Dôvod, prečo sa skupina Agel, pod ktorú nemocnica patrí, rozhodla vybudovať komplexné onkologické centrum práve v Komárne, je podľa riaditeľa Nemocnice Komárno Mgr. Miroslava Jašku, MPH, jednoduchý. „Incidencia onkologických ochorení v rámci spádu, ktorý chceme obsiahnuť, je tritisíc nových onkologických ochorení ročne. Celkovo ide o spádovú oblasť s počtom 500-tisíc ľudí. Ide nielen o Nitriansky kraj, ale smeruje až k Zvolenu,“ hovorí riaditeľ. Navyše, ako hovorí, onkologickí pacienti v centrách čakajú aj dva-tri mesiace. „A počet nových pacientov sa zvyšuje,“ dodal.
Ďalším dôvodom, prečo práve Komárno, je fakt, že v tamojšej nemocnici je onkológia už zavedená. „Nejdeme z nuly. Nemusíme zháňať nových ľudí, lekárov či celý ošetrovateľský personál,“ dodal.
Štatistiky ukazujú, že v južných okresoch je výskyt onkologických ochorení vyšší ako inde na Slovensku. Ako hovorí MUDr. Rudolf Pelikán, MPH, námestník riaditeľa a onkológ, je to dané nielen genetikou, ale aj životosprávou a prostredím.
„Ambíciou Agelu je robiť túto časť medicíny lepšie ako doteraz, komplexnejšie, poskytnúť túto službu veľkému regiónu ucelenú. Táto téma v súčasnosti rezonuje často aj vo verejnosti. Myslím si, že je vhodné budovať takýchto pracovísk po celom Slovensku viac,“ dodal lekár.
Miliónové investície
V súčasnosti prebieha prvá etapa výstavby centra, tá si vyžiada investície v hodnote 4 milióny eur. Podľa riaditeľa ide všetko o vlastné investície nemocnice prispením materskej spoločnosti.
A čo eurofondy? Neplánuje nemocnica použiť aj tie na stavbu centra? „Máme podaný projekt urgentného príjmu, pri ktorom by mali vzniknúť ďalšie tri operačné sály, takže to bude taký malý príspevok k rozvoju komplexného onkologického centra v rámci eurofondov“, povedal.
Na otázku, ako si môže takáto nie veľká, regionálna nemocnica zarobiť na takúto investíciu, hovorí riaditeľ jednoznačne: „Veľmi jednoducho, počtami odliečených pacientov,“ dodal. Nová technológia lineárneho urýchľovača, ktorá bude súčasťou nového onkologického centra, je podľa jeho slov najmodernejšia, a tým sa jej prevádzkové náklady znižujú. „A počty ožiarených pacientov alebo odliečených pacientov sa zvyšujú. Platby pôjdu zo zdravotných poisťovní,“ uviedol riaditeľ. Ambíciou nemocnice je začať s liečbou 700 pacientov ročne a postupne sa dostať na úroveň 1 200 pacientov ročne, čo podľa M. Jašku pokryje návratnosť investícií. „Samozrejme, nie za rok či dva, ekonomická návratnosť je vypočítaná na 6-7 rokov“, dodal riaditeľ.
Na Slovensku existujú tri veľké onkologické ústavy, ako hovorí M. Jaška, komárňanská nemocnica sa nevníma ako konkurencia štátnych zariadení. „Tých onkologických ochorení je, bohužiaľ, toľko, že ideme ako ďalší hráč na trh. Nejdeme kupovať žiadne lekárske tímy zo štátnych nemocníc, pretože oni sami nestíhajú, skôr sa snažíme onkologickú liečbu priblížiť ľuďom z regiónov. Pretože napríklad babička zo Želiezoviec bude mať Komárno na dosah za hodinu, a nie dve a pol hodiny Bratislavu, kde navyše bude veľmi dlho čakať, pretože tých pacientov je tam strašne veľa. Aj to je myšlienka nášho projektu, priblížiť špičkovú medicínu ľuďom do regiónov,“ dodal M. Jaška.
Keďže ide o veľký projekt, namieste je otázka, či konzultujú isté veci aj s onkologickými ústavmi. Podľa riaditeľa chcú kopírovať model Komplexného onkologického centra Nového Jičína v ČR, ich sesterskou nemocnicou. „To, ako to tvoríme v Komárne, nie je nič nové, takto vzniklo práve centrum v Novom Jičíne. Postupne od základov vyrástlo na špičkové zariadenie. Komunikujeme s kolegami v Novom Jičíne a snažíme sa urobiť obdobný model poskytovania zdravotnej starostlivosti. Spolupráca s onkologickými ústavmi však musí byť taktiež na vysokej úrovni,“ dodal riaditeľ komárňanskej nemocnice.
Zmena myslenia
Zmena však podľa M. Jašku bude musieť nastať aj v myslení samotných lekárov. V rámci komplexného onkologického centra totiž fungujú aj také veci ako komisie. V praxi to bude vyzerať tak, že pri akomkoľvek zdravotnom probléme, napríklad gynekologickom, si zasadne gynekológ, klinický onkológ, rádiodiagnostik a radiačný onkológ. „A každý jeden pacient, ktorý je liečený na onkológii, prejde takouto komisiou, ktorá určí, ktorým smerom v liečbe ísť. Pretože nie všetci musia byť operovaní, nie všetci budú posielaní na lineárny urýchľovač. To je ten model, ktorý sa snažíme preniesť z Čiech k nám, tam to funguje a veľmi úspešne. A myslím, že je to bežné aj v západnej Európe,“ dodal riaditeľ nemocnice.
Dnes to totiž podľa jeho slov takto nefunguje. „Fungujú síce konzíliá, ale pravidelné kolektívne stretávanie neexistuje. Po spustení lineárneho urýchľovača to bude musieť fungovať tak,“ dodal. Dnes má podľa jeho slov lekár tú právomoc, že povie, akým smerom pôjde.
Nebude to trocha problém, najmä u starších lekárov, ktorí sú zvyknutí všetko riešiť samostatne? „Sme tu preto, aby sme problémy dokázali riešiť, nemôžeme sa na to pozerať a pýtať sa už dopredu, či s tým niekto bude mať problém. Každá zmena prináša problémy a my ich budeme musieť vyriešiť. Akurát dnes sme sa začali baviť o tom, ako začnú komisie fungovať tak, aby sa jednotlivé odbornosti medzi sebou nepohádali. Ak sa aj pohádajú po tej odbornej stránke, bude to v poriadku, pretože to bude v prospech veci pacienta. Niekto tam však musí byť, aby to usmerňoval. Podobne ako rozhodca na hracej ploche, kde sú dve mužstvá a hádajú sa, či to bol faul alebo nie, ale je len jeden človek, ktorý môže povedať, ako to je. Máte pravdu, niektoré veci budú ťažké, ale u súčasných ľudí, ktorých máme, sme presvedčení, že zmenu príjmu, zvládnu, nie sú to ľudia, ktorí by nechceli liečiť ľudí,“ uviedol riaditeľ.
Ako teda bude vyzerať nové komplexné onkologické centrum? Rozsiahla investícia sa nechystá len do techniky či priestorov, ambíciou nemocnice je podľa R. Pelikána v krátkom období poskytnúť pacientom aj adekvátne zázemie hotelového typu a štandardné zázemie, ktoré pacienti už v súčasnej dobre vyžadujú. „Do definitívnej podoby sa chceme dostať v priebehu asi piatich rokov. Ruka v ruke s tým totiž ide odborný vývoj, príprava personálu, niektoré techniky sa nedajú zaviesť ihneď, tak ako v diagnostike, tak aj v liečbe,“ uviedol námestník. Ako dodal, ak má nejaké pracovisko ambíciu fungovať a chystá sa robiť aj ťažšie a rozsiahlejšie výkony, musí myslieť na to, čo s pacientom, ako bude pripravený na výkon, a, samozrejme, tiež na pooperačnú starostlivosť.
Ako ho dopĺňa riaditeľ, celú výstavbu nazvali prvá, druhá a tretia etapa. V tej prvej etape, ktorá práve prebieha, sa mení zastaraná technológia kobaltového ožarovača za špičkový lineárny urýchľovač aj s CT simulátorom. Ukončená by mala byť v novembri. „V druhej etape musíme dokázať, že vieme liečiť tých pacientov, takže plánujeme prestavbu tzv. P pavilónu na onkologické centrum. Nemyslím tým celé komplexné onkologické centrum. Vznikla by tam röntgenoterapia, brachyterapia a celé zázemie onkologického oddelenia, ale už rekonštruovaného. Sme presvedčení o tom, že v krátkom čase – dvoch či troch rokov – bude potrebný druhý lineárny urýchľovač“, dodal šéf nemocnice.
Navyše, ako ďalej uvádza, komplexné onkologické centrum ide ruka v ruke s vývojom urgentného príjmu, operačných sál a rozvojom chirurgických či gynekologických odborností, v budúcnosti ráta nemocnica v rámci onkologickej liečby aj s ORL a urologickým oddelením.
„Preto hovoríme o komplexnom onkologickom centre. Ak ambulantný lekár nájde pacienta, ktorý by mohol mať onkologický problém, pošle ho nám a my ho už komplexne vyliečeného vrátime naspäť do ambulancie lekára. Musíme teda rozvíjať spoluprácu aj s ambulantnými lekármi, pretože ani oni nebudú mať problém nájsť niekoho, kto ich pacienta odoperuje, potom zdiagnostikuje či podá onkologickú liečbu. Skrátka, ten pacient príde k nám a v priebehu dvoch-troch týždňov sa urobí všetko potrebné, v prípade nutnosti, samozrejme, zabezpečíme aj dlhodobú onkologickú liečba. A v momente vyliečenia pacienta pošleme naspäť k jeho obvodnému lekárovi,“ vysvetlil Jaška.
Centrum sa zatiaľ nechystá na liečbu nechirurgických druhov, napríklad leukémie. „Diskutovali sme aj o tom, ale čo sa týka hematoonkológie, v tomto segmente zatiaľ nemáme ambíciu vyvíjať sa. V prostredí okresnej nemocnice hovoríme o veľkej téme, ktorá má toľko premenných,“ vysvetlil R. Pelikán. Nemocnica sa bude zameriavať skôr na posilnenie ambulantnej starostlivosti, ale aj prevencie a diagnostiky. Ako ho doplnil riaditeľ, ako nelekár vníma, že liečba leukémie je tak špecifická, že ho musí riešiť vysokošpecializované pracovisko.
„Nemáme ambíciu ,kafrať‘ niekomu do jeho práce, navyše takýto pacient by sa mohol objaviť u nás možno len raz či dvakrát mesačne. Sám pred sebou by som sa potom hanbil, keby som mu tvrdil, že ho vieme úspešne liečiť, keď vieme, že onkologický ústav má viacnásobne takýchto pacientov týždenne, a tým, že sa s týmito chorobami stretávajú častejšie, vedia ich aj úspešnejšie liečiť,“ dodal riaditeľ nemocnice.
Na záver snáď najdôležitejšia otázka – a čo personál? Obzvlášť dnes, keď všetky zdravotnícke zariadenia bojujú s nedostatkom personálu, najmä sestier. Ako však tvrdí riaditeľ, personál na rozbeh komplexného onkologického centra nemocnica má. Pripúšťa však, že počty ľudí budú zvyšovať. „Najdôležitejší okrem lekárov sú fyzici, prechádza k nám človek, jeden z desiatich najlepších na Slovensku. Základ personálu však máme, či už lekárov alebo ošetrovateľský, či nemedicínsky personál. V tejto oblasti sú totiž fyzici veľmi dôležití,“ uviedol riaditeľ. Komárňanské zdravotnícke zariadenie už má rozvojový plán ako edukovať vlastných ľudí, privítajú aj tých, ktorí by sa chceli vrátiť pracovať do svojho rodného regiónu.
„Je veľa ľudí z regiónu Komárno a Nové Zámky, ktorí dochádzajú za prácou do Bratislavy a my ich radi privítame. A čo sa týka chirurgických a gynekologických disciplín, tie chceme riešiť aj edukáciou našich súčasných kolegov v mladšom strednom veku s tým, že sa vedia operačne pripraviť v Novom Jičíne, čo je naše ,školiace stredisko‘ pre personál,“ dodal šéf nemocnice.
On sám si všimol posun zmýšľania tých, ktorí školenia v Novom Jičíne už absolvovali. „Keď naši ľudia vidia, že inde to ide a že lekári v Novom Jičíne sú nadšení tým, ako tam funguje nový systém, berú to inak, nevnímajú to tak, že niekto niečo na riaditeľstve vymyslel,“ vysvetlil riaditeľ. Ako ho doplnil R. Pelikán, inovácia spočíva v tom, že nebolo niečo dané zhora, ale že je to idea či myšlienka, ktorá má svoj cieľ. „Myslíme si, že onkológia je taká veľká a ťažká téma, že je naozaj potrebné robiť to inak, viac systémovo ako doteraz, a my sme príležitosť pre tento región. Nie je to tak, že ideme budovať jedinečné pracovisko na Slovensku, ktoré absorbuje všetko,“ dodal R. Pelikán.
Ako dodal na záver, zdravotníctvo sa za posledných 20-30 rokov zanedbalo v celom rozsahu. „Či je to personalistika, technika alebo systém zdravotnej starostlivosti z hľadiska kto, čo a kde má robiť,“ dodal.
A čo je TOP inovácia pre nich? „Určite celá neurochirurgia. Podľa mňa je to zázrak, keď vám lekár vyberie nádor z mozgu a vy fungujete ďalej,“ povedal M. Jaška.
R. Pelikán prirovnal inovácie k skúsenosti z uplynulej nevydarenej dovolenky v Tatrách. „Napriek tomu, že sú na turistiku úplne nové možnosti, máte nový ruksak, modernú obuv, stále sa zlepšuje oblečenie, ktoré je nepriedušné, tak napriek tomu stále úporne šliapete do kopca rovnako. Len čo som si však sadol na elektronický bicykel, zrazu som zistil, že dokážem vyliezť na kopec ako nič a len tak prejdem 50 kilometrov. Bol by som rád, keby sa takáto inovácia našla aj v zdravotníctve a v medicíne. Že zrazu máme na polovicu chorôb stopercentný liek,“ rozhovoril sa o svojej predstave top inovácie v medicíne R. Pelikán. Ako dodal, zatiaľ by sme mali byť inovatívni v prevencii a diagnostike aj napriek tomu, že o tom veľa počúvame. „Pretože tam vieme zachytiť ten správny vietor a včas pomôcť. Toto by mala byť správna myšlienka a to sa dá nastaviť aj systémovo,“ uviedol. Samozrejme, veľký pokrok urobila medicína aj v oblasti 3D tlačiarní či genetike.
Práca vo vedení nemocnice nie je vždy jednoduchá, ako vyzerá ich ideálny relax? „Pri mojej práci je mojou záľubou byť čo najviac s rodinou. A potom aj šport, moje deti sú ešte malé a čas, keď sa oni venujú športu, trávim tak, že som ich osobným fanúšikom,“ dodal námestník riaditeľa R. Pelikán.
Miroslav Jaška je známym futbalovým rozhodcom, pravda, už v rozhodcovskom „dôchodku“, vekový limit 46 rokov nepustí. Venoval sa však tomu celých 23 rokov, nechýba mu trávnik? „Už ani nie. Testy rozhodcov sú na úrovni medzinárodných rozhodcov, štyrikrát do týždňa som musel absolvovať tvrdý tréning a telo neoklamete. Aj preto je stanovený vekový limit 46 rokov, keď musí rozhodca skončiť, inak by sme nevedeli, kedy skončiť,“ dodal M. Jaška.
Za najväčší úspech považuje pískanie finále Slovenského pohára Slovan – Košice na Myjave. „Pred zápasom sa bili, počas zápasu sa bili, po zápase sa bili, a tak celý zápas namiesto toho, aby sme si užívali len dianie na hracej ploche, sme rozmýšľali, čo sa deje tam a či nemáme skončiť zápas,“ zaspomínal si M. Jaška. A ako dodal na záver, dnes je jeho najväčšou záľubou malý šesťmesačný vnuk.
