Vianočný príbeh z roku 1978
Bol jeden z vianočných sviatkov a ja som nastupoval do prvej „veľkej“ 24-hodinovej služby v chirurgickej pohotovostnej ambulancii. Prichádzam do nemocnice, prechádzam popri informátorke a z okienka počujem: „Mladý kamže, kamže...?“ „Ja? Predsa idem do služby“, odpovedám. „No to by mohol povedať každý,“ odpovedala informátorka. Keď som reagoval, že ak sa pani informátorke nepáčim, môžem ísť aj domov, len neviem, kto službu za mňa odslúži, už zmierlivejšie odpovedala, že hneď po sviatkoch ma zoberie za ruku k primárovi a bude požadovať, že je slušné každého mladého doktora na vrátnici predstaviť, aby nevznikali takéto trápne nedorozumenia, ktoré sa nemajú stávať ani raz za sto rokov.
Konečne som sa dostal do ambulancie, kde boli dve zdravotné sestry. Jedna staršia chirurgická inštrumentárka a jedna anestéziologická sestra. Na stoličke sedel sanitár. V podstate som tam bol najmladšie „ucho“. Dnu vošla staršia pani v nazberaných sukniach a držala si zdravou rukou bolestivé zápästie. Podišla k staršej inštrumentárke a ponosovala sa: „Pani doktorka, asi mám zlomenú ruku.“ „Je nie som doktorka,“ odvetila inštrumentárka. Staršia pani podišla k anestéziologickej sestričke, od ktorej dostala po oslovení rovnakú odpoveď. Keď podobnú odpoveď dostala aj od sanitára, ktorý bol na rozdiel od mňa podstatne starší a mal okuliare s tmavým rámom a priznávam, že vyzeral podstatne dôstojnejšie ako ja, tak viac-menej poriadne nahnevaná podišla staršia pani v kroji ku mne a povedala: „Tak už konečne sa mi na to pozriete aspoň vy?“
To bol Vianočný príbeh, v ktorom hrala hlavnú úlohu moja prvá pacientka v pohotovostnej službe. Cestou z polnočnej omše si pádom na poľadovici zlomila vretennú kosť na typickom mieste. Zaujímavosťou je, že v ten deň som nevyberal ani jednu kostičku uviaznutú v hltane, a to bývalo počas nasledujúcich vianočných sviatkov istým pravidlom.
MUDr. Peter Ottinger
Muž s reťazou
Starostlivosť o chorých a humor sú na prvý pohľad nezlučiteľné. Napriek tomu sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti občas vyskytnú situácie, ktoré vyvolajú smiech cez slzy. Príbeh, s ktorým sa chcem podeliť, sa stal na traumatológii v našej nemocnici pred mnohými rokmi. Môj kolega ošetroval asi osemročného chlapca s povrchovými poraneniami oboch predlaktí, ktorý spadol pri bicyklovaní na chodník. Špinavú ranu je nevyhnutné najprv umyť mydlom a odstrániť nečistoty kefkou na umývanie rúk. To isté sa snažil urobiť aj môj kolega. Tento výkon je však dosť bolestivý a tak chlapec začal kričať, plakať a hádzať sa celým svojim telom. Ani lekár a ani matka ho nevedeli utíšiť. Zúfalý kolega sa chlapca snažil nejako „zabaviť“ a vymyslel si preto strašiaka. „Vedľa v miestnosti je „ujo“, ktorý zväzuje neposlušné deti reťazou“, povedal chlapcovi. Ten však vôbec nereagoval a pokračoval v kriku a v zápase s lekárom. Celý dialóg však počul iný lekár vo vedľajšej ambulancii. Keďže mal zmysel pre humor, neváhal ani chvíľku. Vyšiel na chodbu, vzal reťaz, ktorou sú uzamknuté vozíky pre pacientov a vyrazil na pomoc. Otvoril dvere do ambulancie, kde kolega stále neúspešne „bojoval“ s chlapcom a zastavil sa na prahu s reťazou v rukách. Pohľad na „uja s reťazou“ chlapca okamžite ochromil a bez pohnutia sa dal doošetrovať. Príbeh sa stal vzápätí bestsellerom v celej nemocnici.
MUDr. Viliam Novotný, MPH
Príhody sú z jednej bratislavskej zubnej ambulancie
Sekundové lepidlo
Pred otvorenými dverami zubnej ambulancie stojí zahanbená babička s rukami za chrbtom. Prosí zubného lekára o pomoc, lebo sa jej zlomila vyberateľná zubná náhrada. Zubný lekár chcel vidieť jej úlomky. Babička pomaly vyťahuje ruky spoza chrbta. Medzi palcom a ukazovákom oboch rúk má nalepené sekundárnym lepidlom úlomky vyberateľnej zubnej náhrady, ktoré si sama nevedela odstrániť. A tak pred opravou muselo nasledovať namáhavé odstránenie úlomkov z prstov rúk.
Na pivo
Deduško prosí zubného lekára, aby mu dal vyrobiť novú vyberateľnú zubnú náhradu. Lekár vraví, že mu ju robil nedávno a pýta sa ho, či už nie je dobrá. Deduško vraví, naopak je výborná. Na otázku prečo teda chce novú, deduško odpovedá: „Keď idem na pivo, babička mi ju vždy vezme a ja sa v krčme pred chlapmi hanbím. Zubný lekár v rámci mužskej súdržnosti deduškove dôvody uznal a ten sa odteraz na pive usmieva s novými zubami, ktoré si odkladá v pivnici do pohára od zavarenín.
Lujza Hanová, Slovenská komora zubných lekárov
Elegantné prekvapenie
K preventívnej prehliadke patrí aj vyšetrenie ranného moču.
Tento moč si pacienti nosia z domu. Raz ráno nás jeden pacient prekvapil. Priniesol moč v takomto elegantnom poháriku (viď foto). Prišiel autom – pri šoférovaní držal pohárik v jednej ruke a v druhej volant… Nechcem vedieť, čo sa dialo na zákrutách…
MUDr. Jana Bendová, hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo
Bol jeden z vianočných sviatkov a ja som nastupoval do prvej „veľkej“ 24-hodinovej služby v chirurgickej pohotovostnej ambulancii. Prichádzam do nemocnice, prechádzam popri informátorke a z okienka počujem: „Mladý kamže, kamže...?“ „Ja? Predsa idem do služby“, odpovedám. „No to by mohol povedať každý,“ odpovedala informátorka. Keď som reagoval, že ak sa pani informátorke nepáčim, môžem ísť aj domov, len neviem, kto službu za mňa odslúži, už zmierlivejšie odpovedala, že hneď po sviatkoch ma zoberie za ruku k primárovi a bude požadovať, že je slušné každého mladého doktora na vrátnici predstaviť, aby nevznikali takéto trápne nedorozumenia, ktoré sa nemajú stávať ani raz za sto rokov.
Konečne som sa dostal do ambulancie, kde boli dve zdravotné sestry. Jedna staršia chirurgická inštrumentárka a jedna anestéziologická sestra. Na stoličke sedel sanitár. V podstate som tam bol najmladšie „ucho“. Dnu vošla staršia pani v nazberaných sukniach a držala si zdravou rukou bolestivé zápästie. Podišla k staršej inštrumentárke a ponosovala sa: „Pani doktorka, asi mám zlomenú ruku.“ „Je nie som doktorka,“ odvetila inštrumentárka. Staršia pani podišla k anestéziologickej sestričke, od ktorej dostala po oslovení rovnakú odpoveď. Keď podobnú odpoveď dostala aj od sanitára, ktorý bol na rozdiel od mňa podstatne starší a mal okuliare s tmavým rámom a priznávam, že vyzeral podstatne dôstojnejšie ako ja, tak viac-menej poriadne nahnevaná podišla staršia pani v kroji ku mne a povedala: „Tak už konečne sa mi na to pozriete aspoň vy?“
To bol Vianočný príbeh, v ktorom hrala hlavnú úlohu moja prvá pacientka v pohotovostnej službe. Cestou z polnočnej omše si pádom na poľadovici zlomila vretennú kosť na typickom mieste. Zaujímavosťou je, že v ten deň som nevyberal ani jednu kostičku uviaznutú v hltane, a to bývalo počas nasledujúcich vianočných sviatkov istým pravidlom.
MUDr. Peter Ottinger
Muž s reťazou
Starostlivosť o chorých a humor sú na prvý pohľad nezlučiteľné. Napriek tomu sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti občas vyskytnú situácie, ktoré vyvolajú smiech cez slzy. Príbeh, s ktorým sa chcem podeliť, sa stal na traumatológii v našej nemocnici pred mnohými rokmi. Môj kolega ošetroval asi osemročného chlapca s povrchovými poraneniami oboch predlaktí, ktorý spadol pri bicyklovaní na chodník. Špinavú ranu je nevyhnutné najprv umyť mydlom a odstrániť nečistoty kefkou na umývanie rúk. To isté sa snažil urobiť aj môj kolega. Tento výkon je však dosť bolestivý a tak chlapec začal kričať, plakať a hádzať sa celým svojim telom. Ani lekár a ani matka ho nevedeli utíšiť. Zúfalý kolega sa chlapca snažil nejako „zabaviť“ a vymyslel si preto strašiaka. „Vedľa v miestnosti je „ujo“, ktorý zväzuje neposlušné deti reťazou“, povedal chlapcovi. Ten však vôbec nereagoval a pokračoval v kriku a v zápase s lekárom. Celý dialóg však počul iný lekár vo vedľajšej ambulancii. Keďže mal zmysel pre humor, neváhal ani chvíľku. Vyšiel na chodbu, vzal reťaz, ktorou sú uzamknuté vozíky pre pacientov a vyrazil na pomoc. Otvoril dvere do ambulancie, kde kolega stále neúspešne „bojoval“ s chlapcom a zastavil sa na prahu s reťazou v rukách. Pohľad na „uja s reťazou“ chlapca okamžite ochromil a bez pohnutia sa dal doošetrovať. Príbeh sa stal vzápätí bestsellerom v celej nemocnici.
MUDr. Viliam Novotný, MPH
Príhody sú z jednej bratislavskej zubnej ambulancie
Sekundové lepidlo
Pred otvorenými dverami zubnej ambulancie stojí zahanbená babička s rukami za chrbtom. Prosí zubného lekára o pomoc, lebo sa jej zlomila vyberateľná zubná náhrada. Zubný lekár chcel vidieť jej úlomky. Babička pomaly vyťahuje ruky spoza chrbta. Medzi palcom a ukazovákom oboch rúk má nalepené sekundárnym lepidlom úlomky vyberateľnej zubnej náhrady, ktoré si sama nevedela odstrániť. A tak pred opravou muselo nasledovať namáhavé odstránenie úlomkov z prstov rúk.
Na pivo
Deduško prosí zubného lekára, aby mu dal vyrobiť novú vyberateľnú zubnú náhradu. Lekár vraví, že mu ju robil nedávno a pýta sa ho, či už nie je dobrá. Deduško vraví, naopak je výborná. Na otázku prečo teda chce novú, deduško odpovedá: „Keď idem na pivo, babička mi ju vždy vezme a ja sa v krčme pred chlapmi hanbím. Zubný lekár v rámci mužskej súdržnosti deduškove dôvody uznal a ten sa odteraz na pive usmieva s novými zubami, ktoré si odkladá v pivnici do pohára od zavarenín.
Lujza Hanová, Slovenská komora zubných lekárov
Elegantné prekvapenie
K preventívnej prehliadke patrí aj vyšetrenie ranného moču.
Tento moč si pacienti nosia z domu. Raz ráno nás jeden pacient prekvapil. Priniesol moč v takomto elegantnom poháriku (viď foto). Prišiel autom – pri šoférovaní držal pohárik v jednej ruke a v druhej volant… Nechcem vedieť, čo sa dialo na zákrutách…
MUDr. Jana Bendová, hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
