Odmeňovanie sestier v optike zákona

Otázka odmeňovania zdravotníckych pracovníkov bola, je a vždy bude silnou témou. Je to nakoniec úplne legitímne, veď odmena za prácu okrem významnej ekonomickej funkcie ilustruje, nakoľko si spoločnosť oceňuje konkrétne povolanie. Otázka, o ktorej sa diskutuje v posledných týždňoch, sa týka rozsahu pôsobnosti právnej úpravy mzdových pomerov sestier na sestry pracujúce nielen v ústavnej, ale aj v ambulantnej sfére. Novela zákona o zdravotných poisťovniach (351/2018 Z. z.) sa dotkla aj zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (578/2004 Z. z.) a zmenila aj niektoré ustanovenia týkajúce sa odmeňovania zdravotných sestier. Novela nadobudla účinnosť 1. januára 2019.

Čo sa vo vzťahu k sestrám zmenilo? U sestier s odbornou spôsobilosťou na výkon odborných pracovných činností sa pôvodný koeficient základnej zložky mzdy z 0,81-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov zvýšil na nový koeficient 0,89. U sestier s odbornou spôsobilosťou na výkon odborných certifikovaných pracovných činností je zmena koeficientu z 0,85 na 0,94, u sestier s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností sa koeficient zvýšil z 0,98 na 1,06 a u sestier s odbornou spôsobilosťou získanou vysokoškolským vzdelaním I. a II. stupňa, s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností, 5-ročnou praxou a výkonom ošetrovateľskej praxe alebo riadením a organizáciou ošetrovateľskej praxe platí namiesto pôvodného koeficientu 1,0 nový 1,1-násobok.
 
Novela primárne upravila výšku koeficientov, pričom nezasahovala do vnútornej logiky § 80ab (okrem ods. 4, kde došlo k precizovaniu postavenia sestry pre uplatnenie koeficientu 1,1) – tá sa v zákone o poskytovateľoch nachádza v podstate už od 1. 1. 2016, keď bol § 80ab do zákona vložený.
 
Rozsah pôsobnosti zákona o poskytovateľoch vo vzťahu k minimálnym mzdovým nárokom
 
Je nutné povedať, že právny predpis sa vždy uplatňuje len na tie vzťahy a situácie, ktoré mu zákonodarca v normatívnom texte určí. Uvedeným pravidlom sa musíme riadiť aj pri úvahe, na ktoré sestry a pôrodné asistentky sa právna úprava obsiahnutá v § 80ab zákona o poskytovateľovi vzťahuje.
 
Z označenia predmetnej časti zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vyplýva, že ide o úpravu odmeňovania niektorých zdravotníckych pracovníkov (pozri názov rubriky nad § 80a). Je namieste predpokladať, že účelom zákona nie je komplexne upraviť odmeňovanie všetkých kategórií zdravotníckych pracovníkov. Toto je potrebné primerane uplatniť aj na povolanie sestry (t. j. tieto pravidlá sa nebudú vzťahovať na všetky sestry, ale iba na tie, ktoré spĺňajú stanovené podmienky).
 
Minimálne mzdové nároky sa týkajú sestier, ktoré sú v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas v zdravotníckom zariadení u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti. Formulácia tejto podmienky neostáva bez otáznikov. Zákonodarca totiž pri slove „zdravotnícke zariadenie“ odkazuje na § 7 ods. 2, v ktorom sa uvádzajú všetky tri typy zdravotníckych zariadení. Ďalej však bližšie konkretizuje, že musí ísť o takého poskytovateľa, ktorý prevádzkuje ústavné zdravotnícke zariadenie.
 
Z dotknutých ustanovení zákona je možné vyvodiť, že rozhodujúce bude právne postavenie zamestnávateľa sestry. Uplatnenie minimálnych mzdových nárokov pre sestru podľa zákona o poskytovateľoch sa vzťahuje na to, či je zamestnávateľ poskytovateľom ambulantej, ústavnej alebo ambulantnej a súčasne aj ústavnej zdravotnej starostlivosti. 

Poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti	NIE
Poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti	ÁNO
Poskytovateľ ambulantnej a súčasne ústavnej zdravotnej starostlivosti	ÁNO

 
 
Opierajúc sa o text zákone je možné usudzovať, že minimálne mzdové nároky (v intenciách zákona o poskytovateľoch) by sa nemali týkať tých sestier, ktoré sú zamestnané u poskytovateľov prevádzkujúcich výlučne zariadenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
 
Sme toho názoru, že minimálne mzdové nároky podľa zákona o poskytovateľoch sa uplatnia na sestry, ktoré sú zamestnané poskytovateľmi prevádzkujúcimi zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti.
 
Možná diskriminácia

Podľa doslovného znenia sa právna úprava vzťahuje na sestry vo všetkých typoch zdravotníckych zariadení, avšak s podmienkou, že poskytovateľ (zamestnávateľ) prevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti. Pri pozornom čítaní ustanovenia § 80ab je potrebné uviesť, že zákonodarca uplatnenie zákona neviaže na podmienku miesta výkonu práce sestry, ale na to, že pracuje u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak teda sestra pracuje v ambulancii a poskytovateľ neprevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, minimálne mzdové nároky upravené v zákone o poskytovateľoch sa na túto sestru neuplatnia. Ak však sestra pracuje v ambulancii a poskytovateľ prevádzkuje zariadenie ambulantnej a súčasne aj ústavnej zdravotnej starostlivosti, podľa nášho názoru by sa minimálne mzdové nároky podľa tohto zákona na takúto sestru uplatniť mali.
 
Pre uplatnenie novelizovaných pravidiel by nemalo byť rozhodujúce, či sestra pracuje v ambulancii alebo v nemocnici. Rozhodujúce je, u akého poskytovateľa je táto sestra zamestnaná (t. j. či tento poskytovateľ prevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti). Je otázne, či dosiahnutie takéhoto efektu bolo v úmysle zákonodarcu. Súčasne sa prirodzene natíska úvaha, či takáto právna úprava nepredstavuje diskrimináciu voči sestrám pracujúcim u poskytovateľa prevádzkujúceho výlučne ambulantné zdravotnícke zariadenie. Na konci dňa totiž náplň práce a s ňou spojená zodpovednosť môžu byť tak u jednej, ako aj u druhej sestry úplne rovnaké, pričom len sestre, ktorej zamestnávateľ prevádzkuje aj nemocnicu, zákonodarca priznáva osobitný minimálny mzdový nárok.