Sú to už dva roky, čo sa naštartovalo na Slovensku ezdravie. Ako by ste zhodnotili súčasný stav?
Na túto otázku vždy odpovedám jedným slovom – je dobrý. Najpodstatnejšie je, že v obrovskej rýchlosti sa podarilo nasadiť najdôležitejšie funkcionality ako erecept a evyšetrenie a niektoré ďalšie súvisiace. Najviac pozitívne hodnotím rýchlosť, s akou sme ezdravie nasadili, napriek tomu, že projekt bol pri mojom nástupe prakticky mŕtvy.
V čom vidíte nedostatky? Napríklad pri elabe sa len teraz začína verejné obstarávanie, čo je pomerne neskoro.
Nepovažujem za nedostatok, že elab začína až teraz, ale k tomu sa ešte vrátim. Čo sa týka nedostatkov ezdravia – trpíme možno tým, že projekt sa tvoril veľmi dlho a veľmi dlho trvalo, kým sa dostal aspoň do nejakého formálneho odovzdania. Tak sme konfrontovaní s veľmi starou infraštruktúrou, so starou architektúrou, so staršími systémami.
Aj morálna životnosť celého systému začína byť zastaraná, obnova systému začína byť veľkou výzvou, ktorú bude potrebné nevyhnutne riešiť už tento rok. V tom vidím najväčší problém.
To si však bude vyžadovať veľké investície.
Samozrejme, bude si to vyžadovať určité investície, nie je to jednoduchý systém. Treba si uvedomiť, že je to veľmi náročný systém aj z hľadiska prevádzky. Vieme zvládnuť, ak na hodinu vypadnú v práci e-maily, ale pokiaľ nám vypadnú napríklad erecepty, spoločenský dosah je významný. Určite to nebudú malé investície, ale neočakávam žiadne miliardy, musíme to udržať v rozumnej rovine.
Do ezdravia je zapojených takmer 80 percent všeobecných lekárov, ale len necelých 45 percent špecialistov, čo je veľký nepomer. Zisťujete v teréne, prečo je to tak?
V zásade je to aj riadený výsledok nášho vlastného snaženia, takže pre mňa výsledok nie je až taký prekvapivý. Je to z jednoduchého dôvodu, našu kampaň a presviedčanie lekárov, aby sa pripojili do ezdravia, sme zamerali najmä na všeobecných lekárov. Pretože primárna sféra je veľmi dôležitá, osobne ju veľmi podporujem.
Ďalším dôvodom je technická stránka, až teraz rozdávame eID čítačky, do ktorých sa vkladajú eID karty, takže špecialisti nemohli čítať výsledky, ktoré zapisovali všeobecní lekári alebo iní špecialisti, prípadne prepúšťacie správy. Možno aj preto bola motivácia nižšia, pretože len zapisovali, ale nič nevideli.
A čo nemocnice?
Tie máme pripojené všetky. Tam nie je problém, možno len drobnosti ako atestovaný verzus neatestovaný lekár, prípadne či je ochota lekárov zapisovať a ako sa k tomu postaví manažment nemocnice. Z technického a procesného hľadiska sú zapojené všetky.
Vyriešil sa už problém, že neatestovaní lekári nemôžu zapisovať do systému ezdravie?
Tento problém nemá úplne jednoznačné riešenie. Z technického hľadiska môžu neatestovaní lekári zapisovať do systému, dovolí im to a bude tam uvedené, že to písal neatestovaný lekár. Ide skôr o to, že pokiaľ bude nález napísaný neatestovaným lekárom, podľa legislatívy by mala byť takáto správa podpísaná aj dozorujúcim lekárom.
Tento systém nejako fungoval v „pečiatkovom svete“, pretože tie sa požičiavali. Teraz je to však zložitejšie. Možno by sme sa skôr mali zamyslieť nad tým, ako upraviť a zjednodušiť legislatívu, ktorá by tento problém vyriešila.
Je niečo, čo by ste zmenili? Vychytali ste za tie dva roky fungovania ezdravia nejaké muchy?
Určite áno. Sú to len drobnosti. Nevnímame však potrebu zásadnej úpravy ezdravia.
Problém majú aj zubní lekári, stále nemôžu zdieľať zubnú kartu pacienta a chýbajú tiež RTG snímky a zubný kríž. Dôvodom neukladania obrazových záznamov je podľa SKZL nedostatočná kapacita serverov, staré systémy by to podľa nich nezvládli. Čo s tým?
Obrazová dokumentácia, kam patria aj spomínané snímky, nikdy nebola predmetom tohto projektu. Ak by sme začali hovoriť o RTG snímkach, tak musíme hovoriť aj o CT, MR a ďalších zobrazovacích zariadeniach, to sa v tomto projekte neriešilo. Máme to v pláne riešiť, ale komplexne. Všetky PAXY, teda obrazovú dokumentáciu, plánujeme integrovať do systému ezdravia.
Nie však spôsobom, ktorý sa kedysi preferoval, teda nahrávať všetky obrovské objemy dát na centrálne úložisko, pretože to je veľmi neefektívne. Plánujeme skôr vytvoriť akýsi centrálny bod, takže ak si niekto takúto snímku vyhľadá, obráti sa tam, kde je snímka uložená. Teda priamo na lekára, ktorý ho uložil a odtiaľ si ho bude sťahovať.
Čiže ak ma neurológ pošle na MR hlavy a na základe výsledku odporučí vyšetrenie neurochirurgom, ten si snímku vyžiada priamo od neho?
Áno. Už dnes má neurochirurg k dispozícii popis snímky, pretože je súčasťou evyšetrenia. Toto dnes už funguje.
Prax je však taká, že lekári nie vždy považujú popis iného lekára za dostatočný a snímku si chcú prečítať a popísať sami.
Súhlasím, a preto som nikdy neodmietal, aby sa obrazová dokumentácia ukladala. Do toho určite ideme, ale veľa vecí treba robiť postupne.
V akom časovom horizonte by to mohlo byť?
Odhadujem do dvoch rokov.
Čo sa ešte musí urobiť, aké funkcionality sa pripravujú?
Robíme na elabe, ale len na časti elektronickej žiadanky a zjednotenie číselníkov, pretože zapisovanie a čítanie výsledkov dnes už je v systéme. Našou ambíciou je viac komunikovať so špecialistami a najmä tam, kde sú pomerne dlhé čakacie lehoty, aby zdieľali kalendár a bolo možné sa elektronicky objednávať na konkrétne časy, čo je dnes možné len pri doplnkových ordinačných hodinách.
Chceme sa venovať aj ďalším projektom, niektoré už máme schválené v rámci európskych projektov, chceme pokračovať v zavádzaní systému ezdravie, chceli by sme napríklad zjednotiť vykazovanie tak, aby šlo cez ezdravie.
Nevravíme, že by ezdravie bol zúčtovací systém, to je jednoznačne na poisťovni, ale aby lekár nemal dve separátne cesty komunikácie – jednu na zdravotnú poisťovňu a druhú na NCZI.
Lekári by určite privítali jeden kanál, často sa sťažujú na „papierovačky“.
Určite áno, zjednodušilo by sa to a hlavne zautomatizovalo, veľa vecí by sa dalo párovať aj z klinickej stránky k danému vyšetreniu. Máme to celkom dobre vymyslené, projekt je už hotový, prešiel aj verejným vypočutím, štúdia bola schválená. Súčasťou toho je aj centrálny komponent, ktorý by vedel pripájať prístroje, ako napríklad ambulantné ekg, ktoré by automaticky zapisovalo výsledok do dát NCZI, aby to lekár nemusel prepisovať a podobne.
Spomenuli ste doplnkové ordinačné hodiny. Záujem o ne bol po ich schválení a následnom začiatku veľmi nízky. Ako to vyzerá momentálne?
Nezmenilo sa to, záujem je stále nízky. Certifikovaných je osem poskytovateľov, čo však neznamená, že sú to len ôsmi lekári, ale ôsmi poskytovatelia, ktorí môžu zamestnávať viacerých lekárov.
Vrátim sa ešte k špecialistom. Spomenuli ste dlhé čakacie lehoty, tie sú pri niektorých odboroch naozaj dlhé. Dokáže nejakým spôsobom čakacie lehoty znížiť to, že by sa zapojili všetci špecialisti do systému ezdravia?
To, že sa iba zapoja, budú zapisovať a budú schopní čítať v systéme, môže teoreticky znamenať rýchlejšie vyšetrenie pacienta. Pretože pokiaľ bude špecialista schopný prečítať si celú dokumentáciu, má o pacientovi lepší obraz, môže to vyšetrenie o niečo zrýchliť, ale efekt bude minimálny.
Nemyslím si, že by sa to reálne prejavilo v kratších čakacích lehotách. Navyše najviac liekov predpisuje všeobecný lekár, takže napríklad ani efekt ereceptu (teda nečakám u lekára len na recept a nezaťažujem ho) by u špecialistov nemal nastať.
Čakacie lehoty u špecialistu by mohlo teoreticky skrátiť skôr jasné a transparentné objednávanie na čas a dobrý manažment pacienta, myslím, že to je najdôležitejšie. Pripomeniem ešte jednu vec, ktorá zaznela aj na Okrúhlom stole Zdravotníckych novín, a to, že čakacie lehoty na špecialistov máme v rámci Európy jedny z najkratších, sme z tých krajín, kde sú na počudovanie ešte pomerne krátke. Veľa Slovákov žijúcich v zahraničí sa chodí liečiť na Slovensko a nielen kvôli kvalite zdravotnej starostlivosti, ale aj kvôli čakacím lehotám, ktoré sú tam dvojnásobne dlhšie, a to hovorím napríklad o Anglicku.
Takže na jednej strane je tu naše zmýšľanie, že potrebujeme všetko hneď a okamžite, ale na strane druhej v rámci problémov, ktoré dnes v zdravotníctve máme, to znamená ubúdajúci počet lekárov, ich vysoký vek, málo nových lekárov či odlev lekárov do zahraničia, sú tie čakacie lehoty podľa môjho názoru v rámci EÚ ešte stále dobré.
Budete mať odvahu zaviesť povinnosť zapisovať všetku dokumentáciu do ezdravia?
Už to nie je len na báze dobrovoľnosti. Dnes má každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinnosť viesť zdravotnú dokumentáciu v elektronickej podobe v národnom elektronickom informačnom systéme, sú tam však tri výnimky. A to v prípade, keď sa vyslovene vyžaduje papierová forma, alebo ak je systém nedostupný, teda ak je obmedzená funkčnosť ezdravia, pričom je povinnosť to následne doplniť.
A tretím prípadom, na ktorý sa zrejme pýtate, v prípade okolností hodný osobitného zreteľa. Tam sme dali priestor pre vyššiu vekovú kategóriu, slabé počítačové vybavenie a podobne.
Presne na to sa pýtam.
Dá sa uvažovať o tom, že by sa po nejakom čase odstránil posledný bod.
A kedy by sa to teda mohlo odstrániť?
To si nedovolím povedať. Musím však povedať, že nepoznám krajinu, kde je pripojených 100 percent poskytovateľov. Myslím si, že mať takúto ambíciu nie je úplne správne. Je to síce krásny, ideálny svet, ale podľa mňa je to nemožné. Vo väčších krajinách je obrovský úspech pripojiť vôbec nemocnice. A keď niekomu povieme, že máme pripojenú našu miniatúrnu ambulantnú sféru, je to pre nich nepredstaviteľné.
V ktorej krajine funguje systém ezdravia najlepšie?
Pokiaľ viem, tak pomerne dobre vyvinutý systém majú v Dánsku, ale aj v Estónsku, ktoré je lídrom v elektronických službách štátu, z nedávneho porovnania veľmi dobre vyšlo Chorvátsko alebo Slovinsko.
Na koľko percent nám dnes funguje ezdravie?
Nedá sa to tak povedať. Z nekonečnej množiny nemôžem dať percento. A ezdravie je skutočne nekonečná množina. Možno keby som aj povedal víziu na desať rokov, môže sa zdať nekonečná. Dnes hovoríme o erecepte, o evyšetrení, ale to je len akoby debnenie základov, ako keby som tie základy ešte ani nevidel.
Už dnes uvažujeme nad telemedicínou, ktorá bude integrovaná do ezdravia, či o využití umelej inteligencie v diagnostike, na základe ktorej sa bude robiť nejaká analytika, ktorá bude povedzme predpovedať niektoré stavy. Alebo ak dáta, teda štatistiky, ktoré dnes máme, zintegrujeme s ezdravím a využijeme umelú inteligenciu, môžeme dôjsť k zaujímavým medicínskym zisteniam či predpovediam.
Nedávno som čítal zaujímavý článok, podľa ktorého istý systém umelej inteligencie predpovedal riziko koronavírusu už pred časom. Už dnes napríklad vieme lepšie reagovať na klasické chrípkové epidémie. Len čo mi systém online zaznamená viac diagnóz chrípky, resp. pacientov s chrípkou v konkrétnom regióne, viem oveľa efektívnejšie a rýchlejšie reagovať. Doteraz, kým prišli hlásenia o výskyte infekčných ochorení, to trvalo niekoľko dní až týždňov. Pritom pri chrípkových epidémiách, keďže sa chrípky stávajú nebezpečnejšie, je to veľmi dôležité.
A vieme už dnes využiť rýchle dáta?
Určite áno, máme veľmi dobrú spoluprácu s Úradom verejného zdravotníctva, na niektorých projektoch robíme spoločne a ja si tú spoluprácu veľmi vážim. Je to asi náš najbližší partner a práve tam vidím veľké využitie našich dát, vďaka ktorým potom môžu robiť opatrenia ako hlavný hygienik, či už epidemiologické, alebo alergiologické varovania.
A čo sa týka ostatných dát, sú dostatočne využívané? NCZI ich má dosť.
Ja si myslím, že nie. Dát je dosť, myslím, že by sa mohli viac využívať. Je to však aj naša chyba. Myslím si, že treba viac komunikovať možnosť využívania dát, že my tie dáta máme a sú dostupné v akejkoľvek forme. Ľudia sa na nás môžu obrátiť a vyžiadať si dáta, aké by potrebovali.
Ak mám hovoriť za seba, je pravda, že 99 percent času som venoval ezdraviu, ale keď vidím, že sa už systém naštartoval, sú tu aj tieto veci a budem sa im venovať.
Peter Blaškovitš
(1978). Absolvent Materiálovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity. Pracovne sa venoval informačným technológiám, pôsobil aj v Austrálii, Rakúsku či Kuvajte. Do NCZI prišiel zo Slovenskej pošty, kde bol riaditeľom úseku
informačných technológií.
Na túto otázku vždy odpovedám jedným slovom – je dobrý. Najpodstatnejšie je, že v obrovskej rýchlosti sa podarilo nasadiť najdôležitejšie funkcionality ako erecept a evyšetrenie a niektoré ďalšie súvisiace. Najviac pozitívne hodnotím rýchlosť, s akou sme ezdravie nasadili, napriek tomu, že projekt bol pri mojom nástupe prakticky mŕtvy.
V čom vidíte nedostatky? Napríklad pri elabe sa len teraz začína verejné obstarávanie, čo je pomerne neskoro.
Nepovažujem za nedostatok, že elab začína až teraz, ale k tomu sa ešte vrátim. Čo sa týka nedostatkov ezdravia – trpíme možno tým, že projekt sa tvoril veľmi dlho a veľmi dlho trvalo, kým sa dostal aspoň do nejakého formálneho odovzdania. Tak sme konfrontovaní s veľmi starou infraštruktúrou, so starou architektúrou, so staršími systémami.
Aj morálna životnosť celého systému začína byť zastaraná, obnova systému začína byť veľkou výzvou, ktorú bude potrebné nevyhnutne riešiť už tento rok. V tom vidím najväčší problém.
To si však bude vyžadovať veľké investície.
Samozrejme, bude si to vyžadovať určité investície, nie je to jednoduchý systém. Treba si uvedomiť, že je to veľmi náročný systém aj z hľadiska prevádzky. Vieme zvládnuť, ak na hodinu vypadnú v práci e-maily, ale pokiaľ nám vypadnú napríklad erecepty, spoločenský dosah je významný. Určite to nebudú malé investície, ale neočakávam žiadne miliardy, musíme to udržať v rozumnej rovine.
Do ezdravia je zapojených takmer 80 percent všeobecných lekárov, ale len necelých 45 percent špecialistov, čo je veľký nepomer. Zisťujete v teréne, prečo je to tak?
V zásade je to aj riadený výsledok nášho vlastného snaženia, takže pre mňa výsledok nie je až taký prekvapivý. Je to z jednoduchého dôvodu, našu kampaň a presviedčanie lekárov, aby sa pripojili do ezdravia, sme zamerali najmä na všeobecných lekárov. Pretože primárna sféra je veľmi dôležitá, osobne ju veľmi podporujem.
Ďalším dôvodom je technická stránka, až teraz rozdávame eID čítačky, do ktorých sa vkladajú eID karty, takže špecialisti nemohli čítať výsledky, ktoré zapisovali všeobecní lekári alebo iní špecialisti, prípadne prepúšťacie správy. Možno aj preto bola motivácia nižšia, pretože len zapisovali, ale nič nevideli.
A čo nemocnice?
Tie máme pripojené všetky. Tam nie je problém, možno len drobnosti ako atestovaný verzus neatestovaný lekár, prípadne či je ochota lekárov zapisovať a ako sa k tomu postaví manažment nemocnice. Z technického a procesného hľadiska sú zapojené všetky.
Vyriešil sa už problém, že neatestovaní lekári nemôžu zapisovať do systému ezdravie?
Tento problém nemá úplne jednoznačné riešenie. Z technického hľadiska môžu neatestovaní lekári zapisovať do systému, dovolí im to a bude tam uvedené, že to písal neatestovaný lekár. Ide skôr o to, že pokiaľ bude nález napísaný neatestovaným lekárom, podľa legislatívy by mala byť takáto správa podpísaná aj dozorujúcim lekárom.
Tento systém nejako fungoval v „pečiatkovom svete“, pretože tie sa požičiavali. Teraz je to však zložitejšie. Možno by sme sa skôr mali zamyslieť nad tým, ako upraviť a zjednodušiť legislatívu, ktorá by tento problém vyriešila.
Je niečo, čo by ste zmenili? Vychytali ste za tie dva roky fungovania ezdravia nejaké muchy?
Určite áno. Sú to len drobnosti. Nevnímame však potrebu zásadnej úpravy ezdravia.
Problém majú aj zubní lekári, stále nemôžu zdieľať zubnú kartu pacienta a chýbajú tiež RTG snímky a zubný kríž. Dôvodom neukladania obrazových záznamov je podľa SKZL nedostatočná kapacita serverov, staré systémy by to podľa nich nezvládli. Čo s tým?
Obrazová dokumentácia, kam patria aj spomínané snímky, nikdy nebola predmetom tohto projektu. Ak by sme začali hovoriť o RTG snímkach, tak musíme hovoriť aj o CT, MR a ďalších zobrazovacích zariadeniach, to sa v tomto projekte neriešilo. Máme to v pláne riešiť, ale komplexne. Všetky PAXY, teda obrazovú dokumentáciu, plánujeme integrovať do systému ezdravia.
Nie však spôsobom, ktorý sa kedysi preferoval, teda nahrávať všetky obrovské objemy dát na centrálne úložisko, pretože to je veľmi neefektívne. Plánujeme skôr vytvoriť akýsi centrálny bod, takže ak si niekto takúto snímku vyhľadá, obráti sa tam, kde je snímka uložená. Teda priamo na lekára, ktorý ho uložil a odtiaľ si ho bude sťahovať.
Čiže ak ma neurológ pošle na MR hlavy a na základe výsledku odporučí vyšetrenie neurochirurgom, ten si snímku vyžiada priamo od neho?
Áno. Už dnes má neurochirurg k dispozícii popis snímky, pretože je súčasťou evyšetrenia. Toto dnes už funguje.
Prax je však taká, že lekári nie vždy považujú popis iného lekára za dostatočný a snímku si chcú prečítať a popísať sami.
Súhlasím, a preto som nikdy neodmietal, aby sa obrazová dokumentácia ukladala. Do toho určite ideme, ale veľa vecí treba robiť postupne.
V akom časovom horizonte by to mohlo byť?
Odhadujem do dvoch rokov.
Čo sa ešte musí urobiť, aké funkcionality sa pripravujú?
Robíme na elabe, ale len na časti elektronickej žiadanky a zjednotenie číselníkov, pretože zapisovanie a čítanie výsledkov dnes už je v systéme. Našou ambíciou je viac komunikovať so špecialistami a najmä tam, kde sú pomerne dlhé čakacie lehoty, aby zdieľali kalendár a bolo možné sa elektronicky objednávať na konkrétne časy, čo je dnes možné len pri doplnkových ordinačných hodinách.
Chceme sa venovať aj ďalším projektom, niektoré už máme schválené v rámci európskych projektov, chceme pokračovať v zavádzaní systému ezdravie, chceli by sme napríklad zjednotiť vykazovanie tak, aby šlo cez ezdravie.
Nevravíme, že by ezdravie bol zúčtovací systém, to je jednoznačne na poisťovni, ale aby lekár nemal dve separátne cesty komunikácie – jednu na zdravotnú poisťovňu a druhú na NCZI.
Lekári by určite privítali jeden kanál, často sa sťažujú na „papierovačky“.
Určite áno, zjednodušilo by sa to a hlavne zautomatizovalo, veľa vecí by sa dalo párovať aj z klinickej stránky k danému vyšetreniu. Máme to celkom dobre vymyslené, projekt je už hotový, prešiel aj verejným vypočutím, štúdia bola schválená. Súčasťou toho je aj centrálny komponent, ktorý by vedel pripájať prístroje, ako napríklad ambulantné ekg, ktoré by automaticky zapisovalo výsledok do dát NCZI, aby to lekár nemusel prepisovať a podobne.
Spomenuli ste doplnkové ordinačné hodiny. Záujem o ne bol po ich schválení a následnom začiatku veľmi nízky. Ako to vyzerá momentálne?
Nezmenilo sa to, záujem je stále nízky. Certifikovaných je osem poskytovateľov, čo však neznamená, že sú to len ôsmi lekári, ale ôsmi poskytovatelia, ktorí môžu zamestnávať viacerých lekárov.
Vrátim sa ešte k špecialistom. Spomenuli ste dlhé čakacie lehoty, tie sú pri niektorých odboroch naozaj dlhé. Dokáže nejakým spôsobom čakacie lehoty znížiť to, že by sa zapojili všetci špecialisti do systému ezdravia?
To, že sa iba zapoja, budú zapisovať a budú schopní čítať v systéme, môže teoreticky znamenať rýchlejšie vyšetrenie pacienta. Pretože pokiaľ bude špecialista schopný prečítať si celú dokumentáciu, má o pacientovi lepší obraz, môže to vyšetrenie o niečo zrýchliť, ale efekt bude minimálny.
Nemyslím si, že by sa to reálne prejavilo v kratších čakacích lehotách. Navyše najviac liekov predpisuje všeobecný lekár, takže napríklad ani efekt ereceptu (teda nečakám u lekára len na recept a nezaťažujem ho) by u špecialistov nemal nastať.
Čakacie lehoty u špecialistu by mohlo teoreticky skrátiť skôr jasné a transparentné objednávanie na čas a dobrý manažment pacienta, myslím, že to je najdôležitejšie. Pripomeniem ešte jednu vec, ktorá zaznela aj na Okrúhlom stole Zdravotníckych novín, a to, že čakacie lehoty na špecialistov máme v rámci Európy jedny z najkratších, sme z tých krajín, kde sú na počudovanie ešte pomerne krátke. Veľa Slovákov žijúcich v zahraničí sa chodí liečiť na Slovensko a nielen kvôli kvalite zdravotnej starostlivosti, ale aj kvôli čakacím lehotám, ktoré sú tam dvojnásobne dlhšie, a to hovorím napríklad o Anglicku.
Takže na jednej strane je tu naše zmýšľanie, že potrebujeme všetko hneď a okamžite, ale na strane druhej v rámci problémov, ktoré dnes v zdravotníctve máme, to znamená ubúdajúci počet lekárov, ich vysoký vek, málo nových lekárov či odlev lekárov do zahraničia, sú tie čakacie lehoty podľa môjho názoru v rámci EÚ ešte stále dobré.
Budete mať odvahu zaviesť povinnosť zapisovať všetku dokumentáciu do ezdravia?
Už to nie je len na báze dobrovoľnosti. Dnes má každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinnosť viesť zdravotnú dokumentáciu v elektronickej podobe v národnom elektronickom informačnom systéme, sú tam však tri výnimky. A to v prípade, keď sa vyslovene vyžaduje papierová forma, alebo ak je systém nedostupný, teda ak je obmedzená funkčnosť ezdravia, pričom je povinnosť to následne doplniť.
A tretím prípadom, na ktorý sa zrejme pýtate, v prípade okolností hodný osobitného zreteľa. Tam sme dali priestor pre vyššiu vekovú kategóriu, slabé počítačové vybavenie a podobne.
Presne na to sa pýtam.
Dá sa uvažovať o tom, že by sa po nejakom čase odstránil posledný bod.
A kedy by sa to teda mohlo odstrániť?
To si nedovolím povedať. Musím však povedať, že nepoznám krajinu, kde je pripojených 100 percent poskytovateľov. Myslím si, že mať takúto ambíciu nie je úplne správne. Je to síce krásny, ideálny svet, ale podľa mňa je to nemožné. Vo väčších krajinách je obrovský úspech pripojiť vôbec nemocnice. A keď niekomu povieme, že máme pripojenú našu miniatúrnu ambulantnú sféru, je to pre nich nepredstaviteľné.
V ktorej krajine funguje systém ezdravia najlepšie?
Pokiaľ viem, tak pomerne dobre vyvinutý systém majú v Dánsku, ale aj v Estónsku, ktoré je lídrom v elektronických službách štátu, z nedávneho porovnania veľmi dobre vyšlo Chorvátsko alebo Slovinsko.
Na koľko percent nám dnes funguje ezdravie?
Nedá sa to tak povedať. Z nekonečnej množiny nemôžem dať percento. A ezdravie je skutočne nekonečná množina. Možno keby som aj povedal víziu na desať rokov, môže sa zdať nekonečná. Dnes hovoríme o erecepte, o evyšetrení, ale to je len akoby debnenie základov, ako keby som tie základy ešte ani nevidel.
Už dnes uvažujeme nad telemedicínou, ktorá bude integrovaná do ezdravia, či o využití umelej inteligencie v diagnostike, na základe ktorej sa bude robiť nejaká analytika, ktorá bude povedzme predpovedať niektoré stavy. Alebo ak dáta, teda štatistiky, ktoré dnes máme, zintegrujeme s ezdravím a využijeme umelú inteligenciu, môžeme dôjsť k zaujímavým medicínskym zisteniam či predpovediam.
Nedávno som čítal zaujímavý článok, podľa ktorého istý systém umelej inteligencie predpovedal riziko koronavírusu už pred časom. Už dnes napríklad vieme lepšie reagovať na klasické chrípkové epidémie. Len čo mi systém online zaznamená viac diagnóz chrípky, resp. pacientov s chrípkou v konkrétnom regióne, viem oveľa efektívnejšie a rýchlejšie reagovať. Doteraz, kým prišli hlásenia o výskyte infekčných ochorení, to trvalo niekoľko dní až týždňov. Pritom pri chrípkových epidémiách, keďže sa chrípky stávajú nebezpečnejšie, je to veľmi dôležité.
A vieme už dnes využiť rýchle dáta?
Určite áno, máme veľmi dobrú spoluprácu s Úradom verejného zdravotníctva, na niektorých projektoch robíme spoločne a ja si tú spoluprácu veľmi vážim. Je to asi náš najbližší partner a práve tam vidím veľké využitie našich dát, vďaka ktorým potom môžu robiť opatrenia ako hlavný hygienik, či už epidemiologické, alebo alergiologické varovania.
A čo sa týka ostatných dát, sú dostatočne využívané? NCZI ich má dosť.
Ja si myslím, že nie. Dát je dosť, myslím, že by sa mohli viac využívať. Je to však aj naša chyba. Myslím si, že treba viac komunikovať možnosť využívania dát, že my tie dáta máme a sú dostupné v akejkoľvek forme. Ľudia sa na nás môžu obrátiť a vyžiadať si dáta, aké by potrebovali.
Ak mám hovoriť za seba, je pravda, že 99 percent času som venoval ezdraviu, ale keď vidím, že sa už systém naštartoval, sú tu aj tieto veci a budem sa im venovať.
Peter Blaškovitš
(1978). Absolvent Materiálovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity. Pracovne sa venoval informačným technológiám, pôsobil aj v Austrálii, Rakúsku či Kuvajte. Do NCZI prišiel zo Slovenskej pošty, kde bol riaditeľom úseku
informačných technológií.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Katarína Lovasová, šéfredaktorka ZdN