Klinika detí a dorastu JLF UK a UNM ako jediná na Slovensku vybudovala a úspešne prevádzkuje detské spánkové laboratórium. Ako sa v úvode vyjadril prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc., do TOP inovácií 2018 sa prihlásili a pokúsili súťažiť, aby slovenské zdravotníctvo nevyzeralo v očiach populácie, že tu nič nie je.
Profesor pochádza z Domaniže a vyštudoval lekársku fakultu v Martine. Pôsobil na významných pracoviskách, ako sú Detská klinika MHH Hannover v Nemecku, v MRC Laboratories Fajara v západnej Afrike v Gambii či v Národnom výskumnom centre detskej tuberkulózy a respiračných chorôb Rabka v Poľsku. Zúčastnil sa na riešení viacerých významných vedecko-výskumných projektov, a pritom v začiatkoch s profesiou pediatria nepočítal. „Pán profesor Galanda ma ako medika skúšal pediatriu a po skončení sa opýtal, či by som nechcel ísť robiť na pediatriu. Povedal som, že v žiadnom prípade, že pediatria a patológia sú dve veci, ktoré by som nikdy nechcel robiť, ale viete, ako je to s tým zapovedaním,“ s úsmevom zaspomínal profesor na výber svojho odboru.
Detské spánkové laboratórium
Polysomnografické vyšetrenie u dospelých má už pomerne dlhú tradíciu, ale jeho prienik do pediatrie je z oveľa neskoršieho obdobia. Profesor priblížil, ako vznikla prvotná myšlienka vybudovania detského spánkového laboratória. „Keď priebežne čítate svetovú literatúru, vidíte, kde, čo a ako sa rozvíja, ktorým smerom sa pohybuje,“ začal profesor. Štáty, ktoré majú na zdravotníctvo viac peňazí ako USA a Japonsko, majú v každom väčšom meste polysomnografické laboratórium.
„Kedysi sa to začalo chrápaním, potom zriedkavejšími ochoreniami, ktoré sa týkajú regulácie spánku a sú skôr neurologického charakteru. Tie treba diagnostikovať a objektivizovať,“ uviedol prof. P. Bánovčin. Keď sa nad týmto zamyslel, začal mať pocit, ako keby dieťa žilo len cez deň a v noci len spí. Podľa neho je to obrovský paradox, „a keď si ho človek uvedomí, príde na to, že diagnostika porúch spánku tu veľmi chýba. Tak sme išli tým smerom,“ priblížil začiatky vzniku laboratória.
V Martine pri zrode detského spánkového laboratória spolupracovali s Detskou klinikou 2. lekárskej fakulty Univerzity La Sapienza v Ríme, kde majú už dlhoročnú spoluprácu s pani profesorkou Mariou Piou Villou, ktorá sa venuje problematike polysomnografie. V uvedenom zariadení je detské polysomnografické laboratórium, v ktorom napríklad pani doktorka Anna Šujanská, PhD., v rámci tejto problematiky najdlhšie pôsobila, z polysomnografie si tam spravila PhD. A potom kratšie pobyty absolvoval aj pán doktor Ďurdík, PhD., a pani doktorka Stanislava Suroviaková. „Odtiaľ sme si zobrali technické inšpirácie, akým smerom sa pohybovať, ale myslím si, že sme minimálne už na ich úrovni,“ povedal profesor.
Laboratórium na Slovensku vzniklo v roku 2008, keď sa nakúpili prvé zariadenia a „našli sme jednu a pol miestnosti a začala sa polysomnografia rozvíjať,“ spomínal prof. P. Bánovčin. Záujem o vyšetrenie v detskom spánkovom laboratóriu každý rok stúpa. V poslednom roku bolo tých, ktorí absolvujú len polysomnografické vyšetrenie, okolo 150.
Súčasne však so zvýšeným záujmom o vyšetrenie má zariadenie problém s personálom. „Máme problém, kto bude v noci obsluhovať zariadenie a starať sa o dieťa, po práci ráno odchádza domov. Kvalifikovaných sestier schopných zvládnuť vyšetrenie je ako šafranu. Pomáhajú doktorandi dennej formy, ktorých téma je blízka polysomnografii, a tiež iné zdroje, ale to je paliatíva, to sa takto ťažko robí,“ zhrnul profesor.
Laboratórium je pritom uspôsobené tak, že keď sú vyšetrované malé deti, mamička spí vedľa na posteli s nimi, aby dieťa nebolo samo. „Lebo už to je stres, že dieťa je tam samo. V zariadení musí proste pracovať zohraný tím, kde jeden zabezpečí kvalitný záznam jedného alebo viacerých detí počas noci. Potom príde na rad práca lekára špecialistu, ktorý na začiatku vyšetrenie indikuje a potom záznamy vyhodnocuje.
„To nie sú len grafické záznamy, zaznačiť treba viacero udalostí a kamerové systémy zaznamenávajú správanie dieťaťa v spánku. Je iné, keď máte nález na EEG zázname, pacient sa prehadzuje v posteli, otvorí oči alebo leží ticho a vidíte, že nedýcha tak, ako má, že má apnoe alebo vidíte, že sa mu zväčšia dýchacie pohyby, pritom prietok vzduchu graf nezaznamená, alebo chrápe. OSA (obštrukčné spánkové apnoe) je azda z indikácií pre polysomnografické vyšetrenie najčastejšou diagnózou,“ povedal prof. P. Bánovčin.
Spánok
Poruchy spánku v detskom veku sú časté, 20 – 30 percent detí trpí niektorou spánkovou poruchou. Problematika spánkových porúch v detskom veku predstavuje dodnes nedostatočne preskúmanú problematiku na rozhraní pneumológie a neurológie, pričom aj na základe skúseností odborníkov v Martine je zrejmé, že týchto porúch je relatívne dosť, pričom viaceré z nich majú zásadný negatívny vplyv na kvalitu života, mentálny vývoj postihnutých detí a ovplyvňujú aj kvalitu života ich rodín.
Či za poruchami spánku stoja mobil, televízia či počítače, je ťažké uviesť. Profesor Bánovčin uviedol, že o týchto zariadeniach sa už veľmi veľa povedalo. Realizujú sa výskumné projekty zamerané na mobil a jeho vplyv na centrálny nervový systém a podobne.
„V každom prípade, keby sme išli po týchto problémoch, môžeme začať úplne od Adama, teda geneticky podmienené ochorenia, rôzne syndrómy alebo stavy. Napríklad Ondinina kliatba je mediálne známe ochorenie, kde pacient nevie automaticky dýchať. My si neuvedomujeme, že dýchame, ono si to dýcha za nás, ale pri Ondininej kliatbe je to tak, že áno, musím sa nadýchnuť, lebo idem do mrákot, vypla sa automatická regulácia na úrovni centier. Potom sú rôzne fyzikálne poškodenia CNS, toxické vplyvy a vrodené či získané poruchy metabolizmu. Z príčin mimo centrálneho nervového systému treba spomenúť choroby postihujúce funkciu dýchacích svalov. Napríklad myasténie, keď pacient nedostatočne dýcha, potrebuje dýchať viac, ale svaly nevládzu. Obyčajne k večeru alebo pri námahe s väčšou potrebou kyslíka sa svaly rýchlo unavia. Rôzne anomálie na úrovni horných dýchacích ciest môžu byť prekážkou pri dýchaní. Manifestujú sa najčastejšie chrápaním. Dám dieťa spať do detskej izby, zavriem dvere a nepočujem. Mám pokoj. Lenže potom ten výsledok príde na vysvedčení. To je tá tragédia,“ poznamenal profesor. Prednosta kliniky vysvetlil, že ak dieťa chrápe, má zvyčajne aj rôzne vyznačené dýchacie pauzy. Vtedy saturácia krvi kyslíkom klesá, hladina oxidu uhličitého stúpa. Mozog v spánku reaguje na tieto zmeny pomalšie než v bdelom stave. To významne vplýva na správny vývoj mozgových funkcií.
Viaceré poruchy spánku prispievajú k vzniku civilizačných ochorení a významne participujú na rozvoju kardiovaskulárnych a metabolických ochorení.
Liečba
Spolupráca s poisťovňami sa trošku upravila s príchodom DRG. Je to nastavené na rovnakú úroveň a zatiaľ všetky tri zdravotné poisťovne uhrádzajú aj diagnostiku, aj liečbu.
Pacient prichádza do polysomnografického laboratória na základe odporúčania buď detského pneumológa, detského neurológa, alebo ORL lekára. Dieťa je vyšetrené lekárom špecialistom a dostane termín vyšetrenia.
„V Taliansku platí, že každé dieťa, ktoré ide na adenotómiu, musí mať polysomnografické vyšetrenie,“ spomenul profesor. Malo by byť pravidlom, že všeobecný lekár pre deti sa v rámci preventívnej prehliadky pýta aj na poruchy spánku a zameria sa cielene aj na chrápanie. Ak poruchu spánku zistí, mal by dieťa odoslať do spánkového laboratória. „Tu je prístup interdisciplinárny, v spolupráci s ďalšími špecialistami. Napríklad nie každé obézne dieťa chrápe. Do hry vstupujú poruchy výživy spolu s možnými endokrinologickými, metabolickými, imunologickými, neurologickými a psychologickými vplyvmi,“ priblížil prof. P. Bánovčin spoluprácu odborníkov.
Samozrejme, deti, ktoré sú už diagnostikované a indikované na ventilačnú podporu, musia prísť na kalibráciu, aby sa im individuálne nastavil prístroj. Tieto deti musia byť dispenzarizované a priebežne kontrolované. Určite je to teda dlhodobá liečba. Nie je úplne pravidlom, že keď sa vyberú krčné, nosné mandle, dieťa prestane chrápať. 25 percent detí má takzvané reziduálne obštrukčné spánkové apnoe.
Liečba závisí od diagnózy stupňa závažnosti ochorenia. Primárnou intervenciou pri ľahkých formách centrálneho apnoe je taktilná stimulácia. K podporným opatreniam patrí zabezpečenie termoneutrálneho prostredia, polohovanie zabezpečenie optimálnej oxygenácie. V medikamentóznej liečbe sa na stimuláciu dýchania podávajú methylxantíny a kofeín citrát. Ak farmakoterapia zlyhá, je indikovaná neinvazívna alebo invazívna, podporná alebo riadená ventilácia. Včasná diagnostika a následná terapia poruchy dýchania v spánku pomocou neinvazívnej ventilačnej podpory priaznivo ovplyvňuje kvalitu a dĺžku života aj pacientov s neuromuskulárnymi ochoreniami. Liečbou prvej voľby klasického fenotypu OSA je adenotonzilektómia. Špeciálne rekonštrukčné výkony sú indikované iba pri malom percente detí s OSA. Liečba pomocou kontinuálneho pretlaku v dýchacích cestách (CPAP/BiPAP) sa indikuje u pacientov s ťažkou formou OSA, ak je AT kontraindikovaná, pri dospelom fenotype alebo pri pretrvávaní závažných príznakov po chirurgickej intervencii. K ďalším možnostiam liečby OSA u detí patrí farmakoterapia nazálnymi kortikoidmi, výplachy nosovej dutiny hypertonickými roztokmi, ortodontická liečba a orofaryngeálne cvičenia.
Výskum a spolupráca
Centrum pre zriedkavé ochorenia spánku a bdenia v detskom veku zabezpečuje na úrovni svetového poznania detailnú diagnostiku porúch spánku od novorodeneckého veku až po adolescentné obdobie a zároveň ich komplexnú liečbu od nefarmakologickej cez farmakologickú, operačnú až po ventilačnú liečbu. Je expertíznym pracoviskom pre zriedkavé ochorenia spánku a bdenia v detskom veku. Z hľadiska financovania laboratória však takéto začlenenie prakticky nemá žiadnu výhodu. „Je to jedna z dobročinných vecí, ktoré tu priebežne robíme. Prínos môžu pocítiť rodičia či pacientske organizácie, že si vedia nájsť kontakt na takéto laboratórium,“ povedal profesor.
Súčasne s diagnosticko-terapeutickou činnosťou sa venujú vedecko-výskumným aktivitám v tejto málo prebádanej oblasti, pričom viaceré výsledky boli už publikované v prestížnych impaktovaných časopisoch.
„Vlastne všetko, o čom hovorím, je výskum. Aj to, kde sme začali, aj to, kam smerujeme. Teraz pripravujeme podklady na žiadosť o grant, ktorý je zameraný na polysomnografické zmeny detí s celiakiou. Dospelí celiatici majú viacero vážnych neurologických problémov, ktoré sa však od detského veku postupne vyvíjajú. Často ostávajú bez povšimnutia a začnú im prekážať až vtedy, keď už ich problémy ťažko riešiť. Pritom, keby sa včas diagnostikovali (predpokladá sa, že asi 50 percent pacientov s celiakiou je diagnostikovaných) a neboli by riešené len nastupujúce komplikácie celiakie ako bolesti hlavy, tŕpnutie prstov, poruchy chôdze, epilepsia, nedoslýchavosť a niektoré iné neurologické poruchy, situácia by mohla byť iná,“ zhrnul prof. P. Bánovčin a na záver doplnil: „Náš tím odborníkov v detskom spánkovom laboratórium úzko spolupracuje s predsedom Slovenskej spoločnosti spánkovej medicíny MUDr. Imrichom Mucskom a jeho polysomnografickou skupinou pre diagnostiku a liečbu dospelých na Slovensku.
Dobrá je spolupráca s už spomenutou detskou polysomnografickou skupinou v Ríme. Dlhoročnú spoluprácu máme s Národným centrom detských respiračných chorôb a tuberkulózy v poľskej Rabke, kde začínajú polysomnografiu rozvíjať podľa nášho vzoru.“
Profesor pochádza z Domaniže a vyštudoval lekársku fakultu v Martine. Pôsobil na významných pracoviskách, ako sú Detská klinika MHH Hannover v Nemecku, v MRC Laboratories Fajara v západnej Afrike v Gambii či v Národnom výskumnom centre detskej tuberkulózy a respiračných chorôb Rabka v Poľsku. Zúčastnil sa na riešení viacerých významných vedecko-výskumných projektov, a pritom v začiatkoch s profesiou pediatria nepočítal. „Pán profesor Galanda ma ako medika skúšal pediatriu a po skončení sa opýtal, či by som nechcel ísť robiť na pediatriu. Povedal som, že v žiadnom prípade, že pediatria a patológia sú dve veci, ktoré by som nikdy nechcel robiť, ale viete, ako je to s tým zapovedaním,“ s úsmevom zaspomínal profesor na výber svojho odboru.
Detské spánkové laboratórium
Polysomnografické vyšetrenie u dospelých má už pomerne dlhú tradíciu, ale jeho prienik do pediatrie je z oveľa neskoršieho obdobia. Profesor priblížil, ako vznikla prvotná myšlienka vybudovania detského spánkového laboratória. „Keď priebežne čítate svetovú literatúru, vidíte, kde, čo a ako sa rozvíja, ktorým smerom sa pohybuje,“ začal profesor. Štáty, ktoré majú na zdravotníctvo viac peňazí ako USA a Japonsko, majú v každom väčšom meste polysomnografické laboratórium.
„Kedysi sa to začalo chrápaním, potom zriedkavejšími ochoreniami, ktoré sa týkajú regulácie spánku a sú skôr neurologického charakteru. Tie treba diagnostikovať a objektivizovať,“ uviedol prof. P. Bánovčin. Keď sa nad týmto zamyslel, začal mať pocit, ako keby dieťa žilo len cez deň a v noci len spí. Podľa neho je to obrovský paradox, „a keď si ho človek uvedomí, príde na to, že diagnostika porúch spánku tu veľmi chýba. Tak sme išli tým smerom,“ priblížil začiatky vzniku laboratória.
V Martine pri zrode detského spánkového laboratória spolupracovali s Detskou klinikou 2. lekárskej fakulty Univerzity La Sapienza v Ríme, kde majú už dlhoročnú spoluprácu s pani profesorkou Mariou Piou Villou, ktorá sa venuje problematike polysomnografie. V uvedenom zariadení je detské polysomnografické laboratórium, v ktorom napríklad pani doktorka Anna Šujanská, PhD., v rámci tejto problematiky najdlhšie pôsobila, z polysomnografie si tam spravila PhD. A potom kratšie pobyty absolvoval aj pán doktor Ďurdík, PhD., a pani doktorka Stanislava Suroviaková. „Odtiaľ sme si zobrali technické inšpirácie, akým smerom sa pohybovať, ale myslím si, že sme minimálne už na ich úrovni,“ povedal profesor.
Laboratórium na Slovensku vzniklo v roku 2008, keď sa nakúpili prvé zariadenia a „našli sme jednu a pol miestnosti a začala sa polysomnografia rozvíjať,“ spomínal prof. P. Bánovčin. Záujem o vyšetrenie v detskom spánkovom laboratóriu každý rok stúpa. V poslednom roku bolo tých, ktorí absolvujú len polysomnografické vyšetrenie, okolo 150.
Súčasne však so zvýšeným záujmom o vyšetrenie má zariadenie problém s personálom. „Máme problém, kto bude v noci obsluhovať zariadenie a starať sa o dieťa, po práci ráno odchádza domov. Kvalifikovaných sestier schopných zvládnuť vyšetrenie je ako šafranu. Pomáhajú doktorandi dennej formy, ktorých téma je blízka polysomnografii, a tiež iné zdroje, ale to je paliatíva, to sa takto ťažko robí,“ zhrnul profesor.
Laboratórium je pritom uspôsobené tak, že keď sú vyšetrované malé deti, mamička spí vedľa na posteli s nimi, aby dieťa nebolo samo. „Lebo už to je stres, že dieťa je tam samo. V zariadení musí proste pracovať zohraný tím, kde jeden zabezpečí kvalitný záznam jedného alebo viacerých detí počas noci. Potom príde na rad práca lekára špecialistu, ktorý na začiatku vyšetrenie indikuje a potom záznamy vyhodnocuje.
„To nie sú len grafické záznamy, zaznačiť treba viacero udalostí a kamerové systémy zaznamenávajú správanie dieťaťa v spánku. Je iné, keď máte nález na EEG zázname, pacient sa prehadzuje v posteli, otvorí oči alebo leží ticho a vidíte, že nedýcha tak, ako má, že má apnoe alebo vidíte, že sa mu zväčšia dýchacie pohyby, pritom prietok vzduchu graf nezaznamená, alebo chrápe. OSA (obštrukčné spánkové apnoe) je azda z indikácií pre polysomnografické vyšetrenie najčastejšou diagnózou,“ povedal prof. P. Bánovčin.
Spánok
Poruchy spánku v detskom veku sú časté, 20 – 30 percent detí trpí niektorou spánkovou poruchou. Problematika spánkových porúch v detskom veku predstavuje dodnes nedostatočne preskúmanú problematiku na rozhraní pneumológie a neurológie, pričom aj na základe skúseností odborníkov v Martine je zrejmé, že týchto porúch je relatívne dosť, pričom viaceré z nich majú zásadný negatívny vplyv na kvalitu života, mentálny vývoj postihnutých detí a ovplyvňujú aj kvalitu života ich rodín.
Či za poruchami spánku stoja mobil, televízia či počítače, je ťažké uviesť. Profesor Bánovčin uviedol, že o týchto zariadeniach sa už veľmi veľa povedalo. Realizujú sa výskumné projekty zamerané na mobil a jeho vplyv na centrálny nervový systém a podobne.
„V každom prípade, keby sme išli po týchto problémoch, môžeme začať úplne od Adama, teda geneticky podmienené ochorenia, rôzne syndrómy alebo stavy. Napríklad Ondinina kliatba je mediálne známe ochorenie, kde pacient nevie automaticky dýchať. My si neuvedomujeme, že dýchame, ono si to dýcha za nás, ale pri Ondininej kliatbe je to tak, že áno, musím sa nadýchnuť, lebo idem do mrákot, vypla sa automatická regulácia na úrovni centier. Potom sú rôzne fyzikálne poškodenia CNS, toxické vplyvy a vrodené či získané poruchy metabolizmu. Z príčin mimo centrálneho nervového systému treba spomenúť choroby postihujúce funkciu dýchacích svalov. Napríklad myasténie, keď pacient nedostatočne dýcha, potrebuje dýchať viac, ale svaly nevládzu. Obyčajne k večeru alebo pri námahe s väčšou potrebou kyslíka sa svaly rýchlo unavia. Rôzne anomálie na úrovni horných dýchacích ciest môžu byť prekážkou pri dýchaní. Manifestujú sa najčastejšie chrápaním. Dám dieťa spať do detskej izby, zavriem dvere a nepočujem. Mám pokoj. Lenže potom ten výsledok príde na vysvedčení. To je tá tragédia,“ poznamenal profesor. Prednosta kliniky vysvetlil, že ak dieťa chrápe, má zvyčajne aj rôzne vyznačené dýchacie pauzy. Vtedy saturácia krvi kyslíkom klesá, hladina oxidu uhličitého stúpa. Mozog v spánku reaguje na tieto zmeny pomalšie než v bdelom stave. To významne vplýva na správny vývoj mozgových funkcií.
Viaceré poruchy spánku prispievajú k vzniku civilizačných ochorení a významne participujú na rozvoju kardiovaskulárnych a metabolických ochorení.
Liečba
Spolupráca s poisťovňami sa trošku upravila s príchodom DRG. Je to nastavené na rovnakú úroveň a zatiaľ všetky tri zdravotné poisťovne uhrádzajú aj diagnostiku, aj liečbu.
Pacient prichádza do polysomnografického laboratória na základe odporúčania buď detského pneumológa, detského neurológa, alebo ORL lekára. Dieťa je vyšetrené lekárom špecialistom a dostane termín vyšetrenia.
„V Taliansku platí, že každé dieťa, ktoré ide na adenotómiu, musí mať polysomnografické vyšetrenie,“ spomenul profesor. Malo by byť pravidlom, že všeobecný lekár pre deti sa v rámci preventívnej prehliadky pýta aj na poruchy spánku a zameria sa cielene aj na chrápanie. Ak poruchu spánku zistí, mal by dieťa odoslať do spánkového laboratória. „Tu je prístup interdisciplinárny, v spolupráci s ďalšími špecialistami. Napríklad nie každé obézne dieťa chrápe. Do hry vstupujú poruchy výživy spolu s možnými endokrinologickými, metabolickými, imunologickými, neurologickými a psychologickými vplyvmi,“ priblížil prof. P. Bánovčin spoluprácu odborníkov.
Samozrejme, deti, ktoré sú už diagnostikované a indikované na ventilačnú podporu, musia prísť na kalibráciu, aby sa im individuálne nastavil prístroj. Tieto deti musia byť dispenzarizované a priebežne kontrolované. Určite je to teda dlhodobá liečba. Nie je úplne pravidlom, že keď sa vyberú krčné, nosné mandle, dieťa prestane chrápať. 25 percent detí má takzvané reziduálne obštrukčné spánkové apnoe.
Liečba závisí od diagnózy stupňa závažnosti ochorenia. Primárnou intervenciou pri ľahkých formách centrálneho apnoe je taktilná stimulácia. K podporným opatreniam patrí zabezpečenie termoneutrálneho prostredia, polohovanie zabezpečenie optimálnej oxygenácie. V medikamentóznej liečbe sa na stimuláciu dýchania podávajú methylxantíny a kofeín citrát. Ak farmakoterapia zlyhá, je indikovaná neinvazívna alebo invazívna, podporná alebo riadená ventilácia. Včasná diagnostika a následná terapia poruchy dýchania v spánku pomocou neinvazívnej ventilačnej podpory priaznivo ovplyvňuje kvalitu a dĺžku života aj pacientov s neuromuskulárnymi ochoreniami. Liečbou prvej voľby klasického fenotypu OSA je adenotonzilektómia. Špeciálne rekonštrukčné výkony sú indikované iba pri malom percente detí s OSA. Liečba pomocou kontinuálneho pretlaku v dýchacích cestách (CPAP/BiPAP) sa indikuje u pacientov s ťažkou formou OSA, ak je AT kontraindikovaná, pri dospelom fenotype alebo pri pretrvávaní závažných príznakov po chirurgickej intervencii. K ďalším možnostiam liečby OSA u detí patrí farmakoterapia nazálnymi kortikoidmi, výplachy nosovej dutiny hypertonickými roztokmi, ortodontická liečba a orofaryngeálne cvičenia.
Výskum a spolupráca
Centrum pre zriedkavé ochorenia spánku a bdenia v detskom veku zabezpečuje na úrovni svetového poznania detailnú diagnostiku porúch spánku od novorodeneckého veku až po adolescentné obdobie a zároveň ich komplexnú liečbu od nefarmakologickej cez farmakologickú, operačnú až po ventilačnú liečbu. Je expertíznym pracoviskom pre zriedkavé ochorenia spánku a bdenia v detskom veku. Z hľadiska financovania laboratória však takéto začlenenie prakticky nemá žiadnu výhodu. „Je to jedna z dobročinných vecí, ktoré tu priebežne robíme. Prínos môžu pocítiť rodičia či pacientske organizácie, že si vedia nájsť kontakt na takéto laboratórium,“ povedal profesor.
Súčasne s diagnosticko-terapeutickou činnosťou sa venujú vedecko-výskumným aktivitám v tejto málo prebádanej oblasti, pričom viaceré výsledky boli už publikované v prestížnych impaktovaných časopisoch.
„Vlastne všetko, o čom hovorím, je výskum. Aj to, kde sme začali, aj to, kam smerujeme. Teraz pripravujeme podklady na žiadosť o grant, ktorý je zameraný na polysomnografické zmeny detí s celiakiou. Dospelí celiatici majú viacero vážnych neurologických problémov, ktoré sa však od detského veku postupne vyvíjajú. Často ostávajú bez povšimnutia a začnú im prekážať až vtedy, keď už ich problémy ťažko riešiť. Pritom, keby sa včas diagnostikovali (predpokladá sa, že asi 50 percent pacientov s celiakiou je diagnostikovaných) a neboli by riešené len nastupujúce komplikácie celiakie ako bolesti hlavy, tŕpnutie prstov, poruchy chôdze, epilepsia, nedoslýchavosť a niektoré iné neurologické poruchy, situácia by mohla byť iná,“ zhrnul prof. P. Bánovčin a na záver doplnil: „Náš tím odborníkov v detskom spánkovom laboratórium úzko spolupracuje s predsedom Slovenskej spoločnosti spánkovej medicíny MUDr. Imrichom Mucskom a jeho polysomnografickou skupinou pre diagnostiku a liečbu dospelých na Slovensku.
Dobrá je spolupráca s už spomenutou detskou polysomnografickou skupinou v Ríme. Dlhoročnú spoluprácu máme s Národným centrom detských respiračných chorôb a tuberkulózy v poľskej Rabke, kde začínajú polysomnografiu rozvíjať podľa nášho vzoru.“
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Jana Andelová