Titulok bol jasným signálom, čo sa vyhláškou chcelo zmeniť.
Regulácia je bežná prax
Vyhlášku pripravil Úrad verejného zdravotníctva SR s viacerými odôvodneniami. Popri najviac medializovanom, že súčasný sortiment v bufetoch nepriaznivo ovplyvňuje energetickú a nutričnú vyváženosť potrieb výživy detského organizmu, čo môže aktivovať nástup a rozvoj detskej obezity a viacerých metabolických ochorení v dospelosti, akosi zaniklo ďalšie, rovnako dôležité.
Prevádzkovatelia využívajú z platnej vyhlášky ministerstva školstva 330/2009, konkrétne (3) Doplnkové jedlá v školských bufetoch sú najmä a) ovocie a zelenina v čerstvom stave, b) celozrnné a cereálne výrobky, c) mlieko a mliečne výrobky so zníženým obsahom tukov a d) nápoje a prírodné šťavy bez konzervačných prípravkov a so zníženým obsahom cukru predovšetkým slovíčko „najmä“, ktoré im dáva priestor na rozšírenie sortimentu nad rámec vymenovaného.
Výsledkom je, že v bufetoch sa predáva „najmä“ to, čo sa zdravotníkom nepáči. To bol dôvod, prečo sa zdravotníci rozhodli pristúpiť k čo najtaxatívnejšiemu vymenovaniu skupín potravín a jedál, ktoré sa môžu ako doplnkové stravovanie v školských zariadeniach ponúkať.
Takýto postup je v súlade s tým, ako sa obdobné problémy riešia v iných krajinách. Regulácia potravín v areáli školy je vo svete bežnou praxou.
Je to aj v súlade s odporúčaniami medzinárodných organizácií, ktoré sledujú trendy chorobnosti a úmrtnosti a vyhodnocujú efektívnosť rôznych intervencií.
A je to v súlade aj s cieľmi slovenskej štátnej zdravotnej politiky, ktorá definuje zníženie bremena z chronických neprenosných ochorení ako jednu z kľúčových úloh v najbližších rokoch.
Nemožno preto súhlasiť s vyhlásením šéfky PKS, že návrh ministerstva zdravotníctva nie je podložený žiadnymi vedeckými dôkazmi, najmä ak ako príklad uvádza, že v cukrovinkách sa dnes často používajú prídavné látky(napr. stévia), ktoré Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vyhlásil z hľadiska zdravia ako bezpečné.
Štát ustúpil tlaku
Argument združenia, že mali byť prizvaní k tvorbe vyhlášky, je síce legitímny, ale štátny orgán zodpovedný za tvorbu textu postupoval rovnako legitímne: pripravil návrh a dal ho k dispozícii na pripomienkovanie. Upozornil na to aj tlačovou správou. Že sa o tom všetci dozvedeli, svedčí aj fakt, že sa rozprúdila taká mohutná diskusia.
Škoda, že štát nevedel tiež vytvoriť „združenie“ a zabojovať o dobrý úmysel. Ustúpil tlaku podnikateľských subjektov, ktoré ani raz neargumentovali rizikami pre zdravie, ale výlučne rizikami pre podnikanie - skrachovanie bufetov, strata pracovných miest, strata zisku....
Predstavitelia združenia vyhlásili, že reštrikciami na školách sa zmena nedosiahne a navrhujú, aby sa namiesto reštrikčných obmedzení podporovalo na školách vzdelávanie k zdravému životnému štýlu a pohybové aktivity žiakov.
Dlhoročné skúsenosti zahraničných aj domácich odborníkov však potvrdzujú, že znížiť negatívny dopad rizikových faktorov ohrozujúcich zdravie (v tomto prípade nezdravé stravovanie) sa dá dosiahnuť len súbežným znížením ponuky a dopytu.
Veď aký význam by malo učiť deti o zdravej výžive, keď v bufete by videli všeličo iné? Ponuka v bufetoch sa musí podieľať na edukačných aktivitách.
Správne sú konštatovania združenia a iných odborníkov, že zvrátiť trend narastania počtu detí a mládeže s obezitou nepomôže, ak sa iba zmení sortiment v bufetoch. Z tohto holistického pohľadu na zdravie je to naozaj len „zlomok“.
Determinantov je veľa a sú individuálne aj celospoločenské - od celkového životného štýlu detí a mládeže, cez starostlivosť o zdravie detí zo strany rodičov a výchovu ku zdraviu na školách, až po nastavenie spoločnosti, ako sa stará o zdravie občanov a vytvára podmienky na jeho dlhodobé udržanie v dobrej kondícii.
Každý počin zameraný na zlepšenie situácie by mal nájsť podporu u štátu, ktorý deklaruje, že mu na zdraví záleží.
Regulácia je bežná prax
Vyhlášku pripravil Úrad verejného zdravotníctva SR s viacerými odôvodneniami. Popri najviac medializovanom, že súčasný sortiment v bufetoch nepriaznivo ovplyvňuje energetickú a nutričnú vyváženosť potrieb výživy detského organizmu, čo môže aktivovať nástup a rozvoj detskej obezity a viacerých metabolických ochorení v dospelosti, akosi zaniklo ďalšie, rovnako dôležité.
Prevádzkovatelia využívajú z platnej vyhlášky ministerstva školstva 330/2009, konkrétne (3) Doplnkové jedlá v školských bufetoch sú najmä a) ovocie a zelenina v čerstvom stave, b) celozrnné a cereálne výrobky, c) mlieko a mliečne výrobky so zníženým obsahom tukov a d) nápoje a prírodné šťavy bez konzervačných prípravkov a so zníženým obsahom cukru predovšetkým slovíčko „najmä“, ktoré im dáva priestor na rozšírenie sortimentu nad rámec vymenovaného.
Výsledkom je, že v bufetoch sa predáva „najmä“ to, čo sa zdravotníkom nepáči. To bol dôvod, prečo sa zdravotníci rozhodli pristúpiť k čo najtaxatívnejšiemu vymenovaniu skupín potravín a jedál, ktoré sa môžu ako doplnkové stravovanie v školských zariadeniach ponúkať.
Takýto postup je v súlade s tým, ako sa obdobné problémy riešia v iných krajinách. Regulácia potravín v areáli školy je vo svete bežnou praxou.
Je to aj v súlade s odporúčaniami medzinárodných organizácií, ktoré sledujú trendy chorobnosti a úmrtnosti a vyhodnocujú efektívnosť rôznych intervencií.
A je to v súlade aj s cieľmi slovenskej štátnej zdravotnej politiky, ktorá definuje zníženie bremena z chronických neprenosných ochorení ako jednu z kľúčových úloh v najbližších rokoch.
Nemožno preto súhlasiť s vyhlásením šéfky PKS, že návrh ministerstva zdravotníctva nie je podložený žiadnymi vedeckými dôkazmi, najmä ak ako príklad uvádza, že v cukrovinkách sa dnes často používajú prídavné látky(napr. stévia), ktoré Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vyhlásil z hľadiska zdravia ako bezpečné.
Štát ustúpil tlaku
Argument združenia, že mali byť prizvaní k tvorbe vyhlášky, je síce legitímny, ale štátny orgán zodpovedný za tvorbu textu postupoval rovnako legitímne: pripravil návrh a dal ho k dispozícii na pripomienkovanie. Upozornil na to aj tlačovou správou. Že sa o tom všetci dozvedeli, svedčí aj fakt, že sa rozprúdila taká mohutná diskusia.
Škoda, že štát nevedel tiež vytvoriť „združenie“ a zabojovať o dobrý úmysel. Ustúpil tlaku podnikateľských subjektov, ktoré ani raz neargumentovali rizikami pre zdravie, ale výlučne rizikami pre podnikanie - skrachovanie bufetov, strata pracovných miest, strata zisku....
Predstavitelia združenia vyhlásili, že reštrikciami na školách sa zmena nedosiahne a navrhujú, aby sa namiesto reštrikčných obmedzení podporovalo na školách vzdelávanie k zdravému životnému štýlu a pohybové aktivity žiakov.
Dlhoročné skúsenosti zahraničných aj domácich odborníkov však potvrdzujú, že znížiť negatívny dopad rizikových faktorov ohrozujúcich zdravie (v tomto prípade nezdravé stravovanie) sa dá dosiahnuť len súbežným znížením ponuky a dopytu.
Veď aký význam by malo učiť deti o zdravej výžive, keď v bufete by videli všeličo iné? Ponuka v bufetoch sa musí podieľať na edukačných aktivitách.
Správne sú konštatovania združenia a iných odborníkov, že zvrátiť trend narastania počtu detí a mládeže s obezitou nepomôže, ak sa iba zmení sortiment v bufetoch. Z tohto holistického pohľadu na zdravie je to naozaj len „zlomok“.
Determinantov je veľa a sú individuálne aj celospoločenské - od celkového životného štýlu detí a mládeže, cez starostlivosť o zdravie detí zo strany rodičov a výchovu ku zdraviu na školách, až po nastavenie spoločnosti, ako sa stará o zdravie občanov a vytvára podmienky na jeho dlhodobé udržanie v dobrej kondícii.
Každý počin zameraný na zlepšenie situácie by mal nájsť podporu u štátu, ktorý deklaruje, že mu na zdraví záleží.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
MUDr. Darina Sedláková, MPH., riaditeľka Kancelárie SZO na Slovensku