V nemocniciach hľadáme tých, ktorí neexistujú

Aj takéto otázky kládli nedávno lekárski odborári, keď rezort zdravotníctva žiadali, aby dodržiavanie personálnych normatívov prešetril. Samozrejme, že ich plníme. Akoby niektorá z nemocníc zakazovala či nebola ochotná prijať na svoje oddelenia ďalších lekárov alebo sestry. Akoby sme mali na Slovensku tisíce nezamestnaných atestovaných lekárov, z ktorých si nevieme vybrať alebo ktorí si nevedia nájsť voľné miesto. Ja by som ich do našich nemocníc prijal skutočne veľmi rád. Ale odkiaľ? Oni totiž neexistujú. Chyba teda nastala asi niekde inde.
Kým lekár získa prívlastok atestovaný, musí po štúdiu v závislosti od svojho odboru ešte päť až osem rokov praxovať na rôznych pracoviskách. Cirkulovať. Zákon pritom stanovuje, čo neatestovaný lekár smie a čo nesmie na pracovisku robiť. Teda skôr nesmie. Lebo smie toho pramálo. Napríklad prepisovať chorobopisy ako lacná pracovná sila. A ešte sedieť a hompáľať nohami či chodiť do nemocničnej jedálne na obedy. Lebo sa tvárime, že aj bežné výkony ako prijatie pacienta smie robiť len atestovaný lekár.

Rozmer vzdelávania sa z tejto praxe vytratil a takýto systém tých najlepších špecialistov už dávno neprodukuje. A keď sa neatestovaní lekári po ôsmich rokoch k atestácii konečne dostanú, buď potom radšej poutekajú do zahraničia alebo začnú pracovať v ambulanciách. Často sa totiž necítia byť dostatočne odborne kompetentní na náročnú prácu v nemocnici. Dostali síce papier a už môžu operovať, ale nemali sa to vlastne kde naučiť. S prepisovaním chorobopisov bolo toľko práce! Všetci nariekame, že nemáme lekárov, ale vedeli ste, že ich absolútny počet za posledné obdobie stúpa? Asi teda niečo robíme zle. 

Zabehnuté spôsoby zjavne zlyhávajú, tak sa ich poďme pokúsiť zlepšiť a pristúpiť k nim alternatívne. Je trvalo udržateľné, aby cirkulácia neatestovaného lekára trvala až osem rokov, počas ktorých si navyše nemá šancu vyskúšať skutočné výkony? Ja si myslím, že nie. Tak ten proces skráťme. Máme nastavené časové cirkulácie, pričom by bolo efektívnejšie merať objemy vykonanej práce. Ak sa musí neatestovaný lekár naučiť napríklad punkciu kostnej drene, pošlime ho desať takýchto malých operačných zákrokov vykonať na hematologickú kliniku. Neznamená to pritom, že na tej klinike musí stráviť dlhé tri roky, stačia mu predsa dva týždne.

Je trvalo udržateľné, že neatestovaní lekári praxujú v regionálnych nemocniciach, ale tento čas sa im do povinnej predatestačnej cirkulácie nepočíta? Podľa zákona sa v tom čase nevzdelávajú, lebo na dverách pracoviska nie je nápis „pán profesor“. To, čo sa na oboch pracoviskách naučia, je pritom porovnateľné. Čas cirkulácie sa teda dá veľmi efektívne skrátiť aj zapojením regionálnych nemocníc, ktoré sú dnes z procesu absolútne vylúčené. Zmeňme spôsob atestačného štúdia a budeme mať rýchlejšie a lepšie pripravených atestovaných lekárov, ktorých bude na konci dňa aj viac. Ľahšie ich totiž dokážeme udržať na Slovensku a v nemocniciach.

Alebo si naďalej môžeme kresliť normatívy, aké sme si vysnívali a lipnúť na ich dodržiavaní. Keďže však budú nevykonateľné, ako budeme postupovať? Zrejme pozatvárame zariadenia, ktoré normatívy spĺňať nebudú. Dobre, to sa dá zariadiť. Čo to však bude znamenať pre pacientov a čakacie lehoty? Úplnú katastrofu, veľmi jemne povedané. Splnili sme teda zákon, ale problém sme nevyriešili. Musíme sa začať rozprávať o tom, ako robiť medicínu bezpečne s personálnymi zdrojmi, ktoré dnes na Slovensku máme. A ako zmeniť špecializačné štúdium a cirkulácie lekárov tak, aby nám medzičasom neodišli do zahraničia či do neregulovanej ambulantnej sféry. No namiesto toho zatiaľ len sprísňujeme legislatívu a požiadavky na počty lekárov či sestier. A ešte počúvame odborárov, ktorí iba populisticky žiadajú kontroly, no nedávajú riešenia. Normatívy nám však kvalitnú zdravotnú starostlivosť a bezpečnosť pacienta nezaručia. Keď to totiž tečie z mnohých strán, nestačí zaplátať jednu dierku.