Dnes sú buď v psychiatrických nemocniciach, alebo vo väzení, ale tieto zariadenia nie sú pre nich vhodné. Ústav dodnes nie je vybudovaný a nie je známe, kedy vlastne bude.
Zmluvu medzi ministerstvami spravodlivosti a zdravotníctva o zriadení detenčného ústavu podpísali ešte v roku 2006 ministri Rudolf Zajac a Daniel Lipšic.
Plán zrekonštruovať objekt patriaci Psychiatrickej liečebni v Sučanoch však nevyšiel.
Slovenskom a Českom otriasla v máji 2008 vražda deväťročného Jakuba, syna brigádneho generála NATO Hynka Blaška. Chlapca znásilnil a zabil 43-ročný pedofil Antonín Novák z Kráľovského Chlmca, ktorý sa liečil z pedofílie, ale po presťahovaní do Česka sa lekárom stratil.
Doživotný trest si odpykáva na Slovensku. Vláda ešte v júni toho istého roku schválila návrh ministra zdravotníctva Richarda Rašiho na zriadenie detenčného ústavu, pričom išlo o spoločný projekt v ministerstvom spravodlivosti, ktoré viedol Štefan Harabin.
Kabinet vyčlenil na ústav 127 mil. Sk. Peniaze vyčlenené na ústav s 36 dvojlôžkovými izbami sa presúvali hore-dolu po rezortoch. V roku 2011 sa dostavba ústavu v Psychiatrickej liečebni v Hronovciach nerealizovala a peniaze na to určené prepadli.
Mimochodom, kompetentní zbierali aj skúsenosti na ceste po detenčných ústavoch v Británii.
Priorita rezortu spravodlivosti
Pavol Kubík z rezortu spravodlivosti nás bez ďalších podrobností informoval, že „projekt výstavby detenčného centra spadá primárne do pôsobnosti ministerstva zdravotníctva“.
Detenčný ústav má byť zdravotnícke zariadenie strážené príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže. Vlani oba rezorty zriadili spoločnú pracovnú skupinu, aby sa proces vybudovania ústavu pohol z miesta.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec vlani v lete tvrdil, že pre jeho rezort je ústav prioritou. „Je to pre nás prioritou, ale myslím si, že by to malo byť hlavne pre zdravotníctvo, pretože tie psychiatrické zariadenia, kde sa nachádzajú aj nebezpečné osoby, majú veľký problém s tým, aby zabezpečovali bezpečnosť aj samotných pracovníkov,“ uviedol T. Borec.
Ochranná ústavná a ambulantná sexuologická liečba ľudí vo výkone trestu prebieha v Ústave na výkon väzby v Košiciach a nariaďuje ju súd na návrh súdnych znalcov z psychiatrie alebo zo sexuológie. Situáciu vlani kritizoval aj generálny prokurátor JUDr. Jaromír Čižnár.
Podľa neho „deväť rokov sa niekto dohaduje a problém je jedine v tom, že nemáme budovu, to je smiešne. Budeme sa dohadovať dovtedy, kým sa nestane tragédia a potom peniaze rýchlo nájdeme.“
Podľa hovorcu ministerstva zdravotníctva Petra Bublu sa „aktuálne finalizujú závery“. Dôležité je podľa hovorcu v tejto téme najmä finančné krytie. „Rokovania s ministerstvom financií o zabezpečení finančných prostriedkov ešte nie sú ukončené,“ dodal P. Bubla.
Rezort stále počíta s dostavbou rozostavaného objektu v reáli liečebne v Hronovciach. Ako však hovorca povedal, „nateraz je však predčasné hovoriť o konkrétnych termínoch či nákladoch. Pokiaľ ide o počet klientov, na základe interných zisťovaní možno hovoriť o asi 70 osobách, ktoré spĺňajú predpoklady na umiestnenie v detenčnom ústave, čo by mala byť aj kapacita zariadenia.“
Práve preto, že sa zvýšila zvažovaná kapacita zariadenia (pôvodne mal byť ústav pre 32 osôb), vzrástli aj finančné potreby a minister zdravotníctva Viliam Čislák hovoril o potrebných 13 mil. eur v dvoch fázach s tým, že tento rok by sa malo začať stavať a do dvoch rokov by sa ústav otvoril.
Uvažovaná budova v Hronovciach je rozostavaná takmer 30 rokov a počet miest v pôvodnom projekte rátal s 36 miestami, pričom aj podľa odborníkov z psychiatrie počet ľudí, ktorí by mohli byť umiestnení v detencii, je oveľa vyšší.
Pod ktoré ministerstvo?
Vlani zorganizovali súdni psychiatri petíciu, v ktorej žiadali, aby ústav patril pod rezort spravodlivosti. „Účelom detencie je následná izolácia páchateľa od spoločnosti, ktorá by mala zabrániť ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti.
Páchatelia sú ľudia buď nevyliečiteľne chorí, alebo takí, že sa liečiť nechcú,“ vysvetlil predseda Asociácie súdnych psychiatrov Slovenska MUDr. Juraj Lexmann, jeden z autorov petície.
Projekt spadá pod ministerstvo zdravotníctva, no stráženie nebezpečných ľudí má zabezpečovať justícia. Súdni psychiatri si však myslia, že toto nie je dobrý model. „Asociácia súdnych psychiatrov je za to, aby sa kopíroval český model a zákon o výkone detencie, kde je detenčný ústav v gescii ministerstva spravodlivosti,“ dodal J. Lexmann.
V Európe sú skúsenosti s takýmito zariadeniami – v Česku, Rakúsku a Maďarsku sú zriadené a spravované ministerstvami spravodlivosti, vo Veľkej Británii a v Írsku ministerstvami zdravotníctva.
„Prečo aplikujeme do našej právnej a medicínskej praxe britský model kreovania detenčného ústavu, je nezodpovedaná otázka,“ uviedol vo vlaňajšej petícii J. Lexmann. „Nemyslíme si, že by nám bol anglosaský právny systém Veľkej Británie a Írska bližší ako kontinentálny právny systém Česka, Rakúska a Maďarska,“ konštatovali tiež autori petície.
T. Borec je presvedčený, že je správne aktuálne nastavenie „aj vzhľadom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý hovorí, že to má byť nastavené tak, ako to máme my a nie, ako to majú v Česku“.
O umiestnení páchateľa do detenčného ústavu rozhoduje súd na návrh ministra spravodlivosti, prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu. Dĺžku pobytu páchateľa v detenčnom ústave stanoví aj súd. O prepustení odsúdeného z ústavu rozhodne opäť súd na základe odborného posudku.
Podľa českého sexuológa prof. PhDr. Petra Weissa, PhD., DSc., dlhoročné skúsenosti potvrdzujú, že liečba má zmysel. „Bez špecializovanej liečby je recidivita pacientov do jedného roka 80 percent, po tejto liečbe je do dvadsiatich rokov 17 percent,“ konštatoval P. Weiss.
