Prebiehajúca diskusia o chýbajúcich lekárov a sestrách nabáda na hlbšie zamyslenie nad vzniknutým stavom a jeho príčinami. Často sa opakujúcou chybou zdravotníctva je robenie záverov na základe dôsledkov, a nie na základe príčin, preto exaktný pohľad na čísla a fakty je viac ako žiaduci.
Skôr, ako sa pristúpi ku komentovaniu čísiel v tabuľke, je žiaduce poďakovať vedeniu IZP pri MS SR za dodanie dát od roku 2000 až do roku 2018. Staršie dáta od roku 1980 do roku 1999 sa tiež ich zásluhou podarilo získať, len paradoxne nie na Slovensku, ale z Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky v ČR. Keďže existuje dôvodná obava z rozdielnosti metodiky získania dát spred roka 1999, prišlo k dohode len o okrajovom čerpaní informácií z tohto obdobia. To je aj dôvod, prečo dáta spred roka 2000 nie sú súčasťou priloženej tabuľky.
Čo nám hovorí obzretie sa 18 rokov dozadu (2018 – 2000) s občasným pohľadom až do roku 1980:
Lekári:
- Celkový počet lekárov sa v slovenskom zdravotníctve za uplynulých 18 rokov de facto nezmenil, resp. zaznamenal sa len nepatrný pokles – 0,2 % (19 178 vs. 19 214); ak porovnáme počet lekárov v roku 2018 so stavom v roku 1980, ich počet sa dokonca zvýšil o 36 % (19 178 vs. 14 107).
- Počet lekárov v nemocniciach za uplynulých 18 rokov významne klesol, konkrétne o 23 % (6 927 vs. 8 950).
- Čo sa týka ambulantných lekárov, ich počet za uplynulých 18 rokov signifikantne stúpol, konkrétne až o 26 % (9 876 vs. 7 865).
- Počet všeobecných lekárov sa za uplynulých 18 rokov znížil o tretinu, presnejšie o 26 % (2 752 vs. 3 721); stav všeobecných lekárov sa od roku 1980 udržiaval stabilne na číslach 3 700 – 4 000 lekárov až do roku 2000, keď začal kontinuálne klesať.
Sestry:
- Celkový počet sestier v slovenskom zdravotníctve za uplynulých 18 rokov významne klesol, konkrétne pokles predstavuje 23 % (31 061 vs. 40 077); keď porovnáme počet sestier v roku 2018 so stavom v roku 1980, prišlo prekvapivo k nárastu ich počtu o 4 % (31 061 vs. 29 760).
- Počet sestier v nemocniciach sa za uplynulých 18 rokov znížil veľmi významne, konkrétne o 36 % (16 752 vs. 26 301).
- Čo sa týka ambulantných sestier, ich počet za uplynulých 18 rokov signifikantne stúpol (podobne ako ambulantných lekárov), konkrétne o 28 % (10 384 vs. 8 088), čo súvisí s nárastom počtu ambulancií.
Výkonnosť:
- Počet nemocničných lôžok sa medzi rokmi 2018 a 2000 znížil o 13 % (31 382 vs. 36 124).
- Priemerná dĺžka hospitalizácie pacienta v nemocnici (ALOS) klesla z 10,2 dňa v roku 2000 na 7,6 dňa v roku 2018. Len na porovnanie – ešte v roku 1980 to bolo takmer dva týždne, konkrétne 13,4 dňa.
- Ukončené hospitalizácie klesli v priebehu uplynulých 18 rokov o 9 % (982 070 vs. 1 073 762).
- Počet ambulancií na Slovensku bol dlhodobo stabilný a do roku 1990 osciloval okolo čísla 2 200. V roku 1995 sa počet ambulancií zdvojnásobil na 4 055 a od roku 2000 až do roku 2018 sa pohyboval v rozmedzí 8 700 až 9 300.
- Počet ambulantných výkonov medzi rokmi 2018 a 2000 klesol o 25 % (65 803 169 vs. 87 834 064); paradoxne počet ambulantných výkonov v roku 1980 je veľmi podobný ako v roku 2018 (67 661 160 vs. 65 803 169), rozdiel je len v tom, že v roku 1980 sa tak udialo so štvrtinovým počtom ambulancií a s trojštvrtinovým počtom lekárov v porovnaní s rokom 2018.
Ak zhrnieme predchádzajúce fakty, môžeme konštatovať, že najväčším problémom slovenského zdravotníctva nie je ani tak nedostatok lekárov, ako ich zlé rozmiestnenie v rámci rezortu zdravotníctva a najmä exodus sestier z nemocníc. Prekvapivý je 20 % pokles produktivity práce ambulantnej sféry v porovnaní s obdobím 80. rokov. Všetko nasvedčuje tomu, že v minulosti bola práca ambulantného lekára definovaná pracovným časom, teraz najmä limitom ZP. Veľmi vážnym problémom je nedostatok všeobecných lekárov a tiež neopodstatnené zdehonestovanie ich práce v uplynulých desaťročiach. Tento stav spôsobuje okrem iného aj predražovanie celkového systému liečby. Nedostatok sestier v nemocniciach vyvoláva ich prepracovanie, nervozitu, málo času na pacienta, čoho logickým dôsledkom je aj rastúca pacientska nespokojnosť.
Záverom možno konštatovať, že slovenské zdravotníctvo má všetky znaky organizácie zmietajúcej sa v kríze. V takomto prípade sa vždy naráža na nedostatok ľudí. Majme však na pamäti, že nedostatok lekárov a sestier v nemocniciach nie je príčinou spomínanej krízy, ale len jej dôsledkom. Inými slovami, ak by sme teraz šibnutím čarovného prútika zabezpečili doplnenie počtu lekárov a sestier v nemocniciach na cielené stavy, celý systém by fungoval len o niečo lepšie a zakrátko by sa aj tak vrátil do súčasného nerovnovážneho stavu.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
Ing. Ľuboš Lopatka