Top lekárka: Oftalmológia je pre mňa veľkou láskou

Venujete sa mikrochirurgickým očným operáciám, vašou špecializáciou je kataraktová a refrakčná chirurgia. Čo všetko táto oblasť zahŕňa?

Operácia sivého zákalu (katarakty) je dnes rutinnou, efektívnou, bezbolestnou operáciou s minimálnym výskytom komplikácií. Prinavracia pacientom kvalitné videnie a výrazne zvyšuje ich kvalitu života. V minulosti sa vykonávala iba pri výraznom skalení šošovky, keď pacient takmer nič už nevidel. V súčasnosti, pri vyšších nárokoch na kvalitu videnia, sa hranica výrazne posúva. Dnes operujeme pacienta, ktorý pociťuje zníženú kvalitu videnia, s ktorou nie je spokojný.

Technologický vývoj nám umožnil, že sivý zákal operujeme pomocou najmodernejších prístrojov pod mikroskopom, implantujeme vnútroočné šošovky. Použitím monofokálnych, multifokálnych či torických šošoviek sa dá vyrovnať akákoľvek refrakčná chyba. Operácia je možná aj pri neskalenej šošovke, ide o metódy CLE (clear lens extraction) a RLE (refractive lens extraction). Pri operáciách šošovky po 45. – 50. roku života, keď nevidíme dobre ani nablízko, používame metódu PRELEX. Pacient vďake nej získava vynikajúce videnie na všetky vzdialenosti.

Koľko operácií robíte na vašom pracovisku?

Operáciám sivého zákalu sa venujem od roku 1997 a za tento čas sme ich zrealizovali takmer 25 000. Pacientov so sivým zákalom operujem tri dni v týždni, denne je to 12 – 15 zákrokov.
 Ročne vykonávame okolo 4 000 výkonov, dominujú práve operácie sivého zákalu v počte okolo 1 700.

Pribúda týchto operácií?

Operácia sivého zákalu je jednou z najčastejších operácií na ľudskom tele. Z tisíc pacientov je odoperovaných viac ako 50 percent. Súvisí to s vekom aj s možnosťou refrakčných výkonov na šošovke. Zvyšujúca sa dĺžka produktívneho veku, náročnejší životný štýl, neustále rastúce pracovné nároky, neskorší odchod do dôchodku, starší ľudia sú dnes aktívnejší, používajú počítače, mobilné telefóny a nechcú byť obmedzovaní kvalitou videnia.

Zväčša po 45. roku života vzniká potreba nosenia okuliarov nablízko, na čo si ľudia nevedia zvyknúť a obmedzuje ich to pri bežných činnostiach. Chcú vidieť do diaľky, nablízko aj na strednú vzdialenosť bez striedania okuliarov. A tento stav im môže vyriešiť operácia šošovky s implantáciou multifokálnej šošovky.

Mikrochirurgické očné operácie sa robia štandardne v rámci jednodňovej chirurgie, ale keďže ide o otvorenie oka, sú tam isté riziká. Aké?

Operácie vykonávame pod mikroskopom malým dvojmilimetrovým rezom, použitím operačných systémov a jednorazových materiálov. Všetky kroky a postupy zamerané na bezpečnosť pacienta a celý operačný postup sú štandardizované. Samozrejme, tak ako pri iných operáciách, aj tu sú určité peroperačné riziká, ktoré vyplývajú z anatomických súvislostí, prípadne poúrazových stavov. Pooperačný výsledok závisí od dodržiavania pooperačného režimu pacientom, ale predovšetkým od skúseností operatéra zvládnuť výkon z technickej stránky použitím minimálnych rezov a v krátkom čase.

Ak je všetko dodržané, oko sa hojí veľmi dobre a pacient má už v prvý pooperačný deň veľmi dobré videnie. Počas troch týždňov však musí ošetrovať oko kvapkami. Najväčším rizikom je nedodržiavanie týchto opatrení. Ľahko môže dôjsť k zmenám a zápalovým prejavom na oku s ďalšími možnými následkami.

Pacienti si dnes môžu vybrať rôzne šošovky, podľa čoho im odporúčate vhodný typ?

Pacienti majú na výber mnoho typov šošoviek . Pri precíznom očnom vyšetrení je potrebné zhodnotiť celkový stav očných štruktúr u pacienta, musíme sa s ním porozprávať, aké má preferencie, aké má pracovné zaradenie či pracuje cez deň alebo v noci. Výber šošovky určuje viac faktorov – vek pacienta, typ refrakčnej chyby, sprievodné očné ochorenia, životný štýl, pracovné zaradenie, záľuby a tiež jeho očakávania. Ujasníme si, či pacient chce monofokálnu šošovku zameranú na jednu vzdialenosť s tým, že na čítanie bude potrebovať okuliare. Ak sa pacient chce zbaviť okuliarov na všetky vzdialenosti, je preňho dobrou voľbou implantácia multifokálnych šošoviek, prípadne s torickou zložkou.

Pre pacientov s ochoreniami sietnice sú vhodnejšie šošovky so žltým filtrom modrého svetla. Lekár navrhne, čo by bolo vhodné implantovať a pacient má možnosť si vybrať. Musíme ho upozorniť na plusy aj mínusy, povedať napríklad aj to, že pri multifokálnych šošovkách sa dočasne robí okolo svetiel rozmazaný tieň a tiež u niektorých pacientov si mozog musí zvyknúť na iný obraz, hovoríme tomu neuroadaptácia. Pacient o tom musí vedieť.

Aké šošovky boli k dispozícii, keď ste začínali a ako sa dodnes zmenili?

Operácie katarakty robím od roku 1997. Aj tieto operácie podliehajú trendom, technickému pokroku, vymoženostiam techniky. V minulosti sa vykonávali iným spôsobom a šošovky boli z iných materiálov. V osemdesiatych rokoch sa používali šošovky z tvrdých materiálov, ktoré sa dali implantovať iba cez väčší rez, ako je 6 mm. Pri operačnom kontakte s vnútornou stranou rohovky (endotel) sa mohli poškodiť endotelové bunky.

Používali sa tiež silikónové šošovky, ktoré mali svoje obmedzenia. Dnes sú k dispozícii šošovky z mäkkých materiálov, s inovatívnym dizajnom, s možnosťou implantovania cez mikrorez 1,8 – 2,5 milimetra podľa hrúbky šošovky. Používajú sa celosvetovo a Slovensko a naše pracovisko nie sú výnimkou.

Čo je dnes špičkou v tomto smere? 

Najvyšším štandardom je trifokálna vnútroočná šošovka, prípadne trifokálna torická vnútroočná šošovka, vnútroočná šošovka s predĺženým fókusom. Zachováva kvalitu videnia na diaľku, nablízko aj na strednú vzdialenosť aj pri znížených svetelných podmienkach. 

Čo je pre chirurga pri operácii oka najdôležitejšie?

Operačný výkon pod mikroskopom vyžaduje plnú sústredenosť, precíznosť, a to pri prvom aj pätnástom pacientovi. Operujem veľa, každá operácia je jedinečná, počtom operácií však operatér získava istotu a prehľad aj pri náročnejších výkonoch. Precíznosť je potrebná už pri vstupnom vyšetrení a pri operáciách katarakty zvlášť – od anamnézy cez detailné vyšetrenie všetkých štruktúr až po zhodnotenie nálezu. Pacienta predsa vybavujeme na ďalších 10 až 20 rokov do života, do pracovného procesu.

Pacient v prípade sivého zákalu alebo refrakčného výkonu na šošovke už na ďalší deň vidí a vie zhodnotiť, či sme to zoperovali dobre. Samozrejme, mikrochirurgické očné operácie sa dajú excelentne a s dokonalým výsledkom pre pacienta vykonávať, ak sú splnené všetky podmienky – kvalitné prístrojové vybavenie, inštrumenty, erudovaný a skúsený mikrochirurg. Pacientom radím, že je úplne jedno, či sa dá operovať v malej nemocnici, alebo pôjde do nemocnice vo väčšom meste, lebo podstatné je, aby ich operoval lekár, ktorý má zoperovaných veľa pacientov a má zručnosť v danej operačnej metóde. Je to tak v každom odbore. 

Poctivá práca u nás prispela k tomu, že máme pacientov zo širokého okolia, až zo stredného Slovenska. Pacienti si medzi sebou povedia, kde je dobré pracovisko, kde sú dobré výsledky. Objednávacia lehota na operácie sivého zákalu na našom pracovisku je viac ako 6 mesiacov, na operáciu čaká zhruba 1 600 pacientov. 

Sivý zákal rovnako ako krátkozrakosť a ďalekozrakosť sú bežne riešiteľné diagnózy. Máte pacienta, ktorého nie je možné zbaviť okuliarov?

Nie každý pacient chce byť bez okuliarov, okuliare sú dnes aj módnym doplnkom. Prevláda však snaha byť bez okuliarov, najmä vo veku, keď nevidíme ideálne do diaľky a nablízko a treba striedať okuliare alebo nosiť multifokálne okuliare, na ktoré si nedokáže každý zvyknúť. Metódy PRELEX, CLE, RLE zbavia pacientov nosenia okuliarov. Sú však aj pacienti, ktorí trpia najmä poruchou refrakcie na podklade ochorenia rohovky, u ktorých nie je možné bez okuliarov presnejšie videnie.

Od začiatku roka počúvame, že v lekárňach chýbajú očné kvapky. Pocítili ste tento výpadok?

Áno, celý rok sa stretávame s nedostatkom očných liekov pre pacientov. Snažili sme sa predzásobiť, keď sa to ešte dalo, sledovali sme aktuálnu situáciu dostupných kvapiek a tomu sme prispôsobili aj predpis pre pacientov. Usmerňovali sme pacientov, kde by mohli lieky dostať, v ktorej lekárni by si ich mohli vybrať. Tiež sme používali kvapky vyrobené v lekárňach. Bolo to, a vlastne ešte stále je, ťažké obdobie pre lekárov aj pacientov. Verím, že časom dôjde k náprave.

Málo sa hovorí o nočnej krátkozrakosti. Ako sa prejavuje?

Nočná krátkozrakosť alebo nočná myopia nie je typická diagnóza. Je to vlastne stav, keď pri zníženej viditeľnosti, pri zotmení, vidíme oveľa horšie. Všeobecne vidíme pri slabom osvetlení, v tme a najmä vekom horšie. V tme sa rozširujú zreničky, oko sa snaží umožniť, aby dovnútra oka vstúpilo čo najviac svetla. Má to však nevýhody, pretože na sietnici vzniká séria niekoľkých obrazov blízko seba. Náš mozog to nevie spracovať a my vidíme horšie, zahmlene. Miera rozmazania je asi pol dioptrie.

Ak je pacient krátkozraký, chyba je o to väčšia a pacient vidí oveľa horšie. S týmto úkazom sa stretávame pri pobyte v hmle, u pilotov v oblakoch. Je dôležité, aby pacienti aj s ľahkou myopiou nosili pri šoférovaní okuliare. Príčina nočnej myopie nie je jednoznačne známa. Nočná myopia znižuje schopnosť ľudí na výkon niektorých povolaní, znižuje bezpečnosť práce, cestnej premávky a je príčinou vzniku očných ťažkostí pri nedostatočnom osvetlení pracovného priestoru.

Slováci vo všeobecnosti dosť zanedbávajú preventívne prehliadky. Platí to aj u očných lekárov? 

Áno, časť populácie Slovákov preventívne prehliadky zanedbáva a odkladá návštevu očnej ambulancie. Preventívne očné prehliadky je možné absolvovať v ambulancii spádového očného lekára. Spádové očné ambulancie majú dnes primerané prístrojové vybavenie. Ak sa vyskytne závažnejší problém, pacienta pošlú na vyššie špecializované pracovisko.

Ako často odporúčate navštíviť očného lekára v rámci prevencie?

Pre zachovanie dobrého zraku sú nevyhnutné pravidelné kontroly. Už od narodenia treba sledovať očká narodených detí a každú odchýlku konzultovať s očným lekárom. Vyšetrenie detí v predškolskom veku môže odhaliť a včasne liečiť vrodenú chybu oka, ďalej u detí v školskom veku medzi 10. až 14. rokom tzv. „školskú krátkozrakosť“.

Zlomom väčšiny ľudí býva obdobie po 40. roku života, keď sa začína zhoršovať pružnosť šošovky a sú potrebné okuliare nablízko. Po štyridsiatke by sme mali očného lekára preventívne navštíviť aspoň každé dva roky – aj v prípade, že nemáme žiadne očné ťažkosti. Ľudí vo veku okolo 60 rokov a viac privedie na očné vyšetrenie najčastejšie zhoršené videnie pre sivý zákal, prípade degeneráciu sietnice. 

Ako sa v súčasnosti starať o svoje oči, aby nám slúžili?

Všetci dnes pracujeme s počítačom, využívame mobilné zariadenia. Práve tieto činnosti spôsobujú dlhodobé namáhanie očí, vysušovanie povrchu oka tým, že málo žmurkáme. To môže mať za následok krátkodobú únavu očí alebo až dlhodobé zhoršenie videnia. Odporúčam nepracovať s počítačom viac hodín nepretržite, robiť si pravidelné prestávky aspoň každú polhodinu, hodinu, zaostrovať do diaľky, zatvoriť oči na pár minút, vyjsť na denné svetlo.

Dôležité je tiež nosenie slnečných okuliarov s kvalitným UV filtrom, zdravá vyvážená strava, zdravý životný štýl, dostatočný spánok v čo najväčšej tme, čítanie len za dostatočného osvetlenia, nosenie dioptrických okuliarov predpísaných lekárom, ak ich potrebujeme. Pomáha pravidelné vykonávanie očných cvičení, tzv. gymnastiky, ktoré môžu spomaliť starnutie oka a zabrániť zhoršovaniu zraku. Ak máme pocit zhoršeného videnia, diskomfortu, je potrebné navštíviť očného lekára.

Ako sa vy staráte o svoje oči?

Rady, ktoré dávam pacientom, sa snažím dodržiavať aj ja. Keďže veľa operujem pomocou mikroskopu, využívam každú voľnú chvíľku na pohľad do diaľky, do prírody. Pravidelne užívam umelé slzy na zvlhčenie oka, raz ročne si dám vyšetriť očné pozadie, videnie do diaľky a nablízko. V stravovaní sa snažím o pestrosť, primerané množstvo zeleniny a ovocia, ktoré zabezpečí prísun živín, ktoré oko potrebuje.

Čo najviac škodí očiam?

Nedodržiavanie zrakovej hygieny pri práci s počítačmi sme už spomenuli. Jednou z najčastejších chýb v starostlivosti o zrak je jeho nedostatočná ochrana pred UV žiarením. Vystavenie očí slnku môže spôsobovať vážne očné ochorenia, napríklad sivý zákal, degeneráciu žltej škvrny, miesta najostrejšieho videnia. Detské oči sú na UV žiarenie citlivejšie, a preto je potrebné chrániť ich kvalitnými slnečnými okuliarmi.

Treba nutne dbať na to, že sklá skutočne absorbujú žiarenia UV-A a UV-B a že sú dostatočne veľké. Tmavé sklá bez dostatočnej ochrany pred UV žiarením totiž spôsobujú opak, lebo rozšírenou zreničkou vniká do nechráneného oka viac ultrafialového svetla. Problémom je aj nadmerné nočné svietenie, respektíve neúplná tma počas nočného spánku, lebo vnútroočné štruktúry sa nedokážu úplne metabolicky zregenerovať a stúpa riziko vzniku očných ochorení.

Ďalšou chybou je nosenie voľnopredajných dioptrických okuliarov na videnie nablízko. Tieto okuliare by sa mali používať len ako dočasné riešenie, pretože nespĺňajú požiadavky na kvalitu materiálu a dioptrický rozsah. Dlhodobým nosením nesprávnych dioptrií sa oči namáhajú, sú unavené, objavuje sa bolesť očí a hlavy.

Pomáha očná joga?

Očnú jogu vymyslel na začiatku 20. storočia očný lekár William Horatio Bates, ktorý tvrdil, že všetky poruchy zraku a oka sa dajú odstrániť pomocou série jednoduchých cvičení na posilňovanie svalov oka. Precvičením všetkých svalov okolo očí a vnútri očí dokážeme uvoľniť napätie, ktoré vzniká najmä čítaním a pozeraním na displej mobilu a monitor počítača, a prispieť k celkovej pohode organizmu.

Zažili ste vo svojej praxi prípady oslepnutia, ktorému sa dalo predísť včasným zákrokom?

Za celé roky mojej praxe v odbore oftalmológia som vyšetrila, liečila tisíce, vlastne desaťtisíce pacientov. Najzávažnejšie prípady vám ostanú v pamäti. Najtragickejšie sú prípady, keď pacient s jediným funkčným okom príde pri úraze aj o druhé, vidiace oko. Beznádej, ktorú vidíte u pacienta, ktorému sa v sekunde zmenil život, je strašná. Ďalšia skupina pacientov, ktorí ak by sa včas liečili, mohli by si zachovať videnie, a tým aj kvalitu života dlhodobejšie, sú pacienti s diagnózou diabetes mellitus. Očné prejavy diabetu sú veľmi závažné, najmä ak sa včas neliečia. 

Spomeniete si na najvážnejší, mimoriadne náročný výkon?

Osobitne si pamätám jedného pacienta, mladého muža, ktorý utrpel úraz oka na stavbe. Oko bolo roztrhané doslova na „franforce“ a vtedy som zvažovala vybratie oka. Napriek tomu som oko niekoľko hodín zošívala, následne sme pacientovi implantovali špeciálnu šošovku s imitáciou dúhovky a pacient má zachované excelentné videnie. Farba jeho očí je však rozdielna, jedno oko je zelenomodré, druhé modré. Pacient však veľmi dobre vidí a je veľmi spokojný. A mne ten dobrý pocit ostal po celý život.

Plánovali ste venovať sa oftalmológii už počas štúdia medicíny? 

Vyrastala som v rodine, kde spolupatričnosť, vzájomná pomoc a pomoc druhým bola samozrejmosťou. Možno aj to ovplyvnilo moje rozhodnutie, že po skončení strednej zdravotníckej školy som sa rozhodla študovať medicínu. Páčila sa mi gynekológia. Vedela som, že chcem robiť chirurgický odbor, a keďže na očnom bolo voľné miesto, tak som tam nastúpila. Myslím však, že riadenie osudu je niekedy nenarušiteľné.

Už v 8. ročníku základnej školy sme na biológii mali nakresliť nejaký orgán ľudského tela a ja som nakreslila práve oko. Kresbu mám dodnes, nikdy som ju nestratila a dnes si ju opatrujem ako niečo vzácne. Bol to osud? Oftalmológia je pre mňa po celé roky veľkou láskou, teším sa, že môžem byť pri tom, ako úžasne napreduje a pacientom môžem prispieť k zvýšenej kvalite života.

Je dnes medzi mladými lekármi záujem o prácu očného lekára? 

V minulosti bolo o oftalmológii známe, že pacient potrebuje okuliare, a to je všetko. Dnes je to veľmi progresívny a dynamický odbor. Ak pol roka nejdem niekam na zahraničný kongres, na školenie, na firemné prezentácie prístrojov, zisťujem, čo všetko sa udialo. Dnes je o oftalmológiu veľký záujem aj v rámci Slovenska. Zaujímavé je, že oftalmológia u nás je doménou žien, no v zahraničí je doménou mužov.

Je to technicky náročný odbor, zvládnuť všetky prístroje z technickej stránky aj zo stránky odborného vyhodnotenia je náročné. A k tomu operatíva – operujem denne 5 až 6 hodín. Pre ženu to nie je jednoduché. Je však málo diagnóz v medicíne, kde pacient v jeden deň príde a na druhý deň vidí, je doslova vyliečený. Vidíme výsledok na druhý deň. A to je na oftalmológii veľmi pozitívne.

Rada učíte mladých kolegov?

Keď som sa v roku 1997 stala primárkou očného oddelenia, bolo potrebné vybudovať očné oddelenie, zakúpiť nové prístrojové vybavenie, vytvoriť tím lekárov, zaviesť nové operačné metódy, ktoré sa dovtedy na očnom nerobili. Mladým lekárom je potrebné dať možnosti a priestor na realizáciu, podporovať ich, vzdelávať, učiť operačné postupy. A ja takýto priestor na realizáciu a možnosti dávam. Keď som sa stala primárkou, povedala som si, že určite dám lekárom priestor a možnosti.

Ak chcú operovať, naučím ich to, ak chcú robiť konzervatívnejšiu alebo aplikačnú medicínu, dám im priestor. Majú možnosť získavať skúsenosti a poznatky na kongresoch na Slovensku, ale aj v zahraničí. Je však pravda, že musia byť zdatní v diagnostike a liečbe očných ochorení, musia študovať a aplikovať získané poznatky v praxi. Musia sa vedieť zastúpiť v jednotlivých ambulanciách. Na našom pracovisku pracuje 5 atestovaných lekárov a dvaja lekári pred atestáciou.

Podieľame sa na viacerých celosvetových štúdiách zameraných na liečbu diabetického edému sietnice pri cukrovke, na liečbe krátkozrakosti u detí a vekom podmienenej makulárnej degenerácii. Účasť na klinických štúdiách dáva lekárom možnosť ďalšieho rozširovania poznatkov a zručností. 

Smeruje k medicíne aj vaša dcéra? 

Do obdobia, keď v treťom ročníku odišla na rok študovať do zahraničia kvôli jazyku, to bola jednoznačne medicína. Po návrate z USA to prehodnotila a rozhodla sa pre právo. Láka ju problematika medicínskeho práva.

Právo vo vzťahu k lekárom sa nedávno sprísnilo, a to pre dodatočné zasahovanie do zdravotnej dokumentácie pacienta. Súhlasíte s touto úpravou? 

V našej práci sa snažíme robiť všetko tak, ako to má byť v zdravotnej dokumentácii. Ak sa v našich informačných systémoch niečo dopíše, čo lekár v tej chvíli pri množstve práce a povinností zabudol, systém lekára identifikuje dátumom a časom a je to v poriadku. Lekári sú dnes vystavení obrovskej záťaži, množstvu práce, zodpovednosti, ale aj obrovskému tlaku zo strany pacientov.

Každý lekár ide ráno do práce s tým, že ide pomáhať a to by sa malo v súčasnosti vnímať ako niečo veľmi vzácne. Naším oddelením, ambulanciami prejde denne viac ako 100 pacientov a našou snahou je vyjsť v ústrety každému pacientovi. Som za to, aby v medicíne platila odbornosť, zodpovednosť, právo aj slušnosť.