sme zabezpečili zdravotnú starostlivosť v karanténnych strediskách, kde je nedostatok lekárov,“ objasnil ďalšie okolnosti M. Krajčí. Pri väčšom náraste počtu infikovaných pacientov dôjde k mobilizácii ambulantného sektora. „Budú to zabezpečovať vyššie územné celky tým, že dajú cez okresné úrady žiadosť na mobilizáciu subjektov hospodárskej mobilizácie, ktorými budú poskytovatelia ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
V súvislosti s vysokým vekovým priemerom lekárov v ambulantnej sfére je dôležitou informáciou, že núdzový stav sa nevzťahuje na lekárov vo veku nad 65 rokov.
Má zdravotník právo odmietnuť nastúpiť do práce?
Odpovedá JUDr. Ivan Humeník, PhD., h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o.
Čo konkrétne núdzový stav znamená pre zdravotníckych pracovníkov okrem povinnosti vykonávať zdravotnícke povolenie a zákazu štrajkovať? Môžu byť presunutí kamkoľvek podľa potreby, aj mimo svojho bydliska?
Odpoveď má dve roviny. Prvá rovina sa týka osôb pracujúcich u subjektov explicitne uvedených v uznesení vlády o vyhlásení núdzového stavu a druhá rovina všetkých ďalších osôb, ktorých povinnosti vyplývajú z relevantných predpisov (napríklad zákon 179/2011 Z.z,.). Čo sa týka zdravotníckych pracovníkov, tak špecifickými povinnosťami sú primárne postihnutí zamestnanci pracujúci u subjektov, na ktorých sa núdzový stav priamo vzťahuje. Okruh tzv. určených subjektov je k 23.3.2020 uvedený v uznesení vlády č. 115 z 18.3.2020 a patria medzi nich držitelia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti a ďalšie druhy poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj orgány štátnej správy. Rozsah povinných subjektov sa môže pod vplyvom okolností meniť, a preto odporúčam sledovať zbierku zákonov. (vláda SR dňa 16.4.2020 schválila rozšírenie núdzového stavu o držiteľov povolenia na prevádzkovanie všeobecnej ambulancie a držiteľov povolenia na prevádzkovanie špecializovanej ambulancie – pozn. redakcie ZdN).
Zdravotnícky pracovník, ktorý pracuje u tzv. určeného subjektu, má uloženú pracovnú povinnosť a zákaz štrajku. Obsahom uloženej pracovnej povinnosti je aj povinnosť vykonávať inú ako dohodnutá prácu na inom ako dohodnutom mieste. Čo to však znamená v konkrétnom detaile, sa neodvažujem úplne odhadnúť (môže zubár realizovať výkon transplantácie obličky?, asi nie...) a myslím si, že sa pri realizácii opatrené vykonávajúcich uznesenie o núdzovom stave nevyhneme každodenným otáznikom aj takéhoto charakteru.
Môžu si zdravotnícki pracovníci v tomto období čerpať dovolenku alebo môžu ísť na OČR?
Ministerstvo zdravotníctva vydalo 18.3.2020 opatrenie, ktorým vykonáva uznesenie vlády o núdzovom stave. V zmysle tohoto opatrenia sa ukladá určeným subjektom povinnosť ukončiť prebiehajúce dovolenky a neschvaľovať žiadosti o dovolenky. V preklade to znamená, že takýto poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí byť čo sa týka pracovného stavu svojich zamestnancov plne mobilizovaný. PN sú trochu iná otázka. Som názoru, že v prípade, ak je zamestnanec zdravotnej indisponovaný takým spôsobom, že mu to dočasne bráni vykonávať prácu (a je to potvrdené jeho všeobecným lekárom), tak mu nie je možné prikázať vykonávať prácu. Otázka PN vo vzťahu k núdzovému stavu predstavuje veľmi komplikovanú tému a osobne predpokladám, že v nasledujúcich dňoch sa bude musieť štát s praktickými otázkami PN vysporiadať.
Taktiež je vhodné pripomenúť, že pri realizácii ukladaných povinnosti je potrebné zohľadňovať všetky opatrenia, nie len opatrenia MZSR. Napríklad opatrenie ÚVZ č. OLP/2640/2020 ukladá karanténne obmedzenia pre určité skupiny osôb a teda karanténou môžu byť dotknutí aj zdravotnícki pracovníci. Voči týmto osobám nie je možné počas trvania povinnej karantény požadovať plnenie pracovných povinností.
Majú zdravotníci právo odmietnuť výkon povolania? Napríklad v situácii, keď je v súvislosti s nedostatkom osobných ochranných prostriedkov ohrozené ich zdravie?
Opäť by som odpoveď rozdelil na dve časti – v prvom rade existuje určitá skupina osôb, ktorým pracovná povinnosť na plnenie opatrení počas núdzového stavu nemôže byť uložená. Tieto osoby sú v podstate od začiatku mimo obliga (napr. fyzická osoba, ktorá sa trvalo stará o dieťa mladšie ako 15 rokov veku atď). Odlišnú situáciu predstavuje to, na čo sa pýtate – či môže zdravotnícky pracovník odmietnuť výkon práce keď sa cíti ohrozený. Osobne si myslím, že za určitých okolností by odmietnutie vykonania uloženej pracovnej povinnosti bolo možné. Podľa zákona č. 179/2011 Z.z. sa totiž v otázkach výkonu práce a odmeňovania má použiť Zákonník práce (okrem úpravy týkajúcich sa dovoleniek a pracovného času). Ten zaručuje zamestnancovi právo na ochranu a bezpečnosť zdravia pri práci. V § 47 ods. 3 dokonca stanovuje, že odmietnutie pokynu, ktorým by zamestnanec bezprostredne a vážne ohrozil svoj život alebo zdravie nemôže byť považované za nesplnenie pracovnej povinnosti. Asi nie je možné paušálne vyhodnotiť, že absencia ochranných pomôcok predstavuje bezprostredné a vážne ohrozenie života a zdravia každého zdravotníckeho pracovníka. Bude to závisieť od konkrétnych pracovných úloh, ktoré zdravotnícky pracovník plní.
Hrozí zdravotníkom nejaký postih za odmietnutie výkonu práce?
Áno, pokiaľ na odmietnutie práce neexistoval právne relevantný dôvod, tak zdravotníckemu pracovníkovi môže byť uložená pokuta 1650 eur (za nepodriadenie sa pracovnej povinnosti). Ale negatívnych následkov môže byť viacero, napríklad takéto konanie môže predstavovať aj porušenie pracovnoprávnych predpisov a v závislosti od úloh ktoré zdravotnícky pracovník plní napr. aj porušenie predpisov týkajúcich sa ochrany verejného zdravia. Teda potenciálnych sankcií môže by niekoľko. A neradno opomínať ani prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť. Na tú by som chcel upozorniť predovšetkým v prípade fingovaných PN. Pokiaľ osoba, ktorej bola uložená v súvislosti s núdzovým stavom pracovná povinnosť, simuluje stav práceneschopnosti, alebo sa do takéhoto stavu privedie, dopúšťa sa trestného činu podľa § 290b Trestného zákona (Vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie).
Predošlá vláda vyhlásila v polovici marca núdzový stav najprv len pre 22 štátnych nemocníc a ústavov, po štyroch dňoch ho rozšírila aj na neštátne nemocnice, ambulancie záchrannej a dopravnej zdravotnej služby, Operačné stredisko ZZS, úrady verejného zdravotníctva, ÚDZS, organizátorov prehliadok mŕtvych tiel aj pohrebné služby. Pre zdravotníkov aj ostatných zamestnancov uvedených zariadení platí pracovná povinnosť a zákaz uplatňovania práva na štrajk.
Podľa dnešného uznesenia vlády sa núdzový stav rozširuje s účinnosťou od 18. apríla 2020 o držiteľov povolenia na prevádzkovanie všeobecnej ambulancie a držiteľov povolenia na prevádzkovanie špecializovanej ambulancie.
Minister zdravotníctva Marek Krajčí informoval, že v súvislosti s pandémiou COVID-19 dochádza aj k reprofilizácii ambulantnej sféry a k zriaďovaniu tzv. covid ambulancií pre suspektných alebo infikovaných pacientov.
„Potrebujeme využiť našich lekárov, aby zabezpečovali zdravotnú starostlivosť v domovoch sociálnych služieb. Boli sme požiadaní ministerstvom vnútra, aby sme zabezpečili zdravotnú starostlivosť v karanténnych strediskách, kde je nedostatok lekárov,“ objasnil ďalšie okolnosti M. Krajčí. Pri väčšom náraste počtu infikovaných pacientov dôjde k mobilizácii ambulantného sektora. „Budú to zabezpečovať vyššie územné celky tým, že dajú cez okresné úrady žiadosť na mobilizáciu subjektov hospodárskej mobilizácie, ktorými budú poskytovatelia ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
V súvislosti s vysokým vekovým priemerom lekárov v ambulantnej sfére je dôležitou informáciou, že núdzový stav sa nevzťahuje na lekárov vo veku nad 65 rokov.
Má zdravotník právo odmietnuť nastúpiť do práce?
Odpovedá JUDr. Ivan Humeník, PhD., h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o.
Čo konkrétne núdzový stav znamená pre zdravotníckych pracovníkov okrem povinnosti vykonávať zdravotnícke povolenie a zákazu štrajkovať? Môžu byť presunutí kamkoľvek podľa potreby, aj mimo svojho bydliska?
Odpoveď má dve roviny. Prvá rovina sa týka osôb pracujúcich u subjektov explicitne uvedených v uznesení vlády o vyhlásení núdzového stavu a druhá rovina všetkých ďalších osôb, ktorých povinnosti vyplývajú z relevantných predpisov (napríklad zákon 179/2011 Z.z,.). Čo sa týka zdravotníckych pracovníkov, tak špecifickými povinnosťami sú primárne postihnutí zamestnanci pracujúci u subjektov, na ktorých sa núdzový stav priamo vzťahuje. Okruh tzv. určených subjektov je k 23.3.2020 uvedený v uznesení vlády č. 115 z 18.3.2020 a patria medzi nich držitelia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti a ďalšie druhy poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj orgány štátnej správy. Rozsah povinných subjektov sa môže pod vplyvom okolností meniť, a preto odporúčam sledovať zbierku zákonov. (vláda SR dňa 16.4.2020 schválila rozšírenie núdzového stavu o držiteľov povolenia na prevádzkovanie všeobecnej ambulancie a držiteľov povolenia na prevádzkovanie špecializovanej ambulancie – pozn. redakcie ZdN).
Zdravotnícky pracovník, ktorý pracuje u tzv. určeného subjektu, má uloženú pracovnú povinnosť a zákaz štrajku. Obsahom uloženej pracovnej povinnosti je aj povinnosť vykonávať inú ako dohodnutá prácu na inom ako dohodnutom mieste. Čo to však znamená v konkrétnom detaile, sa neodvažujem úplne odhadnúť (môže zubár realizovať výkon transplantácie obličky?, asi nie...) a myslím si, že sa pri realizácii opatrené vykonávajúcich uznesenie o núdzovom stave nevyhneme každodenným otáznikom aj takéhoto charakteru.
Môžu si zdravotnícki pracovníci v tomto období čerpať dovolenku alebo môžu ísť na OČR?
Ministerstvo zdravotníctva vydalo 18.3.2020 opatrenie, ktorým vykonáva uznesenie vlády o núdzovom stave. V zmysle tohoto opatrenia sa ukladá určeným subjektom povinnosť ukončiť prebiehajúce dovolenky a neschvaľovať žiadosti o dovolenky. V preklade to znamená, že takýto poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí byť čo sa týka pracovného stavu svojich zamestnancov plne mobilizovaný. PN sú trochu iná otázka. Som názoru, že v prípade, ak je zamestnanec zdravotnej indisponovaný takým spôsobom, že mu to dočasne bráni vykonávať prácu (a je to potvrdené jeho všeobecným lekárom), tak mu nie je možné prikázať vykonávať prácu. Otázka PN vo vzťahu k núdzovému stavu predstavuje veľmi komplikovanú tému a osobne predpokladám, že v nasledujúcich dňoch sa bude musieť štát s praktickými otázkami PN vysporiadať.
Taktiež je vhodné pripomenúť, že pri realizácii ukladaných povinnosti je potrebné zohľadňovať všetky opatrenia, nie len opatrenia MZSR. Napríklad opatrenie ÚVZ č. OLP/2640/2020 ukladá karanténne obmedzenia pre určité skupiny osôb a teda karanténou môžu byť dotknutí aj zdravotnícki pracovníci. Voči týmto osobám nie je možné počas trvania povinnej karantény požadovať plnenie pracovných povinností.
Majú zdravotníci právo odmietnuť výkon povolania? Napríklad v situácii, keď je v súvislosti s nedostatkom osobných ochranných prostriedkov ohrozené ich zdravie?
Opäť by som odpoveď rozdelil na dve časti – v prvom rade existuje určitá skupina osôb, ktorým pracovná povinnosť na plnenie opatrení počas núdzového stavu nemôže byť uložená. Tieto osoby sú v podstate od začiatku mimo obliga (napr. fyzická osoba, ktorá sa trvalo stará o dieťa mladšie ako 15 rokov veku atď). Odlišnú situáciu predstavuje to, na čo sa pýtate – či môže zdravotnícky pracovník odmietnuť výkon práce keď sa cíti ohrozený. Osobne si myslím, že za určitých okolností by odmietnutie vykonania uloženej pracovnej povinnosti bolo možné. Podľa zákona č. 179/2011 Z.z. sa totiž v otázkach výkonu práce a odmeňovania má použiť Zákonník práce (okrem úpravy týkajúcich sa dovoleniek a pracovného času). Ten zaručuje zamestnancovi právo na ochranu a bezpečnosť zdravia pri práci. V § 47 ods. 3 dokonca stanovuje, že odmietnutie pokynu, ktorým by zamestnanec bezprostredne a vážne ohrozil svoj život alebo zdravie nemôže byť považované za nesplnenie pracovnej povinnosti. Asi nie je možné paušálne vyhodnotiť, že absencia ochranných pomôcok predstavuje bezprostredné a vážne ohrozenie života a zdravia každého zdravotníckeho pracovníka. Bude to závisieť od konkrétnych pracovných úloh, ktoré zdravotnícky pracovník plní.
Hrozí zdravotníkom nejaký postih za odmietnutie výkonu práce?
Áno, pokiaľ na odmietnutie práce neexistoval právne relevantný dôvod, tak zdravotníckemu pracovníkovi môže byť uložená pokuta 1650 eur (za nepodriadenie sa pracovnej povinnosti). Ale negatívnych následkov môže byť viacero, napríklad takéto konanie môže predstavovať aj porušenie pracovnoprávnych predpisov a v závislosti od úloh ktoré zdravotnícky pracovník plní napr. aj porušenie predpisov týkajúcich sa ochrany verejného zdravia. Teda potenciálnych sankcií môže by niekoľko. A neradno opomínať ani prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť. Na tú by som chcel upozorniť predovšetkým v prípade fingovaných PN. Pokiaľ osoba, ktorej bola uložená v súvislosti s núdzovým stavom pracovná povinnosť, simuluje stav práceneschopnosti, alebo sa do takéhoto stavu privedie, dopúšťa sa trestného činu podľa § 290b Trestného zákona (Vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie).
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
Monika Toporcerová, ZdN
Foto:
archív
Monika Toporcerová, ZdN