Pohotovosti boli upravené ako Lekárska služba prvej pomoci – LSPP (ambulantná alebo výjazdová) a ústavná pohotovostná služba ambulantná v nemocnici – spravidla v internej a chirurgickej ambulancii. Každé lôžkové oddelenie malo a má v službe lekára, statim diagnostiku zabezpečujú všetky SVLZ, rádiodiagnostika a SONO pracoviská. Ide o 16-hodinové preklenutie dostupnosti v pracovných dňoch alebo 24-hodinové preklenutie dostupnosti v sobotu, nedeľu a vo sviatok.
Ústavná pohotovostná služba riešila neodkladnú zdravotnú starostlivosť pri situáciách ohrozujúcich život a zdravie (ťažšie zranenia, zlomeniny, podozrenia na infarkt, mŕtvicu...) a LSPP bola určená pacientom, ktorí neboli akútni (napr. horúčky alebo alergické reakcie...). Ústavná pohotovostná služba mala nasledujúce chyby. Po prvé, slúžiaci lekár bol v práci nepretržite 32 hodín (pracovná zmena – služba – pracovná zmena ). Po druhé, zdravotné poisťovne platili iba za výkony, aj tie bez nočných alebo sviatočných príplatkov. Výkon služby platila nemocnica hlboko pod hodinovú mzdu, pritom ambulantná ústavná pohotovostná služba nie je službou pre potreby nemocnice, ale pre potreby poistencov zdravotných poisťovní, a to sa viac-menej zadarmo nerobí a, samozrejme, nemá robiť, pretože je to zdieranie zdravotníkov!
Nemožno sa potom čudovať, že mladší a perspektívni odchádzajú. Ešte treba dodať, že záchranka v tom období pôsobila vo väčšine prípadov pod správou nemocníc a bola platená iba za výkon a nemocnica platila záchranárov z vlastných príjmov!!! To bola jedna z príčin zadlžovania nemocníc, ktoré bolo politikmi vysvetľované ako neschopnosť nemocníc normálne hospodáriť. V prípade LSPP sa začalo nezmyselne uvažovať o službe v obmedzenom čase, čo je, úprimne povedané, v prípade pohotovostnej služby nezmyselné, pretože pohotovostná služba alebo je – má byť, alebo nie je, či nemá byť!
Nová právna úprava použila argumenty držgrošov – zdravotných poisťovní a, žiaľ, aj všeobecných lekárov.
Ako je to teraz? Lekári na urgente môžu mať špecializácie počnúc lekárom urgentnej medicíny, chirurgom, internistom, traumatológom alebo ortopédom. Na urgente môže slúžiť sestra špecialistka v ošetrovateľstve vo vnútornom lekárstve alebo v chirurgickom ošetrovateľstve.
Urgent I. typu má mať v dennej a nočnej zmene aspoň jedného lekára s požadovanou špecializáciou, aspoň dve sestry v dennej a nočnej zmene alebo aspoň jednu sestru a jedného zdravotníckeho záchranára, v dennej a nočnej zmene musí byť aspoň jeden sanitár.
Urgent II. typu má mať v dennej zmene najmenej štyroch lekárov a v nočnej zmene najmenej troch lekárov, pričom aspoň jeden lekár musí mať príslušnú špecializáciu, sestier v dennej zmene musí byť aspoň osem alebo štyri sestry a štyria zdravotnícki záchranári. V nočnej zmene musí byť najmenej šesť sestier alebo najmenej tri sestry a traja zdravotnícki záchranári, sanitári v dennej zmene musia byť štyria a v nočnej zmene najmenej traja sanitári.
Čo povedať na záver?
Ministerstvo zdravotníctva alebo zdravotné poisťovne konečne pochopili, že urgenty, ako aj predtým ambulantné ústavné pohotovostné služby musia dostávať paušálne platby na svoju prevádzku.
Dovolím si však tvrdiť, že sumou 26 700 € pre urgent I. typu a 99 300 € pre urgent II. typu sú „ekonomické nožnice“ sakramentsky otvorené v neprospech urgentu I. typu. Na urgente I. typu musí byť na každú dennú aj nočnú hodinu minimálne jeden internista (intenzivista) a jeden chirurg (traumatológ alebo ortopéd). To pochopí aj medicínsky ignorant. Pri každom urgentnom príjme má byť minimálne jedna záchranárska posádka (najlepšie dve).
Je tragédiou, že od nemocníc, ktoré sa nedostali do zoznamu „vyvolených“, sa očakáva, že budú s ústavnou pohotovostnou službou fungovať ako doteraz a zdravotná poisťovňa im bude platiť za zabezpečenie tejto služby „suché z nosa“ – úžasné!
Ústavná pohotovostná služba riešila neodkladnú zdravotnú starostlivosť pri situáciách ohrozujúcich život a zdravie (ťažšie zranenia, zlomeniny, podozrenia na infarkt, mŕtvicu...) a LSPP bola určená pacientom, ktorí neboli akútni (napr. horúčky alebo alergické reakcie...). Ústavná pohotovostná služba mala nasledujúce chyby. Po prvé, slúžiaci lekár bol v práci nepretržite 32 hodín (pracovná zmena – služba – pracovná zmena ). Po druhé, zdravotné poisťovne platili iba za výkony, aj tie bez nočných alebo sviatočných príplatkov. Výkon služby platila nemocnica hlboko pod hodinovú mzdu, pritom ambulantná ústavná pohotovostná služba nie je službou pre potreby nemocnice, ale pre potreby poistencov zdravotných poisťovní, a to sa viac-menej zadarmo nerobí a, samozrejme, nemá robiť, pretože je to zdieranie zdravotníkov!
Nemožno sa potom čudovať, že mladší a perspektívni odchádzajú. Ešte treba dodať, že záchranka v tom období pôsobila vo väčšine prípadov pod správou nemocníc a bola platená iba za výkon a nemocnica platila záchranárov z vlastných príjmov!!! To bola jedna z príčin zadlžovania nemocníc, ktoré bolo politikmi vysvetľované ako neschopnosť nemocníc normálne hospodáriť. V prípade LSPP sa začalo nezmyselne uvažovať o službe v obmedzenom čase, čo je, úprimne povedané, v prípade pohotovostnej služby nezmyselné, pretože pohotovostná služba alebo je – má byť, alebo nie je, či nemá byť!
Nová právna úprava použila argumenty držgrošov – zdravotných poisťovní a, žiaľ, aj všeobecných lekárov.
Ako je to teraz? Lekári na urgente môžu mať špecializácie počnúc lekárom urgentnej medicíny, chirurgom, internistom, traumatológom alebo ortopédom. Na urgente môže slúžiť sestra špecialistka v ošetrovateľstve vo vnútornom lekárstve alebo v chirurgickom ošetrovateľstve.
Urgent I. typu má mať v dennej a nočnej zmene aspoň jedného lekára s požadovanou špecializáciou, aspoň dve sestry v dennej a nočnej zmene alebo aspoň jednu sestru a jedného zdravotníckeho záchranára, v dennej a nočnej zmene musí byť aspoň jeden sanitár.
Urgent II. typu má mať v dennej zmene najmenej štyroch lekárov a v nočnej zmene najmenej troch lekárov, pričom aspoň jeden lekár musí mať príslušnú špecializáciu, sestier v dennej zmene musí byť aspoň osem alebo štyri sestry a štyria zdravotnícki záchranári. V nočnej zmene musí byť najmenej šesť sestier alebo najmenej tri sestry a traja zdravotnícki záchranári, sanitári v dennej zmene musia byť štyria a v nočnej zmene najmenej traja sanitári.
Čo povedať na záver?
Ministerstvo zdravotníctva alebo zdravotné poisťovne konečne pochopili, že urgenty, ako aj predtým ambulantné ústavné pohotovostné služby musia dostávať paušálne platby na svoju prevádzku.
Dovolím si však tvrdiť, že sumou 26 700 € pre urgent I. typu a 99 300 € pre urgent II. typu sú „ekonomické nožnice“ sakramentsky otvorené v neprospech urgentu I. typu. Na urgente I. typu musí byť na každú dennú aj nočnú hodinu minimálne jeden internista (intenzivista) a jeden chirurg (traumatológ alebo ortopéd). To pochopí aj medicínsky ignorant. Pri každom urgentnom príjme má byť minimálne jedna záchranárska posádka (najlepšie dve).
Je tragédiou, že od nemocníc, ktoré sa nedostali do zoznamu „vyvolených“, sa očakáva, že budú s ústavnou pohotovostnou službou fungovať ako doteraz a zdravotná poisťovňa im bude platiť za zabezpečenie tejto služby „suché z nosa“ – úžasné!
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
MUDr. Peter Ottinger