Voliť určite pôjdem – ale koho?

Za posledných 30 rokov sa na poste ministra zdravotníctva vystriedalo 15 ministrov. Niektorí kultivovanejší, iní menej. Žiaľ, ani u jedného mena nemám pocit, že pre mňa ako lekára z vlastnej iniciatívy urobili niečo, aby som bol viac spoločenský uznávaný (alebo aspoň tolerovaný) a reálne ekonomicky ohodnotený (nepočítam vynútený platový automat). Poisťovne stále ťahajú za dlhší koniec, dodatky zmlúv na pár mesiacov istotu nepridávajú, úhrady nemocniciam vraj podľa DRG je virtuálna realita a tvorba zoznamu výkonov pre reálne ekonomické vzťahy je „neverending story“. Je, a ešte dlho bude, pokiaľ vedenie MZ nepochopí, že „kompetentní“ (?) pracovníci MZ, ktorí to majú v gescii, to nedajú dohromady nikdy. Pacient je „chránený druh“, legislatíva ani ekonomika ho nijako nezaväzuje spolupracovať pri liečebnom procese (sú krajiny, kde to legislatíva rieši). No a doktor je vďačná téma do večerných správ a médií, sem-tam si dobré body pripíše „Úrad“ (koľko podnetov je neodôvodnených a traumatizujúcich zdravotníkov, to nerieši nikto).

Voľby sa blížia, voliť pôjdem. Určite nie súčasnú garnitúru, ktorej asi 30 % podpora „retro-Slovákmi“ mi pripomína starý vtip o fúzatom dedovi v krčme pri buditeľskej prednáške štúrovcov o tom, ako musia chudáci pracovať na panskom a vicišpán to všetko prehrá v Pešti v kasíne... A čo na to ten dedo? Potiahol fúz a vraví: „Keď mu nešla karta...“ Nebudem sa po tých ukradnutých miliardách a vražde ťahať za fúz a voliť pôjdem „z tých druhých“. Tak sledujem, čo mi ponúkajú – no všeličo:

Ak je začiatkom kampane konštatovanie, že „toto bol najlepší minister zdravotníctva“... tak tam sa moje sympatie končia... Iní sú čitateľní už z nadpisu (ako v tej elánovke „kto za koho kope“). A naopak: predstavy o tom, že nejaký „lex“ zruší to, čo sa za 20 rokov zapelešilo v zdravotníctve, je pri miere korupcie a bezprávia na Slovensku naivné (ako idea to sedí – ale skôr bude pristátie na Marse). Volebné programy (kde je medzi tvorcami lekárov ako šafranu) obsahujú všetko možné. Ak budem parafrázovať: zdravotnícky personál sa bude núkať, nemocnice vyrastú ako huby po daždi, všetko bude zadarmo, žiadne čakanie – najlepšie „už aj hneď“, ešte očakávam, že niekto navrhne „doktora na eskort“.

Oslovil som viacerých, ktorí majú k centrálam strán blízko s tým, že mám ako lekár z praxe pocit, že volebné programy by mohli obsahovať aj niečo, čo myslí aj na zdravotníkov (konkrétne podnety dá ktokoľvek trocha rozhľadený v realite). Teda niečo také, čo som doteraz od 15 ministrov nezažil. A že mám pocit, že sa disproporcionálne myslí hlavne na pacientove predstavy (aj to nie vždy celkom reálne). Odpoveď? „Musíš to brať tak, že teraz potrebujeme osloviť voliča“. A ja nie som volič? Tých 18-tisíc lekárov, to nie sú voliči? A ani tých vyše 30-tisíc sestier? No a nie sú potenciálni voliči tie 4 tisícky lekárov a ďalšie tisíce sestier v zahraničí? Možno by aj radi došli domov (veď chýbajú), ak by volebné programy mysleli aj na nich.

Voliť teda pôjdem, ako sa hovorí, menšie alebo ešte menšie (a ktovie – možno znova aj väčšie) zlo. A ja by som už raz tak rád šiel ako zdravotník voliť tak trocha egoisticky – dobro pre seba, ak mi ho niekto raz sám z vlastnej iniciatívy ako lekárovi (ako aj mnohým mojim kolegom lekárom a iným zdravotníkom obetujúcim sa pre pacienta) ponúkne, a nebodaj ešte aj zrealizuje... a že by bol skôr ten Mars?