Vládna strana Smer-SD navrhuje, aby na budúci rok štát platil za svojich poistencov rekordne málo, len 27 eur mesačne. Bude to iba 2,84 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Celkovo tak štát za rok odvedie za svoje bezmála 3 milióny poistencov – deti, študentov, dôchodcov a nezamestnaných či matky na materskej – 960 miliónov eur. To je o 200 mil. eur menej, ako zaplatí štát tento rok, a o 400 mil. eur menej, ako by mal odviesť, ak by za nich zaplatil svoj zákonný odvod – 4 %.
Tieto peniaze budú v systéme chýbať a spôsobia obrovské problémy najmä Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
Propaganda Smeru
Minister financií Peter Kažimír nám nedávno spolu s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou s veľkým optimizmom predstavili návrh rozpočtu kapitoly zdravotníctva na budúci rok. Ten bude disponovať doteraz najvyššou sumou, viac ako 5,2 mld. eur.
Počíta s rekordným nárastom príjmov o 300 miliónov eur, medziročne to bude viac zdrojov o 6,2 %. K tejto správe ešte pridali informáciu, že všetkým nelekárskym zdravotníckym pracovníkom porastú tarifné platy o 10 % a na kapitálové výdavky pre dlhodobo investične zanedbávané štátne nemocnice alokujú 100 miliónov eur.
Dobré správy pre zdravotníctvo?
Skúsme však teraz oddeliť hrušky od jabĺk a nalejme si čistého vína. Každý, kto trošku rozumie tvorbe rozpočtu pre zdravotníctvo, vie, že sa skladá z dvoch oddelených zložiek. Jednou sú zdroje v zdravotníctve, teda suma, ktorá potečie do zdravotníctva cez zdravotné poisťovne na úhradu zdravotnej starostlivosti.
Druhou je rozpočet ministerstva zdravotníctva, ktorým sa financujú jeho náklady a náklady podriadených organizácií. Tá obsahuje aj zložku kapitálových výdavkov – teda tu je pripravených spomínaných 100 miliónov eur pre štátne nemocnice.
Rekordné príjmy zo štátnej kasy teda pôjdu na ministerstvo. Zdravotníkov, ale najmä pacientov však oveľa viac zaujímajú budúcoročné príjmy poisťovní. Z nich sa totiž financujú mzdy a platia všetky výkony u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tie ministerstvo naplánovalo vo výške 5,04 mld. eur. Pozrime sa teda, aké zvýšenie budeme budúci rok potrebovať.
Spolu s každoročnou valorizáciou platov (mzdovým automatom), rastom príplatkov za prácu v noci a cez sviatky nám porastú výdavky na mzdy o 200 mil. eur. Inflácia a vplyv starnutia populácie zvýši výdavky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti o 50 miliónov eur.
Ďalej potrebujeme zvýšiť zdroje o viac ako 100 miliónov eur na financovanie nových výdavkov, ako napríklad na pokrytie platieb za ambulancie pohotovostnej služby, urgenty v nemocniciach, nové skríningové programy, zvýšené úhrady za lieky po prijatí liekovej reformy atď.
Suma sumárum, výdavky, ktoré budú musieť prefinancovať poisťovne, budú minimálne o 350 miliónov eur vyššie ako tento rok. Nový rozpočet však počíta so zvýšením ich príjmov v porovnaní s týmto rokom len o 140 miliónov eur a medziročný rast zdrojov je plánovaný iba o 5,08 %, teda nižší ako tento rok, keď zdroje porástli o 5,64 %.
Peniaze na účtoch poisťovní
Z čoho majú poisťovne toto zvýšenie uhradiť? Je jasné, že poisťovne si vďaka rekordnej ekonomickej konjunktúre prídu tento rok na slušné zisky. Minister Kažimír ich chce týmto rozpočtom prinútiť, aby si ich akcionári nemohli vyplatiť celý zisk, ale časť zisku museli investovať do výdavkov na budúci rok.
Ministerstvo by sa však v tejto situácii malo zaujímať o situáciu v dominantnej štátnej poisťovni, ktorú nominanti Smeru nezodpovedným hospodárením zadlžili. Tá sa len vďaka rekordným príjmom v tomto roku dostala spod hrozby nútenej správy. Poisťovňa preto musí tento rok vykázať približne 50-miliónový zisk, aby sa nedostala do záporného vlastného imania.
Všeobecná zdravotná poisťovňa uhrádza približne 2/3 pohľadávok poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a teda je dôležité, aby bolo jej hospodárenie na budúci rok udržateľné. Žiaľ, podľa našich prepočtov na to štátna poisťovňa nebude mať peniaze a pod taktovkou Smeru sa k nezodpovednému hospodáreniu našich štátnych nemocníc pomaly, ale isto pridá aj štátna poisťovňa.
Najdôležitejšou príčinou jej problémov bude najmä výrazne nižší odvod štátu za svojich poistencov.
Nereálne očakávania úspor
Ďalší argument voči ministerstvu financií môžu byť nereálne očakávania príjmov, ktoré by mali plynúť z naordinovaných úsporných opatrení. Z doterajších opatrení revízie výdavkov o 190 mil. eur sa podarilo v priebehu prvej polovice roku 2018 ušetriť iba 4 mil. eur. Naordinovaná úspora 93 mil. eur na budúci rok sa preto oprávnene môže zdať ako utópia.
Rekordné investície do nemocníc
Ďalšou do očí bijúcou pravdou je fakt, že ministerstvo zdravotníctva zo 70 mil. eur kapitálových výdavkov vyčlenených na tento rok dokáže minúť iba 37 miliónov.
Budúci rok by nás však mali čakať rekordné investície do štátnych nemocníc v sume 133 miliónov eur. Keď už exminister Tomáš Drucker nastavil eurofondovú výzvu tak, že v nej diskvalifikoval štátne nemocnice, teraz majú druhú šancu na potrebnú obnovu svojich schátraných budov a prestarnutého prístrojového vybavenia.
Obavu však vzbudzuje schopnosť súčasného manažmentu nemocníc a ministerstva využiť tieto zdroje správne. O tejto neschopnosti sme sa mohli presvedčiť vlani, keď zo štyroch štátnych nemocníc, ktoré sa o eurofondy v I. výzve uchádzať mohli, stihla vypracovať projekt len jedna.
Čas hojnosti zastihol Smer-SD nepripravený
Súčasný návrh rozpočtu neodráža možnosti, ktoré má vláda vďaka hospodárskemu rastu ekonomiky. Mohla by zreálniť financovanie v zdravotníctve, situácia však zastihla vládnu garnitúru nepripravenú na implementáciu dôležitých reforiem.
Smer-SD časy hojnosti radšej využíva na nesystémové opatrenia v podobe jednorazových balíčkov. Hazarduje tak aj naďalej s dobrou vôľou ľudí, ktorí v slovenskom zdravotníctve pracujú v nádeji, že raz prídu lepšie časy. Ich trpezlivosť však nie je nekonečná, o čom svedčí odchod lekárov a sestier do zahraničia.
