​Snažme sa byť k sebe korektní

Všeobecní lekári pre dospelých dostávajú po kontrole výzvy od VšZP na úhradu liekov, ktoré predpísali na odporúčanie odborného lekára, z dôvodu nedodržania indikačných obmedzení pri preskripčne obmedzenom lieku. Odmietajú preto delegovanú preskripciu. Ako zástupca segmentu špecializovanej ambulantnej starostlivosti vnímam túto situáciu ako neprípustnú  skratku  revízneho odboru VšZP, ktorému sa pravdepodobne nechce v reťazci indikujúci lekár – odporučenie –  predpisujúci lekár hľadať – nazvime to pravdu, lebo by museli fyzicky prísť do ambulancie všeobecného lekára a skontrolovať pri každom predpise prítomnosť či neprítomnosť odporučenia od špecialistu. Ako špecialista sa nemôžem tváriť, že zodpovednosť za moju nesprávnu indikáciu má niekto iný! Ak je však na zadnej strane predpisu, ktorý realizoval všeobecný lekár, kód odporúčajúceho lekára, tak kontrola by podľa správnosti mala zisťovať, či indikácia (odporučenie) je v dokumentácii predpisujúceho všeobecného lekára, a len v prípade, že toto nepreukáže, pochybil všeobecný lekár. Ak však preukáže, že predpis realizoval na základe platného a preukázateľného odporučenia špecialistu, musí sa ťarcha zodpovednosti preniesť na  indikujúceho  lekára.  
 
Dlhodobo zastávam názor, že každý si má urobiť to, čo indikoval, či už ide o odbery alebo predpis liekov, s výnimkou situácie, keď je pre pacienta z dôvodu napríklad cestovania jasne komfortnejšie zainteresovať do realizácie výkonu všeobecného lekára. Nedá sa teda odpovedať systémom áno –   nie. Určite ak mám pacienta v ambulancii na vyšetrení, mal by odísť kompletne vybavený všetkým, čo mu viem poskytnúť a som na to podľa preskripčných a indikačných pravidiel oprávnený. Môže nastať situácia, že pacient má vyššie ASLO a je ešte  privčas na jeho kontrolu, ktorú plánujem o dva mesiace. V tomto prípade, ak pacient za mnou cestuje, požiadam kolegu všeobecného lekára, aby k plánovanej  kontrole vyšetrenie realizoval. Pacient príde k špecialistovi len jedenkrát s plnohodnotnými podkladmi, ušetrí sa jedno cestovanie pre neho a jedna návšteva v preplnenej čakárni špecialistu. Tu je jasný cieľ – šetrím pacientovi cestu a šetrím aj svoj čas, ktorý len presunutím technického výkonu (odberu) na všeobecného lekára môžem venovať inému, napríklad novému pacientovi.  
 
Riešenie je v kombinácii  predchádzajúcich dvoch krokov – potrebné je prísn  individuálne vyhodnotiť situáciu a požiadať všeobecného lekára o súčinnosť pri predpisovaní liekov a pri  realizovaní odberov len vtedy, keď to uľahčí pacientovi pri dochádzaní za zdravotnou starostlivosťou. V čase elektronického receptu a nedostatku aj špecialistov aj všeobecných lekárov sa snažme byť k sebe korektní a vcítiť sa aj do pozície druhej strany – ak nemusíme, nezaťažujme sa navzájom tým, čo vieme pacientom pri zachovaní ich komfortu poskytnúť sami.