Aké je správanie pacienta v 21. storočí?

Zmeny sa posledné roky začali prejavovať aj v samotnom zdravotníctve, a tým aj vo farmaceutickom priemysle. Pozorujeme ich v správaní pacientov, ktorí chcú byť súčasťou dialógu s lekárom a často aj vo veľmi odborných diskusiách o ich diagnóze a liečbe.

Ako pacienti dospeli do štádia, keď sa snažia diskutovať s odborníkmi? 

Všetko sa to udialo vďaka internetu, vďaka jednoducho a ľahko dostupným informáciám, ku ktorým má dnes už prístup prakticky ktokoľvek. Prístup pacienta k liečbe približne pred 20 rokmi v porovnaní s prístupom dnešného pacienta sa veľmi líši. 

V minulosti, ak pacient pociťoval akékoľvek problémy týkajúce sa jeho zdravia, vyhľadal lekársku pomoc, lekár mu naordinoval liečbu a pacient odchádzal domov rešpektujúc odporúčania odborníka. Dnes pacient často prichádza za lekárom už s konkrétnou diagnózou a niekedy aj s liečbou. Vychádza z informácií, ktoré si vyhľadal na internete pred návštevou lekára. Preto sa pasuje do pozície, v ktorej chce viesť dialóg s lekárom o svojich symptómoch a liečbe, ale, bohužiaľ, jeho vedomosti sú zväčša len čiastočné alebo nesprávne. 

„Domáca diagnostika“ je nový fenomén, ktorý sa v najbližších rokoch bude len zväčšovať. Webové stránky s kvalitne pripraveným obsahom vopred schváleným odborníkom môžu pomôcť presmerovať pacienta hľadajúceho odpovede k správnym údajom o jeho symptómoch či liečbe. Samozrejme, rozhodujúce slovo pri určovaní liečby má mať stále lekár v ambulancii.

 

Ľudia majú tiež tendenciu dôverovať obsahu, s ktorým sa vedia rýchlo stotožniť. Nemajú preto potrebu overovať si zdroje, z ktorých články vychádzajú. Tento prístup tak umožňuje rýchle šírenie hoaxov a skrýva v sebe nebezpečenstvo nepoznaného. Nesprávne podané informácie majú za následok komplikáciu samotného vyšetrenia u lekára, pretože k jeho práci pribudla argumentácia a diskusia o pacientových (ne)vedomostiach.

 

Keďže zdravotníctvo aj farmaceutický priemysel patria medzi vysoko regulované odvetvia, adaptácia akýchkoľvek zmien je veľmi pomalá. Zatiaľ čo v iných odvetviach je napríklad online komunikácia s koncovým zákazníkom bežnou praxou, v tomto odvetví je to zatiaľ stále veľkou neznámou. Najväčšie obavy vyplývajú z vytvorenia ďalších potenciálnych kanálov na nahlasovanie nežiaducich účinkov, sťažností a podobne. Bežná prax však ukazuje, že oslovená cieľová skupina takmer vôbec nemá tendenciu vytvárať diskusie a podsúvať témy, ktoré by mohli smerovať k neželaným príspevkom. 

 

Z výskumov tiež vyplýva, že až 85 % pacientov je ochotných prebrať viac zodpovednosti pri rozhodnutiach týkajúcich sa ich zdravia. Tento trend už môžeme pozorovať niekoľko rokov aj v našom zdravotníctve. Predpokladáme, že sa bude zvyšovať aj v dôsledku prichádzajúcej obmeny generácií. Generácia mileniálov bude v najbližších rokoch patriť k najpočetnejšej. Zároveň je to generácia, ktorá aktívne, niekoľko hodín denne, používa internet a sociálne siete. 

 

Aj na základe rozhovorov s viacerými slovenskými odborníkmi v medicíne sme si potvrdili spomínané fenomény súčasnosti. Sme presvedčení, že ak by výrobcovia či dovozcovia liekov, pacientske organizácie a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vložili spoločné úsilie do zlepšenia kvality obsahu na internete a aktivít na zvyšovanie povedomia medzi širokou verejnosťou, vo výraznej miere by tak prispeli ku kvalitnejšej edukácii pacientov či ich príbuzných o správnom užívaní liekov a k zlepšeniu compliance k liečbe.