Počet ľudí liečených v slovenských kúpeľných zariadeniach každým rokom rastie. Najviac v nich pribudlo domácich pacientov, ktorí si pobyt v nich platia sami. Vlani boli deti najčastejšie na pobytoch pre netuberkulózne choroby dýchacích ciest. Dospelí zasa boli najväčšmi liečení na choroby pohybového ústrojenstva. Vyplýva to zo štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré prezentovali spolu s Asociáciou slovenských kúpeľov (ASK).
„Slováci do svojho zdravia investujú stále viac, čo sa prejavilo aj v kúpeľoch nárastom klientov, ktorí sú samoplatcovia,“ uviedol generálny riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš. Ako priblížil, v roku 2018 ukončilo liečebný pobyt v zariadeniach zdravotnej starostlivosti spolu 179 213 pacientov, z toho 145 830 bolo občanov SR a 33 383 cudzincov. Samoplatcovia však podľa jeho slov uprednostňujú kratšie pobyty do siedmich dní.
Dospelí pacienti boli okrem chorôb pohybového ústrojenstva (70 percent) liečení na netuberkulózne choroby dýchacích ciest (14 percent) a choroby obehového ústrojenstva (šesť percent). Z diagnóz prevažovali poruchy medzistavcových platničiek (20 percent), dorzopatie (16 percent) a bolesti chrbta (12 percent).
Detským pacientom bola najčastejšie kúpeľná liečba indikovaná najmä pre netuberkulózne choroby dýchacích ciest (53 percent), choroby pohybového ústrojenstva (25 percent), nervové choroby (deväť percent) a kožné choroby (päť percent). Do kúpeľov najčastejšie lekári deti posielajú pre skoliózu (18 percent), astmu (17,2 percenta) a vazomotorickú a alergickú nádchu (16 percent). Vlani bolo v kúpeľoch liečených 8409 detí.
Z cudzincov prichádza stále najviac pacientov z Česka (42 percent). Po nich nasledujú Nemci (13 percent), Izraelčania (13 percent), Rusi (sedem percent) a Rakúšania (päť percent). Tí sa na Slovensku liečia najmä na choroby pohybového ústrojenstva, a to až v 95 percentách.
Včasná rehabilitačná starostlivosť
Predsedníčka ASK Janka Zálešáková vysvetlila, že samoplatcovia využívajú pobyt v kúpeľoch ako formu uvedomelého preventívneho správania sa s cieľom udržania kvality života v dobrom zdraví. Zdôraznila však, že Slovensko má na rozdiel od Česka málo rehabilitačných ústavov a rehabilitačných lôžok v ústavnej zdravotnej starostlivosti. „V prípade cievnych mozgových príhod je včasná rehabilitácia naliehavá. Slovenské kúpele ju vedia poskytnúť, program podporuje aj Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR ako efektívne a takmer okamžité riešenie pre tento naliehavý problém, no pri rokovaniach o cene s poisťovňami zatiaľ nie je dohoda,“ dodala.
Vysvetlila, že liečebné kúpeľníctvo slúži nielen na zlepšenie kvality života pre chronicky chorých pacientov, ale aj ako primárna preventívna zdravotná starostlivosť a včasná intenzívna rehabilitačná starostlivosť. MZ SR udelilo povolenie na prevádzku 30 prírodným liečebným kúpeľom a kúpeľným liečebniam. „Ak chcú slovenské kúpele mať štatút liečebných kúpeľov, musia poskytovať kvalitnú medicínsku starostlivosť zameranú na rekonvalescenciu a rehabilitáciu s preukázateľnými zdravotnými benefitmi,“ uzavrela Zálešáková.
Vývoj počtu odliečených pacientov v kúpeľoch
„Slováci do svojho zdravia investujú stále viac, čo sa prejavilo aj v kúpeľoch nárastom klientov, ktorí sú samoplatcovia,“ uviedol generálny riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš. Ako priblížil, v roku 2018 ukončilo liečebný pobyt v zariadeniach zdravotnej starostlivosti spolu 179 213 pacientov, z toho 145 830 bolo občanov SR a 33 383 cudzincov. Samoplatcovia však podľa jeho slov uprednostňujú kratšie pobyty do siedmich dní.
Dospelí pacienti boli okrem chorôb pohybového ústrojenstva (70 percent) liečení na netuberkulózne choroby dýchacích ciest (14 percent) a choroby obehového ústrojenstva (šesť percent). Z diagnóz prevažovali poruchy medzistavcových platničiek (20 percent), dorzopatie (16 percent) a bolesti chrbta (12 percent).
Detským pacientom bola najčastejšie kúpeľná liečba indikovaná najmä pre netuberkulózne choroby dýchacích ciest (53 percent), choroby pohybového ústrojenstva (25 percent), nervové choroby (deväť percent) a kožné choroby (päť percent). Do kúpeľov najčastejšie lekári deti posielajú pre skoliózu (18 percent), astmu (17,2 percenta) a vazomotorickú a alergickú nádchu (16 percent). Vlani bolo v kúpeľoch liečených 8409 detí.
Z cudzincov prichádza stále najviac pacientov z Česka (42 percent). Po nich nasledujú Nemci (13 percent), Izraelčania (13 percent), Rusi (sedem percent) a Rakúšania (päť percent). Tí sa na Slovensku liečia najmä na choroby pohybového ústrojenstva, a to až v 95 percentách.
Včasná rehabilitačná starostlivosť
Predsedníčka ASK Janka Zálešáková vysvetlila, že samoplatcovia využívajú pobyt v kúpeľoch ako formu uvedomelého preventívneho správania sa s cieľom udržania kvality života v dobrom zdraví. Zdôraznila však, že Slovensko má na rozdiel od Česka málo rehabilitačných ústavov a rehabilitačných lôžok v ústavnej zdravotnej starostlivosti. „V prípade cievnych mozgových príhod je včasná rehabilitácia naliehavá. Slovenské kúpele ju vedia poskytnúť, program podporuje aj Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR ako efektívne a takmer okamžité riešenie pre tento naliehavý problém, no pri rokovaniach o cene s poisťovňami zatiaľ nie je dohoda,“ dodala.
Vysvetlila, že liečebné kúpeľníctvo slúži nielen na zlepšenie kvality života pre chronicky chorých pacientov, ale aj ako primárna preventívna zdravotná starostlivosť a včasná intenzívna rehabilitačná starostlivosť. MZ SR udelilo povolenie na prevádzku 30 prírodným liečebným kúpeľom a kúpeľným liečebniam. „Ak chcú slovenské kúpele mať štatút liečebných kúpeľov, musia poskytovať kvalitnú medicínsku starostlivosť zameranú na rekonvalescenciu a rehabilitáciu s preukázateľnými zdravotnými benefitmi,“ uzavrela Zálešáková.
Vývoj počtu odliečených pacientov v kúpeľoch
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
TASR
Foto:
archív, ZdN
TASR