​O dlhodobej starostlivosti

Môže byť doplnená fyzioterapiou zameranou na zlepšenie sebestačnosti klienta. Ak by úradníci ministerstva zdravotníctva „vyvetrali“ archívy úradu, zistili by, že kompletný návrh zákona „O dlhodobej starostlivosti“ je pripravený PhDr. Helenou Wolekovou, CSc., od roku 2005 do legislatívneho konania. Žiaľ, tento návrh zákona má z hľadiska súčasného rozloženia politických síl, ktoré znevažuje vzdelanie, nečinne sa prizerá na plagiátorstvo alebo rozdávanie kapitánskych výložiek, niekoľko „závažných chýb“. Nevznikol v politickej dielni Smeru-SD alebo Mosta-Híd, počíta s viaczdrojovým financovaním a s transparentnosťou financovania, a to sa v ére tendrov vypísaných na nástenkách, bez násteniek alebo v ére rozdávania eurofondov bohatým finančným skupinám nenosí. Oficiálna doktrína dvoch ministerstiev (zdravotníctva a sociálnych vecí), ktoré sú už v mnohých krajinách EÚ spojené do jedného, hovorí, že dlhodobú starostlivosť možno zabezpečiť podľa dnes platných zákonov.
 
MZ SR navrhuje posilnenie ambulantných poskytovateľov ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS). Pribudnú noví poskytovatelia, rozsah výkonov sa rozšíri kvalitatívne aj kvantitatívne, logicky sa musia sa zvýšiť aj finančné zdroje. Ak vezmeme do úvahy systematické znižovanie odvodov v štátnom rozpočte za poistencov štátu do roku 2022, začína sa problém. Domnievam sa, že ministerstvo si naivne myslí, že časť nemocníc „reprofilizuje“ podľa plánu nezmyselnej stratifikácie na zariadenia následnej (dlhodobej) starostlivosti a všetko utiahne rozpočet verejného zdravotného poistenia, zväčša napĺňaný ekonomicky aktívnymi poistencami. Výsledkom bude chaos a kolaps sociálneho aj zdravotníckeho systému. 

Nedávne rušenie

Ministerstvo plánuje aj revíziu ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci. Zariadenia sociálnej pomoci nikdy nemali ošetrovateľskú starostlivosť vykonávať, pretože nie sú zdravotníckymi zariadeniami. Ošetrovateľskú starostlivosť má v zariadeniach sociálnych služieb poskytovať návštevná ambulantná služba ADOS. Na kvalitu ADOS dohliada ÚDZS. Úradník, ktorému napadlo umožniť sprístupnenie zdravotnej dokumentácie sociálnemu pracovníkovi, nemá na ministerstve čo hľadať. Zdravotný stav či odkázanosť osoby posudzuje posudkový lekár a sociálny pracovník zabezpečí administratívnu časť konania o zaradení do príslušného stupňa dlhodobej starostlivosti (ambulantnej, stacionárnej alebo sanatórnej).

Opakujem, zariadenia sociálnych služieb nemajú ošetrovateľskú starostlivosť vykonávať. Ak tam pracujú vzdelané sestry, majú pracovať v zdravotníckych zariadeniach. Návštevnú službu lekára, ADOS alebo fyzioterapeuta, ako aj dopravnú službu treba, samozrejme, uhradiť. Ministerstvo navrhuje, ako vyššie predpokladám, vytvorenie oddelení následnej starostlivosti. Oddelenie následnej starostlivosti je nemocničné oddelenie podobné oddeleniu doliečovaciemu, ktoré sa nie tak dávno rušili. Na Slovensku je to tak! 

Riešenie

Pre dlhodobú starostlivosť je iste rozumnejšie aj transparentnejšie, ak zariadenie dlhodobej starostlivosti vznikne ako samostatné zariadenie s úhradou ošetrovateľskej, fyzioterapeutickej a opatrovateľskej starostlivosti viaczdrojovým financovaním. Zabezpečenie lekárskej starostlivosti s istotou postačí návštevnou službou, zariadenie vyžaduje definovanie minimálnych personálnych noriem pre vzdelané sestry, fyzioterapeutov a opatrovateľky. Zariadenia dlhodobej starostlivosti možno rozdeliť na zariadenia ambulantné (agentúra domácej ošetrovateľskej a opatrovateľskej starostlivosti, agentúra osobnej asistencie, agentúra prepravnej služby, agentúra návštevnej fyzioterapie a servisné stredisko integračných pomôcok); zariadenia stacionárne (s krátkodobým pobytom 8 až 10 hodín denne); zariadenia dlhodobej starostlivosti (sanatórium alebo penzión pre seniorov).

O stupni postihnutia a zaradení do príslušného zariadenia rozhoduje posudková činnosť posudkového lekára. Postihnutá osoba (klient) alebo jej zástupca a zariadenie dlhodobej starostlivosti uzatvoria zmluvu o zabezpečení dlhodobej starostlivosti. Financovanie je viaczdrojové. Zdravotnícke výkony uhradí príslušná zdravotná poisťovňa zdravotníckemu zariadeniu, výkony opatrovateľskej služby uhradí Sociálna poisťovňa a pacient či jeho príbuzní doplnia úhradu spoluúčasťou podľa výšky ich príjmu. Prevádzkové náklady musí dotovať štátny rozpočet, samosprávny kraj, mestá aj obce tak ako všetky verejne prospešné činnosti.