Pri hodnotení slovenského zdravotníctva sa dá zjednodušene konštatovať, že jeho žalostný stav je nielen dôsledkom dlhodobej politizácie, ale aj v pozadí prebiehajúceho ideologického boja, chamtivosti a u časti účastníkov aj naivity. Pri poslednom menovanom mám na mysli najmä predstaviteľov odborových organizácií, ktorí ak škodia, tak spravidla „len“ z nevedomosti, aj keď navonok z presvedčenia.
Keďže naše zdravotníctvo z roka na rok upadá a problém naberá na akútnosti, do hry vstupujú noví aktéri s návodmi, ako z nelichotivej situácie von. Nie je prekvapením, že súčasťou tejto očisty je aj hľadanie vinníkov, a tu sme pri merite veci.
Ideológia
Keďže naše zdravotníctvo z roka na rok upadá a problém naberá na akútnosti, do hry vstupujú noví aktéri s návodmi, ako z nelichotivej situácie von. Nie je prekvapením, že súčasťou tejto očisty je aj hľadanie vinníkov, a tu sme pri merite veci.
Ideológia
Z ideologického hľadiska existujú dva základné pohľady na zdravotníctvo. Prvý preferuje a verí v silný štát, druhý pohľad uprednostňuje štát slabý, ergo volí silné súkromné zdravotníctvo. To, čo teraz v oblasti zdravotníctva na Slovensku existuje, je zle fungujúci hybrid. Farizejsky odmietajúci zisk v zdravotníctve, ale zase nie u všetkých; dožadujúci sa viac peňazí ako jedinej možnej spásy, pri bagatelizácii ostatných príčin úpadku. Tým, čo broja proti zisku v zdravotníctve, paradoxne neprekáža zisk ambulantných a zubných lekárov, neprekáža im zisk majiteľov SVALZ-ov, lekární (ak nie sú v sieti), dodávateľov liekov a ŠZM, dodávateľov stravy, energií atď.
Pri zmienke o ideológii treba zdôrazniť, že odmietanie zisku nie je ani tak o ideológii ako takej ako skôr o nevedomosti a predsudkoch. Zisk nie je neslušné slovo ani v zdravotníctve. Tí, čo ho potierajú, by si mali konečne uvedomiť, že je hybnou silou akéhokoľvek rozvoja podnikania, zdravotníctvo ako službu občanovi nevynímajúc. Neetické môže byť len následné použitie zisku, ale nikdy nie zisk ako taký. To, čo treba spoločensky odmietať, je nehospodárnosť, chaos, úpadok hodnôt, čoho bezprostredným dôsledkom je dlhodobá strata. Pri populistickej vete: „Súkromníkom ide iba o zisk“ sa mi žiada dodať: „A štátu len o stratu“ s dôvetkom: „Lebo sa na nej dá jednotlivcom priživiť.“
Pri zmienke o ideológii treba zdôrazniť, že odmietanie zisku nie je ani tak o ideológii ako takej ako skôr o nevedomosti a predsudkoch. Zisk nie je neslušné slovo ani v zdravotníctve. Tí, čo ho potierajú, by si mali konečne uvedomiť, že je hybnou silou akéhokoľvek rozvoja podnikania, zdravotníctvo ako službu občanovi nevynímajúc. Neetické môže byť len následné použitie zisku, ale nikdy nie zisk ako taký. To, čo treba spoločensky odmietať, je nehospodárnosť, chaos, úpadok hodnôt, čoho bezprostredným dôsledkom je dlhodobá strata. Pri populistickej vete: „Súkromníkom ide iba o zisk“ sa mi žiada dodať: „A štátu len o stratu“ s dôvetkom: „Lebo sa na nej dá jednotlivcom priživiť.“
Na zamyslenie poslúži, že vo svete existujú pozitívne príklady štátneho, ale aj súkromného zdravotníctva, ale nenájdete ani jeden jediný príklad dobre fungujúceho štátneho zdravotníctva v zbyrokratizovanej a skorumpovanej krajine.
Napriek osobným sympatiám k predkladateľom návrhu zákona pod pracovným názvom „Lex Haščák“ pociťujem potrebu návrh okomentovať. V ich prípade vylučujem akýkoľvek zlý úmysel, za veľké riziko sa však dá považovať nesprávne stanovená diagnóza pre pacienta s názvom: „Slovenské zdravotníctvo“.
Vízia
Nehodlám sa zamýšľať nad tým, či takýto návrh zákona je alebo nie je protiústavný, to nech posúdia iní. Zaujíma ma však, ak by takýto návrh zákona prešiel, ako bude vyzerať slovenské zdravotníctvo po jeho prijatí? To zdravotníctvo, ktoré sa bude s nevoľou dívať na zisk súkromných poskytovateľov, najmä ak vyrastú, ktoré bude integrovanú zdravotnú starostlivosť hanlivo nazývať krížovým vlastníctvom, ktoré horizontálnu integráciu lekární hodnotí negatívne cez subjektívny pohľad a začne svojvoľne nahrádzať PMÚ (Protimonopolný úrad) a ktoré bude opakovane hovoriť o prelievaní peňazí medzi ZP, lekárňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, aj keď to nie je pravda.
Myslím, že to už nie je ani tak o Pente, ako skôr o ďalšom smerovaní slovenského zdravotníctva. Dúfam, že končiaca sa éra skrývania sa za pacienta, klamania obyvateľov a bezbrehého rozkrádania nebude nahradená idealisticko-socialisticko-centralistickou ideológiou, lebo majme na pamäti: „Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami“, alebo, ak chcete, inými slovami: „Zlo páchané v mene dobra je horšie ako zlo samotné.“
Nehodlám sa zamýšľať nad tým, či takýto návrh zákona je alebo nie je protiústavný, to nech posúdia iní. Zaujíma ma však, ak by takýto návrh zákona prešiel, ako bude vyzerať slovenské zdravotníctvo po jeho prijatí? To zdravotníctvo, ktoré sa bude s nevoľou dívať na zisk súkromných poskytovateľov, najmä ak vyrastú, ktoré bude integrovanú zdravotnú starostlivosť hanlivo nazývať krížovým vlastníctvom, ktoré horizontálnu integráciu lekární hodnotí negatívne cez subjektívny pohľad a začne svojvoľne nahrádzať PMÚ (Protimonopolný úrad) a ktoré bude opakovane hovoriť o prelievaní peňazí medzi ZP, lekárňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, aj keď to nie je pravda.
Myslím, že to už nie je ani tak o Pente, ako skôr o ďalšom smerovaní slovenského zdravotníctva. Dúfam, že končiaca sa éra skrývania sa za pacienta, klamania obyvateľov a bezbrehého rozkrádania nebude nahradená idealisticko-socialisticko-centralistickou ideológiou, lebo majme na pamäti: „Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami“, alebo, ak chcete, inými slovami: „Zlo páchané v mene dobra je horšie ako zlo samotné.“
Ešte asi nikdy nebolo také ľahké „kopnúť si“ do Penty ako teraz, osobne však nevidím dôvod na stádovitosť. Nemám žiadny dôvod obhajovať Pentu a nestotožňujem sa so žiadnou formou korupcie, ale ako bývalý insider tvrdím, že nech sa už Pente vyčíta čokoľvek, okrem jednej jedinej veci. Tou je mylné tvrdenie, že jej vplyv na slovenské zdravotníctvo bol a je negatívny. Som presvedčený, že keby Penta nebola vstúpila do zdravotníctva, bol by teraz jeho stav oveľa horší.
Spochybňovanie
Na záver pár čísel. Ak si ešte pamätám, trhový podiel ZP Dôvera je 28 %, siete Dr.Max 10 – 12 % (neviem presne) a dvojice Svet zdravia a Pro Care asi 10 %. Skutočne dominantné postavenie nemá Penta, ale štát. Položme si otázku, ak už nám neprekáža štátne krížové vlastníctvo, prečo dlhodobo nepociťujeme pozitívne synergie tejto dominancie?
V živote som sa stretol, po odchode zo Sociálnej poisťovne, u môjho nástupcu, ktorý bol, paradoxne, aj mojím predchodcom, s trpkou skúsenosťou. Tá sa dá charakterizovať vetou: „Ak neviem dosiahnuté výsledky prekonať, tak ich spochybním.“ Neriaďme sa, prosím, týmto odsúdeniahodným príkladom. Najhoršie bude, ak sa začne „demontovať“ to, čo už ako-tak funguje.
Odporúčam vybudovať silné štátne, kvalitné a efektívne zdravotníctvo ako konkurenciu tomu súkromnému a ak sa to podarí, pacient na tom len získa.
Odporúčam vybudovať silné štátne, kvalitné a efektívne zdravotníctvo ako konkurenciu tomu súkromnému a ak sa to podarí, pacient na tom len získa.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
Ľuboš Lopatka, manažér a bývalý riaditeľ siete nemocníc Svet zdravia
Foto:
archív
Image may be NSFW.
Clik here to view.![]()
Clik here to view.
Ľuboš Lopatka, manažér a bývalý riaditeľ siete nemocníc Svet zdravia