Časopis TREND sa vo vydaní z 13. februára 2020 rozsiahlo venuje zdravotníctvu. Obrátil sa na expertov s požiadavkou, aby popísali problémy slovenského zdravotníctva. Ako píše autor článku Ronald Ižip, „názor, že zdravotníctvo potrebuje viac trhových podmienok, bol ťažiskovým argumentom väčšiny“ expertov.
V podstate v rovnaký deň sa mi dostala do rúk Deklarácia účastníkov konferencie Spoločne a odborne za pacienta. Tá je v ostrom protiklade s názorom expertov. Účastníci konferencie okrem iného vyzývajú „na prevzatie plnej kontroly a zodpovednosti štátu za verejnú sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vrátane regulačnej funkcie štátu v procese dohodovania úhrad zdravotnej starostlivosti hradenej z prostriedkov verejného zdravotného poistenia“.
Tak sa mi zdá, že kým experti sa pozerajú do budúcnosti, „účastníci konferencie“ upierajú svoj zrak do minulosti. Snažím sa porozumieť týmto účastníkom v čele s vedením Slovenskej lekárskej komory a Slovenskej lekárskej spoločnosti. Možno je to spomienkový optimizmus, čo ich vedie k predstave, že čím silnejší je štát, tým máme lepšie zdravotníctvo.
A pritom vďaka trhovým princípom majú zdravotné poisťovne nastavené splatnosti faktúr do 30 dní namiesto stoviek dní v minulosti. Áno, tých faktúr, ktoré im posielajú lekári.
Pozitívnych zmien je za ostatných desať rokov mnoho. Skrátili sa čakacie termíny, máme funkčné elektronické zdravotníctvo, zvýšila sa dostupnosť diagnostiky (CT a MR vyšetrení), inovatívnych liekov a ďalších benefitov pre pacientov.
Lekári a nemocnice majú lepšie a férovejšie nastavené ceny v porovnaní so situáciou, keď ceny boli regulované štátom formou cenového opatrenia. Z veľkého problému nadlimitov sa stal problém malý.
Iste, sú tu aj nedostatky. Pacient stále nie je stredobodom pozornosti. Dokonca sa objavujú názory lekárov, že nie pacient si vyberá lekára, ale naopak, lekár si vyberá svojho pacienta. Zdravotníctvu hrozí napriek masívnym investíciám do miezd a do úhrad poskytovateľom personálny kolaps. Pacient stále blúdi v zdravotníckom systéme a desia ho správy o vysokom počte odvrátiteľných úmrtí. V tomto prípade však nezlyhal trh, ako tvrdia účastníci konferencie. Trh nemôže zlyhať tam, kde bol neustále vytláčaný. Tam, kde sa masívne a často aj hlúpo regulovalo.
Súhlasím s lekármi v tom, že štát má mať silnú pozíciu, no mala by sa prejavovať v nastavovaní pravidiel hry a v strážení ich dodržiavania.
Konferencia mala honosný názov „spoločne a odborne za pacienta“. Žiaľ, opatrení, ktoré by pacientovi priniesli reálne niečo, navrhla málo. Aspoň o nich nevieme.
Ak chceme pomôcť pacientovi, tak „viac štátu nepomôže“. Štát znamená v realite politici a politikmi dosadená úzka skupina ľudí. Pripravená rozhodovať o dopyte, ponuke, cene... A kde je pacient a jeho potreby?
V podstate v rovnaký deň sa mi dostala do rúk Deklarácia účastníkov konferencie Spoločne a odborne za pacienta. Tá je v ostrom protiklade s názorom expertov. Účastníci konferencie okrem iného vyzývajú „na prevzatie plnej kontroly a zodpovednosti štátu za verejnú sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vrátane regulačnej funkcie štátu v procese dohodovania úhrad zdravotnej starostlivosti hradenej z prostriedkov verejného zdravotného poistenia“.
Tak sa mi zdá, že kým experti sa pozerajú do budúcnosti, „účastníci konferencie“ upierajú svoj zrak do minulosti. Snažím sa porozumieť týmto účastníkom v čele s vedením Slovenskej lekárskej komory a Slovenskej lekárskej spoločnosti. Možno je to spomienkový optimizmus, čo ich vedie k predstave, že čím silnejší je štát, tým máme lepšie zdravotníctvo.
A pritom vďaka trhovým princípom majú zdravotné poisťovne nastavené splatnosti faktúr do 30 dní namiesto stoviek dní v minulosti. Áno, tých faktúr, ktoré im posielajú lekári.
Pozitívnych zmien je za ostatných desať rokov mnoho. Skrátili sa čakacie termíny, máme funkčné elektronické zdravotníctvo, zvýšila sa dostupnosť diagnostiky (CT a MR vyšetrení), inovatívnych liekov a ďalších benefitov pre pacientov.
Lekári a nemocnice majú lepšie a férovejšie nastavené ceny v porovnaní so situáciou, keď ceny boli regulované štátom formou cenového opatrenia. Z veľkého problému nadlimitov sa stal problém malý.
Iste, sú tu aj nedostatky. Pacient stále nie je stredobodom pozornosti. Dokonca sa objavujú názory lekárov, že nie pacient si vyberá lekára, ale naopak, lekár si vyberá svojho pacienta. Zdravotníctvu hrozí napriek masívnym investíciám do miezd a do úhrad poskytovateľom personálny kolaps. Pacient stále blúdi v zdravotníckom systéme a desia ho správy o vysokom počte odvrátiteľných úmrtí. V tomto prípade však nezlyhal trh, ako tvrdia účastníci konferencie. Trh nemôže zlyhať tam, kde bol neustále vytláčaný. Tam, kde sa masívne a často aj hlúpo regulovalo.
Súhlasím s lekármi v tom, že štát má mať silnú pozíciu, no mala by sa prejavovať v nastavovaní pravidiel hry a v strážení ich dodržiavania.
Konferencia mala honosný názov „spoločne a odborne za pacienta“. Žiaľ, opatrení, ktoré by pacientovi priniesli reálne niečo, navrhla málo. Aspoň o nich nevieme.
Ak chceme pomôcť pacientovi, tak „viac štátu nepomôže“. Štát znamená v realite politici a politikmi dosadená úzka skupina ľudí. Pripravená rozhodovať o dopyte, ponuke, cene... A kde je pacient a jeho potreby?
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
Ing. Martin Kultan, generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera
Foto:
archív
Ing. Martin Kultan, generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera