V stredu 9. októbra podstúpil maloletý pacient extrakciu nádoru mozgu na Neurochirurgickej klinike nemocnice akademika Ladislava Dérera – pracovisku Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB). Operácii predchádzal medializovaný konflikt medzi Neurochirurgickou klinikou UNB a Národným ústavom detských chorôb (NÚDCH). V NÚDCH vykonali prvú operáciu pacienta s cieľom odstrániť nádor, pri ktorej sa podľa lekárov Neurochirurgickej kliniky UNB podarilo odstrániť len jeho časť. Matka dieťaťa preto oslovila vtedajšieho hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre neurochirurgiu, pôsobiaceho na Neurochirurgickej klinike UNB. Ten podľa medializovaných informácií vyhodnotil operáciu v NÚDCH tak, že nebol odstránený celý nádor.
Po dohode s matkou pacienta súhlasil, že vykoná reoperáciu, avšak na vlastnom pracovisku s následným transportom pacienta späť do NÚDCH. S tým nesúhlasil tím lekárov z NÚDCH, ktorí považovali pooperačný presun pacienta za rizikový. Preto navrhli lekárskemu personálu z UNB, aby vykonali operáciu na neurochirurgickom oddelení NÚDCH.
Súčasťou medializovaného sporu bola aj verejná konfrontácia medzi vedúcimi zamestnancami pracovísk UNB a NÚDCH, pri ktorej došlo k zverejneniu nálezov zo zdravotnej dokumentácie pacienta. Údaje v zdravotnej dokumentácii predstavujú osobitnú kategóriu osobných údajov, ktorých spracovanie je prísne regulované. Objektívne dnes môžeme konštatovať, že to pravdepodobne urýchlilo vyriešenie pacientovej situácie. Na druhej strane by medializácia mala byť v prípadoch poskytovania zdravotnej starostlivosti krajným riešením.
Počas tlačovej konferencie neurochirurgov UNB títo demonštrovali priebeh operácie priamo na MRI snímkach pacienta, ktoré boli údajne získané za pomoci jeho matky.
Je otázne, či matka pacienta súhlasila so zverejnením údajov zo zdravotnej dokumentácie. Absencia súhlasu by potenciálne predstavovala riziko porušenia ochrany osobných údajov v zmysle čl. 4 Všeobecného nariadenia o ochrane údajov (ďalej len „GDPR")1, ale aj iných právnych predpisov, keďže zdravotná dokumentácia nepodlieha len ochrane osobných údajov.
- Zákon o zdravotnej starostlivosti2 taxatívne stanovuje prípady, kedy a komu je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti oprávnený sprístupniť údaje zo zdravotnej dokumentácie.
- Okrem toho neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je povinnosť zachovávania mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov zakotvená v § 80 ods. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti3. K zverejneným materiálom zákonný zástupca (matka pacienta) získal zrejme prístup na základe § 25 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti. Právnym základom ich následného zverejnenia v predmetnej veci mohlo byť zbavenie mlčanlivosti konkrétnych zdravotných pracovníkov zákonným zástupcom pacienta (v tomto prípade štyroch chirurgov Neurochirurgickej kliniky UNB) v zmysle § 80 ods. 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti s presným vymedzením rozsahu zbavenia na účely zverejnenia na tlačovej besedy/konferencie.
- Vo vzťahu k GDPR by bol vhodný explicitný súhlas so zverejnením v zmysle čl. 9 GDPR. Na tomto mieste by sme radi zdôraznili, že súhlas v mnohých prípadoch nie je nevyhnutný a podľa GDPR je aj často nevhodný, najmä ak ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Avšak na účely medializácie informácií zo zdravotnej dokumentácie sa javí ako potrebný.
- Napriek tomu, že pacient je maloletý a vo vzťahu k udeľovaniu súhlasu ho zastupuje zákonný zástupca, je vhodné zvážiť, či nejde o neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti v zmysle Občianskeho zákonníka4. Zdravotná dokumentácia môže často obsahovať veľmi citlivé informácie, ktorých zverejnenie je spôsobilé privodiť ujmu pacientovi.
Ostatné otázky týkajúce sa zverejnenia takto citlivých osobných údajov sú už potom skôr predmetom porovnávania a vyvažovania práv, a to tak práva na súkromie ako aj práva na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
Obdobnou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“), ktorý ich posudzoval z hľadiska čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý vo všeobecnej rovine zakotvuje právo na rešpektovane súkromného života. ESĽP však už v minulosti potvrdil absenciu absolútneho charakteru tohto práva, a to špecificky aj v súvislosti so zverejnením zdravotnej dokumentácie5 a vyslovil, že záujmy pacienta, ako aj celej spoločnosti, na dodržiavaní lekárskeho tajomstva môžu byť prevážené inými záujmami verejnosti, ak sa tieto javia ako dôležitejšie (napr. trestné stíhanie).
Pre úplnosť je potrebné dodať, že nie vo všetkých prípadoch sa na prístup tretích osôb k zdravotnej dokumentácii vyžaduje súhlas dotknutej osoby. Zákon o zdravotnej starostlivosti v § 24 a § 25 taxatívne stanovuje právny základ poskytnutia alebo sprístupnenia údajov napr. orgánom činným v trestnom konaní, súdom, znalcom alebo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Ostatné otázky vyplývajú aj z etického hľadiska - je zverejňovanie snímok pacienta ospravedlniteľné, ak môže byť prínosné pre pacienta alebo napríklad samotnú nemocnicu? Právny základ pre tieto úvahy môžeme hľadať aj v prílohe č. 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti obsahujúcej Etický kódex zdravotníckeho pracovníka. Ten je podľa § 80 ods. 1 písm. e) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti pre zdravotníckeho pracovníka právne záväzný. Členom lekárskej komory (na Slovensku je členstvo nepovinné) túto povinnosť ukladá aj § 50 ods. 2 citovaného zákona. Na základe uvedeného možno tvrdiť, že zdravotnícki pracovníci by si v takýchto veciach nemali posielať odkazy prostredníctvom masmédií. Ich povinnosťou podľa etického kódexu je inter alia čestné, slušné a spoločensky korektné správanie spolu s kritickou náročnosťou, rešpektovaním kompetencií a priznaním práva na odlišný názor. Zdravotnícki pracovníci, ktorí súčasne alebo následne vyšetrujú, liečia alebo ošetrujú toho istého pacienta, pritom podľa etického kódexu vzájomne spolupracujú, čo však v tomto prípade bolo zrejme výsledkom tlaku vedenia rezortu.
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
2 Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3 Zákon č. 578/2004 Z. z.. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
4 Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
5 Rozhodnutie Europského súdu pre ľudské práva zo dňa 25. februára 1997, Z v. Fínsko, 9/1996/627/811
