Keďže nikde v kultúrnom svete, v Európe ani Amerike nie je registrovaný, teda nie je schválený, povolilo Ministerstvo zdravotníctva SR jeho experimentálne nasadenie v režime výnimka, ktoré môže vydať vo výnimočných prípadoch. V zákone sme mysleli na situácie, keď je liek vo svete a najmä v EÚ registrovaný a schválený, ale u nás sa ešte tieto procedúry neskončili. Vždy však išlo o najnovšie molekuly, najmä pre onkologických pacientov, v rokoch 2002 – 2006 išlo najmä o lieky na biologickú liečbu.
V prípade, že liek nie je registrovaný ani schválený, mohlo by ísť o experimentálnu liečbu, ale za prísne definovaných podmienok, okrem iného aj so súhlasom etickej komisie. Časy, keď sme boli pokusnými králikmi, sa totiž skončili, alebo sa aspoň skončiť mali, v roku 1989.
V jednom prípade liečby vzniklo podozrenie, že liek inicioval vznik rakoviny prostaty u pacienta. Treba povedať, že aj keď liek obsahuje rastový hormón, rakovinu prostaty preukázalo až bioptické vyšetrenie po nasadení liečby. Pred podaním lieku sa, samozrejme, biopsia nerobila. Odvodzovať, že vyvolal rakovinu prostaty, lebo ju pacient pred liečbou nemal, je, žiaľ, nezmysel.
Samozrejme, vylúčiť sa nedá nič, ale jeden prípad je ako jedna lastovička, ktorá ešte leto nerobí. Problém je v inom.
Ministerstvo odmieta dať akékoľvek informácie, pretože liek bol dodaný za deblokované pohľadávky Slovenska voči Kube a to je v utajovanom režime. Samozrejme, totálny nezmysel. Spadá skôr do najnovšieho vynálezu vládnych politikov, na otázky nereagovať, a keď, tak bohapustou volovinou. Ono totiž vpáliť čokoľvek do pacienta bez toho, aby to bolo pod kontrolou prinajmenšom ŠÚKL a etickej komisie, odmietať podať elementárne informácie o lieku, odmietať potvrdiť, že pacienti boli riadne informovaní, najmä o rizikách spojených s touto liečbou, je najlepší spôsob a v podstate úrodná pôda na vznik fám. Schovávať sa za informovaný súhlas? „Dedko a toto ešte podpíšte!“ kričí sestra na odchádzajúceho pacienta z ambulancie. Tak totiž vyzerá informovaný súhlas po dvanásťročnom bačovaní Smeru v zdravotníctve.
V prípade, že liek nie je registrovaný ani schválený, mohlo by ísť o experimentálnu liečbu, ale za prísne definovaných podmienok, okrem iného aj so súhlasom etickej komisie. Časy, keď sme boli pokusnými králikmi, sa totiž skončili, alebo sa aspoň skončiť mali, v roku 1989.
V jednom prípade liečby vzniklo podozrenie, že liek inicioval vznik rakoviny prostaty u pacienta. Treba povedať, že aj keď liek obsahuje rastový hormón, rakovinu prostaty preukázalo až bioptické vyšetrenie po nasadení liečby. Pred podaním lieku sa, samozrejme, biopsia nerobila. Odvodzovať, že vyvolal rakovinu prostaty, lebo ju pacient pred liečbou nemal, je, žiaľ, nezmysel.
Samozrejme, vylúčiť sa nedá nič, ale jeden prípad je ako jedna lastovička, ktorá ešte leto nerobí. Problém je v inom.
Ministerstvo odmieta dať akékoľvek informácie, pretože liek bol dodaný za deblokované pohľadávky Slovenska voči Kube a to je v utajovanom režime. Samozrejme, totálny nezmysel. Spadá skôr do najnovšieho vynálezu vládnych politikov, na otázky nereagovať, a keď, tak bohapustou volovinou. Ono totiž vpáliť čokoľvek do pacienta bez toho, aby to bolo pod kontrolou prinajmenšom ŠÚKL a etickej komisie, odmietať podať elementárne informácie o lieku, odmietať potvrdiť, že pacienti boli riadne informovaní, najmä o rizikách spojených s touto liečbou, je najlepší spôsob a v podstate úrodná pôda na vznik fám. Schovávať sa za informovaný súhlas? „Dedko a toto ešte podpíšte!“ kričí sestra na odchádzajúceho pacienta z ambulancie. Tak totiž vyzerá informovaný súhlas po dvanásťročnom bačovaní Smeru v zdravotníctve.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
MUDr. Rudolf Zajac