Prečo ste sa prihlásili do TOP inovácií v zdravotníctve 2018?
V rámci tímu lekárov na Klinike detí a dorastu Univerzitnej nemocnice Martin sme sa dohodli, že niektoré dlhodobejšie vedecko-výskumné aktivity, ktoré realizujeme na klinike, budeme prezentovať na Slovensku. Aby sa aj ľudia dozvedeli, že takéto možnosti existujú a že sa takéto vedecko-výskumné aktivity na Slovensku realizujú. Dohodli sme sa na prezentovaní niektorých projektov. Jedným z nich je aj hodnotenie kinematiky riasiniek. Cieľom je správne a objektívne diagnostikovať pohyblivosť riasiniek a tým eliminovať, resp. minimalizovať v minulosti používané subjektívne hodnotenie lekárom. Poruchy očisťovania dýchacích ciest sú dlhodobý problém v pediatrii, v poslednom čase dokonca nielen v pediatrii, ale aj v dospelej populácii.
O aké ochorenie ide?
Ide o skupinu viacerých ochorení, ktoré sa spoločne nazývajú ciliopatie. Predstavuje to všetky poruchy pohybu riasiniek (nepohyblivé, spomalené, zrýchlené, nekoordinované), ktoré môžu byť genetické alebo aj získané. V minulosti Kartagenerov syndróm, ktorý v súčasnosti patrí do skupiny ochorení primárna ciliárna dyskinéza. Primárna ciliárna dyskinéza je zriedkavé genetické ochorenie tzv. orphan diseases (pozn. vzácne ochorenia). Na Slovensku sa podľa dostupných údajov narodia približne dve deti za rok s takýmto ochorením. Klinické prejavy nie sú charakteristické, najčastejšie dominujú opakované infekcie horných a dolných dýchacích ciest, a preto ich diagnostika je komplikovaná a často zdĺhavá.
Postihuje len deti?
Postihuje deti, ale prechádza aj do dospelosti. Ide o celoživotné ochorenie, pri ktorom sú deti stále zahlienené, čiže očisťovacia schopnosť dýchacích ciest nie je dostatočná, hlien zostáva v dýchacích cestách. A ako som spomínal, tým sú častejšie bakteriálne a vírusové infekcie dýchacích ciest a rozvíjajú sa ďalšie komplikácie. Cílie sa však nenachádzajú len v dýchacom systéme, nachádzajú sa vo všetkých bunkách v tele, a tým sú postihnuté aj iné orgány.
Napríklad môžu byť poruchy zraku a sluchu až po hluchotu, neurologické abnormality, mnohé vrodené vývojové chyby srdca sú tiež spojené s poruchami riasiniek. Rovnako cysty na obličkách alebo cysty na žlčníku či poruchy plodnosti, čo je problematika skôr dospelosti, súvisia s nedostatočnou pohyblivosťou riasiniek.
Je možná liečba?
Na geneticky podmienené ciliopatie cielená (kauzálna) liečba neexistuje. Genetická liečba opísaných génov asociovaných s vrodenými poruchami riasiniek je z etického pohľadu aktuálne nemožná. Preto nám zostáva iba podporná (symptomatická) terapia. To znamená, že sa snažíme zlepšiť očisťovanie dýchacích ciest, realizovať prevenciu infekcií a pri poruchách plodnosti sú v súčasnosti nápomocné centrá asistovanej reprodukcie.
Na pracovisku máte dostatok zamestnancov?
Lekárov je relatívny dostatok, najväčší problém je so stredným zdravotníckym personálom. Mnohé diagnostické postupy sú vysokošpecializované činnosti vyžadujúce erudovanú a často technicky zdatnú zdravotnú sestru, ktorá bude mať súčasne vzťah aj k práci s chorým dieťaťom.
Vaše Pracovisko pre poruchy ciliárnej kinematiky v spolupráci so Žilinskou univerzitou vytvorilo zariadenie pre poruchy ciliárnej kinematiky. O aké zariadenie ide? Ako vznikol nápad vyvinúť prístroj?
Prvý podnet prišiel od profesora Bánovčina na základe jeho zahraničných skúseností v diagnostike porúch pohyblivosti riasiniek, ktoré boli založené na subjektívnom hodnotení lekárom pod mikroskopickou kontrolou. Takto sa darilo diagnostikovať hlavne nepohyblivé riasinky, ktoré predstavujú len asi 30 – 40 percent primárnej ciliárnej dyskinézy. Ako som už spomenul, v súčasnosti k príčinám porúch očisťovania dýchacích ciest patria aj pomaly sa pohybujúce riasinky, extrémne rýchlo sa pohybujúce riasinky, alebo napríklad riasinky, ktoré nemajú typický pohybový vzor.
Výsledkom je abnormálny pohyb, často nedostatočne koordinovaný, ktorého výsledkom je nedostatočné očisťovanie dýchacích ciest. Preto v spolupráci so Žilinskou univerzitou s tímom docentov a inžinierov sme sa chopili myšlienky, že treba vytvoriť objektívne meranie pohyblivosti riasiniek. Veľkým prínosom bol technologický pokrok a najmä dostupnosť špecializovaných vysokorýchlostných kamier, ktoré sú schopné zaznamenať veľmi rýchly pohyb – kmitanie riasiniek. Za fyziologických podmienok je jeho rýchlosť 10 – 15 Hz, čiže 10 – 15 kmitov za sekundu.
Veľkým prínosom je aj to, že sa nám podarilo vytvoriť aplikáciu, ktorá dokáže nájsť pohyblivé riasinky v celom videozázname, a tým odbúrava subjektívne vyhľadávanie lekárom. Okrem stanovenia rýchlosti pohybu sa snažíme automaticky identifikovať aj nepohyblivé riasinky v získanom obraze a tiež diagnostikovať koordináciu a charakter pohybu. V súčasnosti sa na to využíva spomalenie obrazu – pohybu riasiniek a následne subjektívne zhodnotenie jeho charakteru.
Aký je celý postup?
Celý postup je založený na odbere vzorky, jej spracovaní, nasnímaní a vyhodnotení. Keďže najviac sú postihnuté dýchacie cesty, odoberá sa vzorka najčastejšie z nosovej sliznice jednoduchým kefkovitým sterom. Je to miniinvazívny ambulantný odber, ktorý je minimálne bolestivý pre pacienta. Druhý variant je odber vzorky z dolných dýchacích ciest, k čomu potrebujeme endoskopické vyšetrenie s odberom kúska sliznice. Následne sa vzorka dáva do špeciálneho média, aby bolo zabezpečené dlhšie prežívanie riasiniek. Pri adekvátnom zväčšení sa nasníma vzorka, ktorá sa následne analyzuje softvérovým programom s vyhodnocovaním spomínaných parametrov.
V čom spočíva jedinečnosť prístroja?
Získané zariadenie slúži nielen na diagnostiku primárnej ciliárnej dyskinézy, ale prináša aj nové poznanie v patofyziológii iných pľúcnych aj mimopľúcnych ochorení, ako aj v možnosti individualizovanej liečby. Okrem kvalitatívneho zhodnotenia spočíva jedinečnosť tohto prístroja v možnosti kvantitatívneho merania jednotlivých fáz pohybu riasiniek a ich vyhodnotenie objektívnymi číslami.
Odkedy máte tento prístroj?
Prvé pokusy sme začali robiť na staršom inverznom mikroskope už v roku 2006. Kompletná zostava bola vytvorená v roku 2007 a v klinickej praxi sme ju začali používať v roku 2008.
Koľko ste mali približne pacientov ročne?
To je veľmi individuálne, ako som spomínal, skôr ide o zriedkavé ochorenie s výskytom dvoch živonarodených detí za rok. Častejšie sa však stretávame s jej využitím pri diferenciálnej diagnostike opakovaných ochorení dýchacích ciest, opakovaných nádchach, zápaloch uší, zápaloch pľúc. V mnohých prípadoch ide hlavne o sekundárne ciliopatie, tých je podstatne viac. Mohlo by to byť tak 100 vyšetrených pacientov za rok, ktorí prichádzajú priamo už na diagnostiku pohyblivosti riasiniek.
Objavujú sa u vás čakačky?
Veľmi krátke, väčšinou sa každého pacienta snažíme riešiť pohotovo.
A aká je spolupráca s poisťovňami?
Poisťovne toto vyšetrenie – hodnotenie vysokorýchlostnou mikroskopiou respiračného epitelu – v zozname zdravotníckych výkonov nepoznajú. Do DRG výkonov sa nám ho podarilo zaradiť, no, bohužiaľ, neprináša navyše nejaké finančné prostriedky. Je to na dobrovoľnosti alebo ako by som to povedal, že to robíme z lásky k pacientom a medicíne. Pritom výter z nosa je síce krátky proces, no samotné nasnímanie, analýza a vyhodnocovanie trvá v závislosti od pacienta 15 až 30 minút.
Tento prístroj je jediný na Slovensku?
Naše pracovisko v spolupráci so Žilinskou univerzitou ako jedno z dvoch pracovísk na svete, druhé je v USA, vyvinulo špecializovanú zostavu vysokorýchlostnej kamery a špeciálne upraveného mikroskopu na online snímanie a softvérovú analýzu kinematiky riasiniek respiračného epitelu. Navyše vytvorený počítačový softvér umožňuje nové automatizácie vyhľadávania patologického pohybu riasiniek, a tým významne uľahčuje a objektivizuje spôsob hodnotenia kinematiky riasiniek. Čiže áno, tento prístroj je jediný na Slovensku.
Vzhľadom na jedinečnosť prístroja, chodievajú k vám na konzultácie aj iní špecialisti zo Slovenska?
Určite. Spolupracujeme s viacerými detskými pneumológmi, detskými imunoalergiológmi, ale aj priamo s obvodnými lekármi pre deti a dorast. Často sa stane aj v súčasnosti, že primárna ciliárna dyskinéza sa, bohužiaľ, diagnostikuje až v dospelom veku a dovtedy pacient o tom nevedel. Naozaj dospelí pneumológovia s týmto veľa skúsenosti nemajú, a preto nás často oslovujú. I napriek tomu, že sme detskí lekári, im naše služby pre dobro pacienta radi poskytneme. Dovolím si preto tvrdiť, že spolupracujeme veľmi dobre so všetkými.
A v rámci zahraničia?
V rámci zahraničia spolupracujeme s poľským pracoviskom v Rabke, kde som bol viackrát na študijných pobytoch. Takisto dokážeme konzultovať s nemeckými pracoviskami problematické vzorky, najmä charakter pohybu. Genetické vyšetrenia sčasti realizujeme u nás na Slovensku, ale niektoré sa posielajú do zahraničia. Všetko je to na úrovni vzájomných grantových spoluprác.
Realizujete na pracovisku aj výskum?
Väčšina našich aktivít sa realizuje len vďaka vedecko-výskumnej činnosti. Vzhľadom na úzke prepojenie medzi klinickými pracoviskami a predklinickými či teoretickými pracoviskami je zároveň realizovaný experimentálny výskum zameraný na nové liečebné stratégie.
Čo považujete za inováciu v medicíne?
Za inováciu v medicíne považujem napredovanie vedy a výskumu vo všetkých oblastiach na zlepšenie diagnostiky a liečby pacientov.
Prečo práve odbor pediatria?
Študoval som v Martine na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského a pediatria, práca s deťmi, pracovisko Kliniky detí a dorastu, ako aj samotní pedagógovia ma oslovili. Preto som sa rozhodol pre pediatriu a Martin. Rovnako ma vždy lákala možnosť ďalej podávať vedomosti študentom.
Pôsobili ste aj v zahraničí? Nelákalo vás tam ostať?
Absolvoval som viaceré študijné pobyty na zahraničných pracoviskách v Poľsku a Taliansku, kde som získal mnohé skúsenosti a nové poznatky. No vždy som sa ich snažil zahrnúť do manažmentu pacienta na Slovensku, a tým zlepšovať kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
V rámci tímu lekárov na Klinike detí a dorastu Univerzitnej nemocnice Martin sme sa dohodli, že niektoré dlhodobejšie vedecko-výskumné aktivity, ktoré realizujeme na klinike, budeme prezentovať na Slovensku. Aby sa aj ľudia dozvedeli, že takéto možnosti existujú a že sa takéto vedecko-výskumné aktivity na Slovensku realizujú. Dohodli sme sa na prezentovaní niektorých projektov. Jedným z nich je aj hodnotenie kinematiky riasiniek. Cieľom je správne a objektívne diagnostikovať pohyblivosť riasiniek a tým eliminovať, resp. minimalizovať v minulosti používané subjektívne hodnotenie lekárom. Poruchy očisťovania dýchacích ciest sú dlhodobý problém v pediatrii, v poslednom čase dokonca nielen v pediatrii, ale aj v dospelej populácii.
O aké ochorenie ide?
Ide o skupinu viacerých ochorení, ktoré sa spoločne nazývajú ciliopatie. Predstavuje to všetky poruchy pohybu riasiniek (nepohyblivé, spomalené, zrýchlené, nekoordinované), ktoré môžu byť genetické alebo aj získané. V minulosti Kartagenerov syndróm, ktorý v súčasnosti patrí do skupiny ochorení primárna ciliárna dyskinéza. Primárna ciliárna dyskinéza je zriedkavé genetické ochorenie tzv. orphan diseases (pozn. vzácne ochorenia). Na Slovensku sa podľa dostupných údajov narodia približne dve deti za rok s takýmto ochorením. Klinické prejavy nie sú charakteristické, najčastejšie dominujú opakované infekcie horných a dolných dýchacích ciest, a preto ich diagnostika je komplikovaná a často zdĺhavá.
Postihuje len deti?
Postihuje deti, ale prechádza aj do dospelosti. Ide o celoživotné ochorenie, pri ktorom sú deti stále zahlienené, čiže očisťovacia schopnosť dýchacích ciest nie je dostatočná, hlien zostáva v dýchacích cestách. A ako som spomínal, tým sú častejšie bakteriálne a vírusové infekcie dýchacích ciest a rozvíjajú sa ďalšie komplikácie. Cílie sa však nenachádzajú len v dýchacom systéme, nachádzajú sa vo všetkých bunkách v tele, a tým sú postihnuté aj iné orgány.
Napríklad môžu byť poruchy zraku a sluchu až po hluchotu, neurologické abnormality, mnohé vrodené vývojové chyby srdca sú tiež spojené s poruchami riasiniek. Rovnako cysty na obličkách alebo cysty na žlčníku či poruchy plodnosti, čo je problematika skôr dospelosti, súvisia s nedostatočnou pohyblivosťou riasiniek.
Je možná liečba?
Na geneticky podmienené ciliopatie cielená (kauzálna) liečba neexistuje. Genetická liečba opísaných génov asociovaných s vrodenými poruchami riasiniek je z etického pohľadu aktuálne nemožná. Preto nám zostáva iba podporná (symptomatická) terapia. To znamená, že sa snažíme zlepšiť očisťovanie dýchacích ciest, realizovať prevenciu infekcií a pri poruchách plodnosti sú v súčasnosti nápomocné centrá asistovanej reprodukcie.
Na pracovisku máte dostatok zamestnancov?
Lekárov je relatívny dostatok, najväčší problém je so stredným zdravotníckym personálom. Mnohé diagnostické postupy sú vysokošpecializované činnosti vyžadujúce erudovanú a často technicky zdatnú zdravotnú sestru, ktorá bude mať súčasne vzťah aj k práci s chorým dieťaťom.
Vaše Pracovisko pre poruchy ciliárnej kinematiky v spolupráci so Žilinskou univerzitou vytvorilo zariadenie pre poruchy ciliárnej kinematiky. O aké zariadenie ide? Ako vznikol nápad vyvinúť prístroj?
Prvý podnet prišiel od profesora Bánovčina na základe jeho zahraničných skúseností v diagnostike porúch pohyblivosti riasiniek, ktoré boli založené na subjektívnom hodnotení lekárom pod mikroskopickou kontrolou. Takto sa darilo diagnostikovať hlavne nepohyblivé riasinky, ktoré predstavujú len asi 30 – 40 percent primárnej ciliárnej dyskinézy. Ako som už spomenul, v súčasnosti k príčinám porúch očisťovania dýchacích ciest patria aj pomaly sa pohybujúce riasinky, extrémne rýchlo sa pohybujúce riasinky, alebo napríklad riasinky, ktoré nemajú typický pohybový vzor.
Výsledkom je abnormálny pohyb, často nedostatočne koordinovaný, ktorého výsledkom je nedostatočné očisťovanie dýchacích ciest. Preto v spolupráci so Žilinskou univerzitou s tímom docentov a inžinierov sme sa chopili myšlienky, že treba vytvoriť objektívne meranie pohyblivosti riasiniek. Veľkým prínosom bol technologický pokrok a najmä dostupnosť špecializovaných vysokorýchlostných kamier, ktoré sú schopné zaznamenať veľmi rýchly pohyb – kmitanie riasiniek. Za fyziologických podmienok je jeho rýchlosť 10 – 15 Hz, čiže 10 – 15 kmitov za sekundu.
Veľkým prínosom je aj to, že sa nám podarilo vytvoriť aplikáciu, ktorá dokáže nájsť pohyblivé riasinky v celom videozázname, a tým odbúrava subjektívne vyhľadávanie lekárom. Okrem stanovenia rýchlosti pohybu sa snažíme automaticky identifikovať aj nepohyblivé riasinky v získanom obraze a tiež diagnostikovať koordináciu a charakter pohybu. V súčasnosti sa na to využíva spomalenie obrazu – pohybu riasiniek a následne subjektívne zhodnotenie jeho charakteru.
Aký je celý postup?
Celý postup je založený na odbere vzorky, jej spracovaní, nasnímaní a vyhodnotení. Keďže najviac sú postihnuté dýchacie cesty, odoberá sa vzorka najčastejšie z nosovej sliznice jednoduchým kefkovitým sterom. Je to miniinvazívny ambulantný odber, ktorý je minimálne bolestivý pre pacienta. Druhý variant je odber vzorky z dolných dýchacích ciest, k čomu potrebujeme endoskopické vyšetrenie s odberom kúska sliznice. Následne sa vzorka dáva do špeciálneho média, aby bolo zabezpečené dlhšie prežívanie riasiniek. Pri adekvátnom zväčšení sa nasníma vzorka, ktorá sa následne analyzuje softvérovým programom s vyhodnocovaním spomínaných parametrov.
V čom spočíva jedinečnosť prístroja?
Získané zariadenie slúži nielen na diagnostiku primárnej ciliárnej dyskinézy, ale prináša aj nové poznanie v patofyziológii iných pľúcnych aj mimopľúcnych ochorení, ako aj v možnosti individualizovanej liečby. Okrem kvalitatívneho zhodnotenia spočíva jedinečnosť tohto prístroja v možnosti kvantitatívneho merania jednotlivých fáz pohybu riasiniek a ich vyhodnotenie objektívnymi číslami.
Odkedy máte tento prístroj?
Prvé pokusy sme začali robiť na staršom inverznom mikroskope už v roku 2006. Kompletná zostava bola vytvorená v roku 2007 a v klinickej praxi sme ju začali používať v roku 2008.
Koľko ste mali približne pacientov ročne?
To je veľmi individuálne, ako som spomínal, skôr ide o zriedkavé ochorenie s výskytom dvoch živonarodených detí za rok. Častejšie sa však stretávame s jej využitím pri diferenciálnej diagnostike opakovaných ochorení dýchacích ciest, opakovaných nádchach, zápaloch uší, zápaloch pľúc. V mnohých prípadoch ide hlavne o sekundárne ciliopatie, tých je podstatne viac. Mohlo by to byť tak 100 vyšetrených pacientov za rok, ktorí prichádzajú priamo už na diagnostiku pohyblivosti riasiniek.
Objavujú sa u vás čakačky?
Veľmi krátke, väčšinou sa každého pacienta snažíme riešiť pohotovo.
A aká je spolupráca s poisťovňami?
Poisťovne toto vyšetrenie – hodnotenie vysokorýchlostnou mikroskopiou respiračného epitelu – v zozname zdravotníckych výkonov nepoznajú. Do DRG výkonov sa nám ho podarilo zaradiť, no, bohužiaľ, neprináša navyše nejaké finančné prostriedky. Je to na dobrovoľnosti alebo ako by som to povedal, že to robíme z lásky k pacientom a medicíne. Pritom výter z nosa je síce krátky proces, no samotné nasnímanie, analýza a vyhodnocovanie trvá v závislosti od pacienta 15 až 30 minút.
Tento prístroj je jediný na Slovensku?
Naše pracovisko v spolupráci so Žilinskou univerzitou ako jedno z dvoch pracovísk na svete, druhé je v USA, vyvinulo špecializovanú zostavu vysokorýchlostnej kamery a špeciálne upraveného mikroskopu na online snímanie a softvérovú analýzu kinematiky riasiniek respiračného epitelu. Navyše vytvorený počítačový softvér umožňuje nové automatizácie vyhľadávania patologického pohybu riasiniek, a tým významne uľahčuje a objektivizuje spôsob hodnotenia kinematiky riasiniek. Čiže áno, tento prístroj je jediný na Slovensku.
Vzhľadom na jedinečnosť prístroja, chodievajú k vám na konzultácie aj iní špecialisti zo Slovenska?
Určite. Spolupracujeme s viacerými detskými pneumológmi, detskými imunoalergiológmi, ale aj priamo s obvodnými lekármi pre deti a dorast. Často sa stane aj v súčasnosti, že primárna ciliárna dyskinéza sa, bohužiaľ, diagnostikuje až v dospelom veku a dovtedy pacient o tom nevedel. Naozaj dospelí pneumológovia s týmto veľa skúsenosti nemajú, a preto nás často oslovujú. I napriek tomu, že sme detskí lekári, im naše služby pre dobro pacienta radi poskytneme. Dovolím si preto tvrdiť, že spolupracujeme veľmi dobre so všetkými.
A v rámci zahraničia?
V rámci zahraničia spolupracujeme s poľským pracoviskom v Rabke, kde som bol viackrát na študijných pobytoch. Takisto dokážeme konzultovať s nemeckými pracoviskami problematické vzorky, najmä charakter pohybu. Genetické vyšetrenia sčasti realizujeme u nás na Slovensku, ale niektoré sa posielajú do zahraničia. Všetko je to na úrovni vzájomných grantových spoluprác.
Realizujete na pracovisku aj výskum?
Väčšina našich aktivít sa realizuje len vďaka vedecko-výskumnej činnosti. Vzhľadom na úzke prepojenie medzi klinickými pracoviskami a predklinickými či teoretickými pracoviskami je zároveň realizovaný experimentálny výskum zameraný na nové liečebné stratégie.
Čo považujete za inováciu v medicíne?
Za inováciu v medicíne považujem napredovanie vedy a výskumu vo všetkých oblastiach na zlepšenie diagnostiky a liečby pacientov.
Prečo práve odbor pediatria?
Študoval som v Martine na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského a pediatria, práca s deťmi, pracovisko Kliniky detí a dorastu, ako aj samotní pedagógovia ma oslovili. Preto som sa rozhodol pre pediatriu a Martin. Rovnako ma vždy lákala možnosť ďalej podávať vedomosti študentom.
Pôsobili ste aj v zahraničí? Nelákalo vás tam ostať?
Absolvoval som viaceré študijné pobyty na zahraničných pracoviskách v Poľsku a Taliansku, kde som získal mnohé skúsenosti a nové poznatky. No vždy som sa ich snažil zahrnúť do manažmentu pacienta na Slovensku, a tým zlepšovať kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Jana Andelová, Zdravotnícke noviny