Špecializačné štúdium som začala mimo rezidentského programu, lebo v roku 2015 bol rezidentský program určený len pre lekárov mimo BSK a do 35 rokov. Nebolo ľahké nájsť si lekára, ktorý vás zamestná, pretože vás následne 2,5 roka na svojej ambulancii neuvidí. Ja som to šťastie mala a našla som lekárku, ktorá mi vyšla v ústrety a s ktorou sme sa už na začiatku dohodli na budúcej spolupráci aj po mojej atestácii.
Štúdium mimo rezidentského programu pre mňa však znamenalo, že som si cirkulácie v nemocnici aj povinné špecializačné kurzy hradila sama. Po roku sa podmienky v rezidentskom programe upravili, a preto som sa doň prihlásila. Jeho výhodou je, že lekár má na obdobie špecializačného štúdia zaistenú istú pracovnú zmluvu a má hradené všetky náklady na štúdium (cirkulácie, špecializačné kurzy aj špecializačnú skúšku). Oproti kolegom mimo rezidentského programu je tiež výhodou, že sa štúdium nepredlžuje, keďže rozpis cirkulácií kopíruje minimálny štandard určený MZ SR.
Keďže my sme boli prví bratislavskí rezidenti, začiatky boli mierne rozpačité. Nemocnica aj my sme sa museli v novej situácii zorientovať. Sled cirkulácií je daný minimálnym štandardom MZ SR. Začínali sme na internom oddelení, v rámci toho centrálny príjem a následne ostatné oddelenia a ambulancie. Ako posledná bola šesťmesačná prax v ambulancii všeobecného lekára. Ambulanciu sme si mohli vybrať zo zoznamu akreditovaných pracovísk SZU.
Ja som mala to šťastie, že som sa na prax dostala do ambulancie MUDr. Ivety Malíkovej-Vaverkovej, ktorá je naozaj školiteľský typ. Bola ochotná odovzdať svoje skúsenosti a vedomosti načerpané počas svojej praxe. Prvý mesiac som ju pri práci pozorovala, pýtala som sa na veci, ktoré mi neboli jasné, a postupne ma čoraz viac nechávala pracovať samostatne. Vďaka tomu som pomaly nabrala viac sebaistoty pri komunikácii s pacientom, v samotnej diagnostike aj liečbe. Podľa mňa by sa táto prax spokojne mohla predĺžiť aj na dlhší čas.
V súčasnosti pracujem ako zamestnankyňa v ambulancii všeobecného lekára. Nastúpila som hneď po atestácii. Vďaka šesťmesačnej praxi som nemala s prechodom do práce samostatne pracujúceho lekára žiadne väčšie problémy.
Podľa mňa je rezidentský program najschodnejšia cesta, ako sa dostať k atestácii zo všeobecného lekárstva. Ak medici alebo mladí lekári uvažujú o vstupe do rezidentského programu, mali by si hlavne zvážiť, či ich bude práca všeobecného lekára napĺňať. Pracovala som štyri roky na urológii, a preto viem, že práca v nemocnici, na akútnom oddelení a práca na ambulancii všeobecného lekára je neporovnateľná. Ideálne by bolo, keby mohli medici zažiť prax v ambulancii všeobecného lekára na vlastnej koži a získali by o nej reálnejšiu predstavu.
Čo ma zaujalo na všeobecnom lekárstve, sú jednak rozširujúce sa možnosti a kompetencie všeobecného lekára v diagnostike a liečbe pacientov, a tiež možnosť dlhodobého a komplexného manažmentu pacienta, na rozdiel od špecialistov či lekárov v nemocnici, kde pacient vo väčšine prípadov strávi len určitý kratší čas.
Práca všeobecného lekára je v zdravotníctve nenahraditeľná a myslím si, že všeobecný lekár teda nikdy nebude mať núdzu o prácu.
Štúdium mimo rezidentského programu pre mňa však znamenalo, že som si cirkulácie v nemocnici aj povinné špecializačné kurzy hradila sama. Po roku sa podmienky v rezidentskom programe upravili, a preto som sa doň prihlásila. Jeho výhodou je, že lekár má na obdobie špecializačného štúdia zaistenú istú pracovnú zmluvu a má hradené všetky náklady na štúdium (cirkulácie, špecializačné kurzy aj špecializačnú skúšku). Oproti kolegom mimo rezidentského programu je tiež výhodou, že sa štúdium nepredlžuje, keďže rozpis cirkulácií kopíruje minimálny štandard určený MZ SR.
Keďže my sme boli prví bratislavskí rezidenti, začiatky boli mierne rozpačité. Nemocnica aj my sme sa museli v novej situácii zorientovať. Sled cirkulácií je daný minimálnym štandardom MZ SR. Začínali sme na internom oddelení, v rámci toho centrálny príjem a následne ostatné oddelenia a ambulancie. Ako posledná bola šesťmesačná prax v ambulancii všeobecného lekára. Ambulanciu sme si mohli vybrať zo zoznamu akreditovaných pracovísk SZU.
Ja som mala to šťastie, že som sa na prax dostala do ambulancie MUDr. Ivety Malíkovej-Vaverkovej, ktorá je naozaj školiteľský typ. Bola ochotná odovzdať svoje skúsenosti a vedomosti načerpané počas svojej praxe. Prvý mesiac som ju pri práci pozorovala, pýtala som sa na veci, ktoré mi neboli jasné, a postupne ma čoraz viac nechávala pracovať samostatne. Vďaka tomu som pomaly nabrala viac sebaistoty pri komunikácii s pacientom, v samotnej diagnostike aj liečbe. Podľa mňa by sa táto prax spokojne mohla predĺžiť aj na dlhší čas.
V súčasnosti pracujem ako zamestnankyňa v ambulancii všeobecného lekára. Nastúpila som hneď po atestácii. Vďaka šesťmesačnej praxi som nemala s prechodom do práce samostatne pracujúceho lekára žiadne väčšie problémy.
Podľa mňa je rezidentský program najschodnejšia cesta, ako sa dostať k atestácii zo všeobecného lekárstva. Ak medici alebo mladí lekári uvažujú o vstupe do rezidentského programu, mali by si hlavne zvážiť, či ich bude práca všeobecného lekára napĺňať. Pracovala som štyri roky na urológii, a preto viem, že práca v nemocnici, na akútnom oddelení a práca na ambulancii všeobecného lekára je neporovnateľná. Ideálne by bolo, keby mohli medici zažiť prax v ambulancii všeobecného lekára na vlastnej koži a získali by o nej reálnejšiu predstavu.
Čo ma zaujalo na všeobecnom lekárstve, sú jednak rozširujúce sa možnosti a kompetencie všeobecného lekára v diagnostike a liečbe pacientov, a tiež možnosť dlhodobého a komplexného manažmentu pacienta, na rozdiel od špecialistov či lekárov v nemocnici, kde pacient vo väčšine prípadov strávi len určitý kratší čas.
Práca všeobecného lekára je v zdravotníctve nenahraditeľná a myslím si, že všeobecný lekár teda nikdy nebude mať núdzu o prácu.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
MUDr. Miriam Zajacová, všeobecná lekárka pre dospelých
Foto:
archív
MUDr. Miriam Zajacová, všeobecná lekárka pre dospelých