​Medové motúzy

Odhliadnuc od viny danej osoby, ktorá poskytovala zdravotnú starostlivosť nad rámec laickej osoby, kto by mal niesť zodpovednosť za to, že sa objavil „falzifikát“ medzi zdravotníkmi? Ten, kto udelil povolenie na prevádzku zariadenia, alebo prevádzkovateľ, ktorý sa očividne nezaujíma, kto pre neho pracuje? Koľko takých prípadov sa ešte objaví? Stane sa rutinou, že si pred menom napíšem doktor a bude stačiť len doraziť na príslušný úrad a vybaviť potrebné povolenie? Na Slovensku je všetko možné, ale niektoré hranice by predsa nemali byť prekročené.

Mám známeho, je to taký ten sladký, výrečný „týpek“, čo by vám dokázal predať aj vodu vo vrecúšku. Rozprával mi, ako sa prihlásil na inzerát, v ktorom hľadali gynekológa. Stačilo poslať životopis a nejaký ten motivačný list. Veľmi som sa čudovala, keď mi prezradil, že ho pozvali na pohovor. Vraj ich oslovil motivačný list a skúsenosti, ktoré v ňom opísal. Neviem presne, aké skúsenosti ohúrili odborníkov, že ho zavolali na prijímací pohovor. Podľa slov známeho pohovor prebiehal ľahko a vyzeralo veľmi sľubne, že získa miesto hľadaného gynekológa. Pokazila to jedna malá drobnosť, ktorú si, našťastie, dokázal všimnúť jeden člen výberovej komisie. A to, že ten známy je ítečkar...