Bozk smrti

Samotný pojem stratifikácia je hlúpy, jeho autor pravdepodobne nevie, že slovenčina je celkom plnohodnotný jazyk. Ak už silou-mocou potrebovali niečo pomenovať cudzo, aspoň to malo mať nejaký rozumný obsah. Nemá. K samotnej téme sa nedá veľa povedať, keďže štát sľubuje vykonať optimalizáciu siete do roku 2030, čo je v podstate nikdy.

Pre mňa bola konferencia spojená s troma veselými príhodami. Prvá, ako generálny riaditeľ súkromnej zdravotnej poisťovne pritakával, aké to bude fajn, dokonca povedal čosi v zmysle, že predtým by sa bol bránil, ale teraz už nie. Čo pod tým myslel, teraz nepovedal. Ibaže ako reprezentant manažérskeho chápania sveta, ktorý je prirodzený vlastníkom poisťovne, by mal vedieť, že kolaborovať s hlúposťou sa skôr či neskôr neoplatí. Mal túto česť prenechať riaditeľom štátnych firiem na čele s VšZP alebo Univerzitnou nemocnicou v Bratislave. Navyše sála bola naplnená rôznymi prezidentmi a šéfmi asociácií, spolkov a iných skupín. Títo akože hodnostári sú tam vari od revolúcie a jediným ich prínosom je, že spoľahlivo lezú kamsi, kam sa bežne nechodí, vlastne pardon, spolupracujú s každou vládou, okrem vlády Dzurinda II. U nej si ani neškrtli.

S oboma riaditeľmi spomínaných štátnych podnikov som sa dohodol, že sa stretneme. Chceli to oni. S riaditeľom VšZP to bolo tesne po konferencii, na druhý deň sa vzdal funkcie. S riaditeľom UN BA som bol dvakrát, tiež sme si dobre pohovorili, hľa, už je odvolaný. Napadlo mi, či som im nedal povestný bozk smrti. Neviem. Iba rozmýšľam, s kým ďalším sa stretnem. Žeby s Mariánmi, Kollárom či Petkom? Ťažko, sú to prázdne nádoby. Možno by čitatelia mohli napísať do redakcie, s kým by si priali, aby som sa stretol. Fica, prosím, nepíšte, s ním to naposledy bolo na hrádzi. Už asi pred rokom, zjavne je odolný.