Na liekoch môže ušetriť aj pacient, nielen štát

Ak sa odborná verejnosť baví o cenách liekov, takmer výhradne diskutuje o tom, koľko lieky stoja štátny rozpočet a ako by sme ho mohli odbremeniť. Lieky však nefinancuje len štát, priamu časť nákladov nesie v prípade liekov na recept aj pacient. Štát svoju časť platí z verejného zdravotného poistenia a pacient svoj doplatok dokladá v hotovosti. V prípade voľnopredajných liekov bez receptu pacient dokonca platí plnú sumu. Ak nerátame platby za poistné, slovenské rodiny ročne zaplatia za lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál viac ako 700 miliónov eur. To je ročne v priemere na obyvateľa viac ako 120 eur. Diskutovať preto musíme nielen o tom, ako môže ušetriť štát, ale aj pacient.

Generiká

Ako na to? Jednou z ciest sú generické lieky. Keď príde na trh nový originálny liek, ostatní výrobcovia musia čakať, kým lieku uplynie patentová ochrana. Až potom môžu začať vyrábať lieky s totožnou účinnou látkou. Tieto lieky sú rovnako bezpečné a účinné ako originálny liek a zároveň skrze konkurenčný tlak nútia výrobcov originálnych liekov znižovať ceny svojich výrobkov. Generické lieky nekonkurujú len originálnym liekom, ale aj iným generickým liekom. Celková cena liekov sa takto znižuje, čím štát ušetrí na príjmoch zo zdravotného poistenia a pacienti na doplatkoch. Celková spotreba týchto liekov však na Slovensku klesá, aj keď sa vo výdavkoch na generické lieky zo štátneho rozpočtu pohybujeme mierne nad priemerom OECD. Výrobcom generík hádžu polená pod nohy napríklad vysoké povinné znižovanie ceny oproti originálnemu lieku pri vstupe na trh, potreba novej kategorizácie pri zmene balenia či iné administratívne komplikácie.

Bez toho, aby štát aktívne hľadal cesty, ako znížiť doplatky pre pacienta, sa nepohneme. Už sa stalo trpkou tradíciou, že ministerstvo z roka na roka odkladá zavedenie generickej preskripcie. Čo to znamená? Po jej poriadnom zavedení by lekár v ordinácii pacientovi nepredpisoval recept na konkrétny liek, ale iba na účinnú látku. V lekárni by bol lekárnik povinný vydať na recept liek s účinnou látkou, ktorú predpísal lekár, a zároveň s najnižšou cenou. Pacient by tak neplatil zbytočné eurá navyše za liek, ktorý môže mať lacnejšie a je rovnako účinný. Ministerstvo pôvodne toto opatrenie zavádzalo v roku 2011, no pre rôzne výnimky a ústupky dodnes nefunguje poriadne. Dodnes sa nenašiel minister, ktorý by to napravil.

Ruka v ruke s povinnosťou vydávať najlacnejší liek musí ísť aj povinnosť lekárne mať ho naskladnený. Ak by túto povinnosť zanedbala, je pravdepodobné, že pacient si namiesto čakania či hľadania ďalšej lekárne radšej vyberie drahší liek. Lekáreň by bola zároveň povinná ponúknuť pacientovi dve lacnejšie balenia liekov, ak by ich cena bola nižšia ako cena jedného väčšieho balenia s identickou účinnou látkou. Čím dlhšie ministerstvo s týmito riešeniami otáľa, tým sú peňaženky Slovákov ľahšie.

Voľnopredajné lieky

Výdavky na lieky nezahŕňajú len doplatky za lieky na predpis, ale i voľnopredajné lieky, ktoré si ľudia plne hradia zo svojho. Dnes lieky proti chrípke či na bolesť hrdla kúpite len v lekárni, neexistuje však dôvod, prečo by sa nemohli predávať aj v drogériách či supermarketoch. Je to absurdné o to viac, že lieky proti chrípke si môžete už kúpiť aj cez internet a bez dozoru lekárnika. V Česku dokonca kúpite voľnopredajné lieky aj na čerpacej stanici. Samozrejme, pod dozorom vyškoleného personálu a iba lieky s nízkou toxicitou, v malom dávkovaní a v menších baleniach.

V našom nedávnom prieskume sme zistili, že Česi oproti Slovákom vďaka tomuto kroku výrazne ušetria na voľnopredajných liekoch, či už ide napríklad o lieky proti bolesti, chrípke, nadúvaniu a iným nezávažným komplikáciám. Väčšia dostupnosť liekov aj mimo lekární jednak zvýši pohodlie pacientov a jednak pomôže znížiť nadbytočné návštevy lekárov a pohotovostí pri menej vážnych problémoch. Primárne však ušetrí peniaze priamo pacientom.