Tretí, záverečný blok konferencie Slovenské zdravotníctvo 2018 bol venovaný téme ambulantného sektora s priliehavým názvom Starnú nám lekári – kto nás bude liečiť? MUDr. Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL), hneď na úvod zdôraznil, že neštátny ambulantný sektor je po takmer štvrťstoročí existencie v kritickom stave. „Z hľadiska všeobecnej aj špecializovanej zdravotnej starostlivosti vidíme pokles počtu ambulancií a na druhej strane vnímame, že počet návštev pacientov rastie. Pri takomto úbytku počtu poskytovateľov a náraste počtu pacientov nie je možné hodnotiť kvalitu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a momentálne riešime z hľadiska kvality len to, či toho poskytovateľa máme alebo nie,“ okomentoval aktuálnu situáciu.
Samosprávne kraje aj ministerstvo sa rozchádzajú v údajoch o počte chýbajúcich praktických lekárov v SR. Podľa ASL chýba asi 800 ambulancií. Príchod nových lekárov do ambulantného sektora však naráža na mnohé problémy. „Potrebujeme prilákať mladých lekárov. Rezidentský program sa pekne rozvinul, ale počet rezidentov z roka na rok klesá. O tri roky od tohto roku nám nevyjde žiadny rezident. Výchova rezidentov zaostáva,“ povedal M. Šóth.
Pri náraste počtu pacientov a počtu vyšetrení je nutné, aby v ambulancii bol okrem lekára a sestry aj obslužný personál, asistenti. „Mali by sme začať riešiť holandský model, ktorý hovorí o tom, že lekár je ústredná postava a z peňazí, ktoré má, dokáže zaplatiť asistenta, psychológa, fyzioterapeuta, nutričného poradcu. To je náš cieľ. Nechceme pacienta ochudobniť o kontakt s lekárom. No lekárov je málo, starnú. Vnímame ako problematické, že z peňazí od zdravotných poisťovní nedokážeme zaplatiť tento aparát. Ako poskytovateľovi mi ostane zhruba 1 500 eur a mám z toho zaplatiť celý background – softvérovú firmu, zdravotnícky materiál a ďalšie položky. A musím povedať, že my musíme kúpiť pre pacienta aj ten toaletný papier, oni ho nedostanú v hygienickom balíčku. Keď poskytovateľ zaplatí 4 500 eur na mzdy, tak je jasné, že mzda lekára nie je na úrovni lekára v nemocnici,“ zhrnul finančnú situáciu ambulancií prezident ASL.
Z hľadiska akútnej konsolidácie neštátneho ambulantného sektora sa ASL nebráni príchodu lekárov zo zahraničia. Pripomína však, že na Slovensku nie sú pre nich vytvorené žiadne sprievodné programy vo forme vytvárania zázemia, zabezpečenia ubytovania či zdrojov na nájom za ambulanciu. „Veľká väčšina času sa venuje nemocniciam v pôsobnosti štátu. Som rád, že ministerstvo začína počúvať, že je tu aj neštátny ambulantný sektor. Ak chceme, aby sa skracovali čakacie lehoty, zlepšovala sa diagnostika a znižovala sa úmrtnosť na odvrátiteľné ochorenia, tak určite treba riešiť neštátny ambulantný sektor a podporiť kroky ministerstva zdravotníctva voči ministerstvu. financií, ktoré stále sanuje len nemocničné zariadenia. Na druhej strane treba povedať, že ambulantný sektor nikdy netvoril dlh, nikdy nezaťažoval zdravotnícky systém oddlžovaniami,“ doplnil M. Šóth.
ASL požaduje investície do rozvoja ambulantného sektora, či už vo forme vzdelávania a motivácie lekárov, aby išli robiť do ambulancií, prípadne aj prostredníctvom programov zo strany VÚC a obcí. „Očakávame aj podporu ministerstva financií, lebo percento za poistencov štátu sa každý rok znižuje. My sme pred štyrmi rokmi podpísali memorandum s AOPP, aby to bolo minimálne 5 percent vymeriavacieho základu. Tento rok to nie je percento, ale balík peňazí. Budeme radi, keď sa bude pamätať na ambulantný sektor a v prípade možnosti sa rozpočet rozdelí na intersektorálne členenie na nemocnice a ambulantný sektor, a bude to na úrovni 5 %. Pretože inak sa nám populácia lekárov úplne stratí a ostanú tu iba nemocnice,“ uzavrel prezident ASL.
Zubné lekárstvo
Prezident Slovenskej komory zubných lekárov MUDr. Igor Moravčík predstavil situáciu slovenských zubných lekárov, kde sú isté špecifiká v oblasti výučby, no v prípade vekovej štruktúry lekárov je to podobné ako u ostatných ambulantných lekárov. Zubní lekári ako prví odišli do privátnej praxe od roku 1990. „V súčasnosti okrem fakultných a niektorých rezortných nemocníc sa dá povedať, že dnes 98 percent zubných lekárov poskytuje zubnú starostlivosť ako neštátni poskytovatelia. Prinieslo to so sebou aj určitú nákladovosť zubných ambulancií a nutnosť prerobiť celý systém. Nastala zmena vzťahu medzi zubným lekárom a pacientom a väčšia zodpovednosť zubného lekára za výkon svojej praxe. Predtým pracoval na oddelení, kde vždy bol primár a mal sa vždy s kým poradiť. V ambulanciách je dodnes zodpovednosť na konkrétnych lekároch. Museli sa naučiť aj manažment pacienta, ktorý je u zubných lekárov kľúčový. Naše výkony sú pomerne dlhé a nie sme schopní ošetriť veľa pacientov počas dňa, čiže manažment pacienta je u nás veľmi dôležitý,“ zhrnul v skratke vývoj v nedávnej minulosti.
Za zásadné pozitívum označil povinné preventívne prehliadky. „Je to jeden z nástrojov toho, aby sa pacient zaujímal o svoje ústne zdravie a dostal informáciu o tom, v akom stave má ústne zdravie. A už je potom na ňom, či informáciu od zubného lekára akceptuje alebo nie. Žiaľ, treba povedať, že z pôvodných 70 – 80 % pacientov dnes pravidelne navštevuje zubného lekára len 53 % pacientov, napriek tomu, že zdravotná poisťovňa potom neprepláca výkony v súvislosti so zubným kazom,“ pripomenul negatívny trend I. Moravčík.
Ďalším negatívom je veková štruktúra zubných lekárov. Z 3 361 registrovaných zubných lekárov vrátane špecialistov a klinických pracovníkov je viac ako 1 500 zubných lekárov – teda viac ako jedna tretina – vo veku nad 55 rokov. Dokonca pätina zubných lekárov má viac ako 65 rokov.
„Už zajtra majú nárok odísť do dôchodku. Náhrada týchto vekových skupín bude v budúcnosti veľmi dôležitá. Ako jedni z prvých sme upozorňovali na zlú vekovú štruktúru zubných lekárov a podarilo sa rozšíriť štúdium zubného lekárstva, začalo sa prijímať viac študentov. V najnižšej vekovej kategórii 24 – 30 rokov je už určitý nárast, ale stále to nepokryje výpadok, ak nastane v tých najstarších kategóriách,“ objasnil prezident SKZL.
Okrem absolútnych čísel treba hovoriť aj o rozložení ambulancií. Len v Bratislave pracuje 791 lekárov. „Keby sme tam prirátali Košice, prípadne Banskú Bystricu, prídeme na to, že v periférnych oblastiach pracuje menšina zubných lekárov. SKZL má pravidelne otázky a ponosy od pacientov, že je nedostatočná dostupnosť zubných lekárov. Často spolu s VÚC bojujeme s tým, že zubný lekár odíde do dôchodku a na to miesto nepríde žiadny iný lekár. Potom treba tento obvod rozdeliť a nastane neúnosné zaťaženie ostatných poskytovateľov,“ opísal aktuálnu situáciu.
Druhý fenomén je skupovanie zubných praxí firmami, často nie zubnými lekármi, ktoré skúpia aj periférne oblasti len s cieľom odkúpenia obvodu a potom sa sťahujú do väčších miest a nastávajú výpadky v tých lokalitách, kde doteraz bol zubný lekár. Zazmluvnených lekárskych miest je približne 2 400, ďalších viac ako 800 zubných lekárov pracuje bez zmluvy s poisťovňami.
„Natíska sa otázka – ak majú poisťovne pokrytú minimálnu sieť, môžeme hovoriť o nedostatku zubných lekárov? Ak je nedostatok, máme analýzu rovnomerného rozloženia siete zmluvných lekárov. A toto je práve ten problém, ktorý často musíme riešiť – dostatok lekárov vo väčších mestách a nedostatok v periférnych oblastiach, a tým nemyslím niekde úplne na lazoch, ale sú to oblasti, ktoré sú menej atraktívne a mladí zubní lekári nemajú tendenciu pokrývať oblasti, ktoré sú pre nich možno aj spoločensky menej atraktívne,“ vysvetlil I. Moravčík.
Situácia na fakultách
Nedostatok podľa Moravčíka nevyrieši zvýšenie počtu prijímaných študentov medicíny. Rastie počet medikov študujúcich v anglickom jazyku. Podľa prezidenta SKZL sa málo hovorí o tom, že naše fakulty často nespĺňajú tzv. závery TAIEX (Technical Assistance Information Excharge Office).
„Na fakultách nemáme dostatočné personálne pokrytie, materiálno-technické vybavenie, na týchto klinikách je absolútny nedostatok učiteľov. Je to dané do určitej miery aj finančným ohodnotením, ale aj zázemím, ktoré je vytvárané na klinikách. Závery TAIEX obsahujú odporúčania, podľa ktorých na jednom kresle by mali byť dvaja, maximálne traja študenti. U nás sa počty pohybujú od šiestich po ôsmich, niekedy až 10 študentov. Na 2 – 3 medikov, budúcich zubných lekárov by mal pripadať jeden asistent, u nás je to číslo zase 6 – 8. Každý budúci zubný lekár by mal odpracovať v ústach pacienta 1 500 hodín. Školy to síce proklamujú, ale musím povedať, že neverím, že toto číslo sa stopercentne dodržiava,“ zdôraznil.
Komora preto žiada urýchlené dofinancovanie štúdia zubného lekárstva, buď zvýšením zdrojov, alebo prehodnotením iných študijných odborov, ktorých absolventi nemajú v praxi uplatnenie. I. Moravčík upozornil, že samotné zvýšenie počtu zubných lekárov nevyrieši situáciu, ak nezabezpečíme rovnomerné rozloženie zubných ambulancií po regiónoch.
Komora nesúhlasí so zmäkčovaním podmienok pre príchod lekárov z tretích krajín do SR. Týka sa to najmä zubných lekárov z Ukrajiny, kde obsah kurikula nezodpovedá požiadavkám SR ani EÚ. „Ak uznáme ich diplomy, po troch rokoch sa môžu uchádzať o zamestnanie kdekoľvek v EÚ. Napr. v Nemecku alebo Rakúsku majú iné pravidlá kontroly a len čo zistia, že títo lekári nie sú vedomostne na požadovanej úrovni, budú sa obdobne stavať aj k našim slovenským lekárom v EÚ,“ dodal prezident SKZL.
Ohrozený druh?
Hlavná odborníčka pre všeobecné lekárstvo MUDr. Jana Bendová, PhD., bola ďalšou prednášajúcou. Jej témou boli ľudské zdroje v zdravotníctve, resp. všeobecní lekári, študenti medicíny a rezidenti. Na Slovensku máme 2 446 všeobecných lekárov pre dospelých (VLD), ich priemerný vek je 56,7 roku. A 21 percent všeobecných lekárov pre dospelých je starších ako 65 rokov. „Inštitút zdravotnej politiky hovorí o tom, že chýba viac ako 500 lekárov,“ uviedla J. Bendová. Alarmujúca je situácia aj s prihliadnutím na vekovú štruktúru VLD.
„V roku 2011 bola najpočetnejšou skupinou skupina všeobecných lekárov vo veku 50 až 59 rokov a títo za tých pár rokov zostarli a teraz je najpočetnejšou skupinou skupina vo veku 60 – 69 rokov, čiže 45 percent všeobecných lekárov pre dospelých je v preddôchodkovom a dôchodkovom veku a druhou skupinou sú 50- až 59-roční,“ priblížila hlavná odborníčka. Tá upozornila na nepriaznivý trend, za 5 rokov došlo k poklesu o 7 percent VLD, čo predstavuje zánik ambulancií bez náhrady. Pritom „ak nám do systému neprídu žiadni noví všeobecní lekári a žiadni rezidenti, tak v roku 2022 bude 56 percent VLD do 65 rokov a 44 percent VLD nad 65 rokov,“ doplnila.
A na otázku, či nás zachránia lekári zo zahraničia, sa dá pozerať z dvoch pohľadov – z kvantitatívneho aj kvalitatívneho. „Možno by nás po kvantitatívnej stránke dokázali nahradiť, ale nesúhlasím s tým, že po tej kvalitatívnej,“ myslí si J. Bendová. Podľa nej je to preto, že vo všeobecnom lekárstve je to o komunikácii, pacienta musia nielen počúvať, ale porozumieť tomu, čo pacient vysvetľuje, a na druhej strane, keď mu chce VLD pomôcť, poradiť, liečiť ho, musí aj pacient rozumieť tomu, čo mu lekár vysvetľuje.
Ako uviedla, rezidentský program je to, čo by nás mohlo zachrániť. Rezidentský program je niečo, čo funguje všade vo svete, v celej Európe, v Česku, ale veľmi málo na Slovensku. Dĺžka štúdia je 3 roky, rezidentský program zabezpečujú 3 lekárske fakulty – SZU Bratislava, JLF UK Martin, UPJŠ Košice, je financovaný zo štátneho rozpočtu. A v súčasnosti každý lekár, aj 60-ročný, sa môže stať rezidentom.
Pri zavedení programu boli obrovské očakávania, žiaľ, nenapĺňajú sa. Odhadovalo sa, že do systému príde za 10 rokov 900 všeobecných lekárov (VLD aj VLDD). „Stále si myslím, že rezidentský program je výborná voľba a asi tá najdôležitejšia voľba na riešenie súčasnej problematickej situácie. Je tu však niekoľko ale,“ povedala J. Bendová a pokračovala: „Od roku 2014 bolo do programu zaradených 363 rezidentov. Doteraz ho ukončilo 81 absolventov (VLD aj VLDD). Aktuálny počet rezidentov je 186, z toho jedna tretina je na materskej dovolenke. Preto sme očakávania museli skorigovať a očakáva sa reálnejší odhad, že nám každý rok pribudne do systému možno 30 čerstvých VLD.“
Hlavná odborníčka ďalej uviedla, že problémom je aj to, že len menej ako 5 percent študentov medicíny uvažuje, že by sa stali všeobecnými lekármi. V ČR je to napríklad 8,55 percenta. Na záver uviedla aj možné riešenia problému s nepriaznivým trendom VLD. „Potrebné sú zmeny na všetkých úrovniach. Na vysokých školách v rámci pregraduálneho štúdia. Vyučovať by sa malo všeobecné lekárstvo na všetkých lekárskych fakultách. Ďalej je tu rezidentský program, myslím si, že mu škodia časté legislatívne zmeny. Aj negatívna PR kampaň, ktorá bola vedená na jar LOZ, hoci mala podstatu, s ktorou súhlasím, veľmi uškodila rezidentskému programu. Výsledkom je totiž to, že sa nám tento rok prihlásilo do rezidentského programu v Bratislave nula záujemcov,“ zhrnula J. Bendová. A riešenie problému podľa nej je aj vo zvýšení prestíže odboru prostredníctvom zvyšovania kompetencií VL, čo však musí ísť aj so zlepšením financovania.
Najväčší problém s pediatrami
O nedostatku lekárov z pohľadu VÚC hovorila JUDr. Ing. Jana Ježíková, riaditeľka odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Objasnila, že samosprávny kraj tvorí prvú líniu vzťahu lekár – pacient. Rieši podnety občanov, vydáva a ruší povolenia. Určuje zdravotné obvody a je relevantným zdrojom presných dát a skúseností z praxe. A čo je dôležité, samosprávny kraj má kontakt s obcami a mestskými časťami, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri motivácii všeobecných lekárov vôbec ísť do obcí. „Priemerný vek všeobecného lekára pre deti a dorast (VLDD) v BSK je 58 rokov. Za posledné 4 roky prišli presne dvaja noví pediatri, ale za posledných pár mesiacov nám odišlo niekoľko 80- a viacročných pediatričiek do dôchodku. Priemerný vek VLD je 56 rokov, priemerný vek gynekológa je 54 a priemerný vek zubného lekára je 53 rokov,“ priblížila J. Ježíková. Ako ďalej uviedla, trend pri VLDD je katastrofálny. Za necelé štyri roky bolo zrušených 24 ambulancií VLDD, čo predstavuje 16 percent zo všetkých. „Do konca roka vieme o ďalších dvoch pediatričkách, ktoré budú končiť,“ povedala J. Ježíková.
V rámci zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti BSK neeviduje pokles počtu ambulancií, naopak, za posledné 4 roky je nárast 7 percent. „Významný faktor, ktorý je potrebné si všímať, je tendencia k nezmluvnosti, čo je problém pri prerozdeľovaní obvodov. Napríklad v meste Stupava je 7 zubných lekárov, z toho len 3 sú zmluvní, z toho jedna je dôchodkyňa v pokročilom veku. A my teraz sme v situácii, či prerozdelíme celú Stupavu medzi dvoch zubných lekárov, alebo opustíme túto taktiku prideľovať najbližšieho a pridelíme Stupavu do Malaciek, do Bratislavy. A tak to bude, lebo si neviem predstaviť, že medzi dvoch zubných lekárov prerozdelíme celé mesto,“ vysvetlila J. Ježíková.
A čo na to pacienti?
„Ambulantná sféra je pilier nášho zdravotníctva, a to by sme si mali všetci uvedomiť,“ začala prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov PhDr. Mária Lévyová. Tá zdôraznila, že dôležitá je dôvera pacienta v lekára. Uviedla, že takou vstupnou bránou v starostlivosti sú ambulancie. „Tam je potrebné posilniť komunity, rezidenčné programy, jednoducho všetko. A čo sa týka stratifikácie lôžok, pacientom sa to bude ťažko vysvetľovať, ale my urobíme maximum pre to, aby sme ľuďom vysvetľovali, že niekedy je menej viac,“ uzavrela M. Lévyová.
Samosprávne kraje aj ministerstvo sa rozchádzajú v údajoch o počte chýbajúcich praktických lekárov v SR. Podľa ASL chýba asi 800 ambulancií. Príchod nových lekárov do ambulantného sektora však naráža na mnohé problémy. „Potrebujeme prilákať mladých lekárov. Rezidentský program sa pekne rozvinul, ale počet rezidentov z roka na rok klesá. O tri roky od tohto roku nám nevyjde žiadny rezident. Výchova rezidentov zaostáva,“ povedal M. Šóth.
Pri náraste počtu pacientov a počtu vyšetrení je nutné, aby v ambulancii bol okrem lekára a sestry aj obslužný personál, asistenti. „Mali by sme začať riešiť holandský model, ktorý hovorí o tom, že lekár je ústredná postava a z peňazí, ktoré má, dokáže zaplatiť asistenta, psychológa, fyzioterapeuta, nutričného poradcu. To je náš cieľ. Nechceme pacienta ochudobniť o kontakt s lekárom. No lekárov je málo, starnú. Vnímame ako problematické, že z peňazí od zdravotných poisťovní nedokážeme zaplatiť tento aparát. Ako poskytovateľovi mi ostane zhruba 1 500 eur a mám z toho zaplatiť celý background – softvérovú firmu, zdravotnícky materiál a ďalšie položky. A musím povedať, že my musíme kúpiť pre pacienta aj ten toaletný papier, oni ho nedostanú v hygienickom balíčku. Keď poskytovateľ zaplatí 4 500 eur na mzdy, tak je jasné, že mzda lekára nie je na úrovni lekára v nemocnici,“ zhrnul finančnú situáciu ambulancií prezident ASL.
Z hľadiska akútnej konsolidácie neštátneho ambulantného sektora sa ASL nebráni príchodu lekárov zo zahraničia. Pripomína však, že na Slovensku nie sú pre nich vytvorené žiadne sprievodné programy vo forme vytvárania zázemia, zabezpečenia ubytovania či zdrojov na nájom za ambulanciu. „Veľká väčšina času sa venuje nemocniciam v pôsobnosti štátu. Som rád, že ministerstvo začína počúvať, že je tu aj neštátny ambulantný sektor. Ak chceme, aby sa skracovali čakacie lehoty, zlepšovala sa diagnostika a znižovala sa úmrtnosť na odvrátiteľné ochorenia, tak určite treba riešiť neštátny ambulantný sektor a podporiť kroky ministerstva zdravotníctva voči ministerstvu. financií, ktoré stále sanuje len nemocničné zariadenia. Na druhej strane treba povedať, že ambulantný sektor nikdy netvoril dlh, nikdy nezaťažoval zdravotnícky systém oddlžovaniami,“ doplnil M. Šóth.
ASL požaduje investície do rozvoja ambulantného sektora, či už vo forme vzdelávania a motivácie lekárov, aby išli robiť do ambulancií, prípadne aj prostredníctvom programov zo strany VÚC a obcí. „Očakávame aj podporu ministerstva financií, lebo percento za poistencov štátu sa každý rok znižuje. My sme pred štyrmi rokmi podpísali memorandum s AOPP, aby to bolo minimálne 5 percent vymeriavacieho základu. Tento rok to nie je percento, ale balík peňazí. Budeme radi, keď sa bude pamätať na ambulantný sektor a v prípade možnosti sa rozpočet rozdelí na intersektorálne členenie na nemocnice a ambulantný sektor, a bude to na úrovni 5 %. Pretože inak sa nám populácia lekárov úplne stratí a ostanú tu iba nemocnice,“ uzavrel prezident ASL.
Zubné lekárstvo
Prezident Slovenskej komory zubných lekárov MUDr. Igor Moravčík predstavil situáciu slovenských zubných lekárov, kde sú isté špecifiká v oblasti výučby, no v prípade vekovej štruktúry lekárov je to podobné ako u ostatných ambulantných lekárov. Zubní lekári ako prví odišli do privátnej praxe od roku 1990. „V súčasnosti okrem fakultných a niektorých rezortných nemocníc sa dá povedať, že dnes 98 percent zubných lekárov poskytuje zubnú starostlivosť ako neštátni poskytovatelia. Prinieslo to so sebou aj určitú nákladovosť zubných ambulancií a nutnosť prerobiť celý systém. Nastala zmena vzťahu medzi zubným lekárom a pacientom a väčšia zodpovednosť zubného lekára za výkon svojej praxe. Predtým pracoval na oddelení, kde vždy bol primár a mal sa vždy s kým poradiť. V ambulanciách je dodnes zodpovednosť na konkrétnych lekároch. Museli sa naučiť aj manažment pacienta, ktorý je u zubných lekárov kľúčový. Naše výkony sú pomerne dlhé a nie sme schopní ošetriť veľa pacientov počas dňa, čiže manažment pacienta je u nás veľmi dôležitý,“ zhrnul v skratke vývoj v nedávnej minulosti.
Za zásadné pozitívum označil povinné preventívne prehliadky. „Je to jeden z nástrojov toho, aby sa pacient zaujímal o svoje ústne zdravie a dostal informáciu o tom, v akom stave má ústne zdravie. A už je potom na ňom, či informáciu od zubného lekára akceptuje alebo nie. Žiaľ, treba povedať, že z pôvodných 70 – 80 % pacientov dnes pravidelne navštevuje zubného lekára len 53 % pacientov, napriek tomu, že zdravotná poisťovňa potom neprepláca výkony v súvislosti so zubným kazom,“ pripomenul negatívny trend I. Moravčík.
Ďalším negatívom je veková štruktúra zubných lekárov. Z 3 361 registrovaných zubných lekárov vrátane špecialistov a klinických pracovníkov je viac ako 1 500 zubných lekárov – teda viac ako jedna tretina – vo veku nad 55 rokov. Dokonca pätina zubných lekárov má viac ako 65 rokov.
„Už zajtra majú nárok odísť do dôchodku. Náhrada týchto vekových skupín bude v budúcnosti veľmi dôležitá. Ako jedni z prvých sme upozorňovali na zlú vekovú štruktúru zubných lekárov a podarilo sa rozšíriť štúdium zubného lekárstva, začalo sa prijímať viac študentov. V najnižšej vekovej kategórii 24 – 30 rokov je už určitý nárast, ale stále to nepokryje výpadok, ak nastane v tých najstarších kategóriách,“ objasnil prezident SKZL.
Okrem absolútnych čísel treba hovoriť aj o rozložení ambulancií. Len v Bratislave pracuje 791 lekárov. „Keby sme tam prirátali Košice, prípadne Banskú Bystricu, prídeme na to, že v periférnych oblastiach pracuje menšina zubných lekárov. SKZL má pravidelne otázky a ponosy od pacientov, že je nedostatočná dostupnosť zubných lekárov. Často spolu s VÚC bojujeme s tým, že zubný lekár odíde do dôchodku a na to miesto nepríde žiadny iný lekár. Potom treba tento obvod rozdeliť a nastane neúnosné zaťaženie ostatných poskytovateľov,“ opísal aktuálnu situáciu.
Druhý fenomén je skupovanie zubných praxí firmami, často nie zubnými lekármi, ktoré skúpia aj periférne oblasti len s cieľom odkúpenia obvodu a potom sa sťahujú do väčších miest a nastávajú výpadky v tých lokalitách, kde doteraz bol zubný lekár. Zazmluvnených lekárskych miest je približne 2 400, ďalších viac ako 800 zubných lekárov pracuje bez zmluvy s poisťovňami.
„Natíska sa otázka – ak majú poisťovne pokrytú minimálnu sieť, môžeme hovoriť o nedostatku zubných lekárov? Ak je nedostatok, máme analýzu rovnomerného rozloženia siete zmluvných lekárov. A toto je práve ten problém, ktorý často musíme riešiť – dostatok lekárov vo väčších mestách a nedostatok v periférnych oblastiach, a tým nemyslím niekde úplne na lazoch, ale sú to oblasti, ktoré sú menej atraktívne a mladí zubní lekári nemajú tendenciu pokrývať oblasti, ktoré sú pre nich možno aj spoločensky menej atraktívne,“ vysvetlil I. Moravčík.
Situácia na fakultách
Nedostatok podľa Moravčíka nevyrieši zvýšenie počtu prijímaných študentov medicíny. Rastie počet medikov študujúcich v anglickom jazyku. Podľa prezidenta SKZL sa málo hovorí o tom, že naše fakulty často nespĺňajú tzv. závery TAIEX (Technical Assistance Information Excharge Office).
„Na fakultách nemáme dostatočné personálne pokrytie, materiálno-technické vybavenie, na týchto klinikách je absolútny nedostatok učiteľov. Je to dané do určitej miery aj finančným ohodnotením, ale aj zázemím, ktoré je vytvárané na klinikách. Závery TAIEX obsahujú odporúčania, podľa ktorých na jednom kresle by mali byť dvaja, maximálne traja študenti. U nás sa počty pohybujú od šiestich po ôsmich, niekedy až 10 študentov. Na 2 – 3 medikov, budúcich zubných lekárov by mal pripadať jeden asistent, u nás je to číslo zase 6 – 8. Každý budúci zubný lekár by mal odpracovať v ústach pacienta 1 500 hodín. Školy to síce proklamujú, ale musím povedať, že neverím, že toto číslo sa stopercentne dodržiava,“ zdôraznil.
Komora preto žiada urýchlené dofinancovanie štúdia zubného lekárstva, buď zvýšením zdrojov, alebo prehodnotením iných študijných odborov, ktorých absolventi nemajú v praxi uplatnenie. I. Moravčík upozornil, že samotné zvýšenie počtu zubných lekárov nevyrieši situáciu, ak nezabezpečíme rovnomerné rozloženie zubných ambulancií po regiónoch.
Komora nesúhlasí so zmäkčovaním podmienok pre príchod lekárov z tretích krajín do SR. Týka sa to najmä zubných lekárov z Ukrajiny, kde obsah kurikula nezodpovedá požiadavkám SR ani EÚ. „Ak uznáme ich diplomy, po troch rokoch sa môžu uchádzať o zamestnanie kdekoľvek v EÚ. Napr. v Nemecku alebo Rakúsku majú iné pravidlá kontroly a len čo zistia, že títo lekári nie sú vedomostne na požadovanej úrovni, budú sa obdobne stavať aj k našim slovenským lekárom v EÚ,“ dodal prezident SKZL.
Ohrozený druh?
Hlavná odborníčka pre všeobecné lekárstvo MUDr. Jana Bendová, PhD., bola ďalšou prednášajúcou. Jej témou boli ľudské zdroje v zdravotníctve, resp. všeobecní lekári, študenti medicíny a rezidenti. Na Slovensku máme 2 446 všeobecných lekárov pre dospelých (VLD), ich priemerný vek je 56,7 roku. A 21 percent všeobecných lekárov pre dospelých je starších ako 65 rokov. „Inštitút zdravotnej politiky hovorí o tom, že chýba viac ako 500 lekárov,“ uviedla J. Bendová. Alarmujúca je situácia aj s prihliadnutím na vekovú štruktúru VLD.
„V roku 2011 bola najpočetnejšou skupinou skupina všeobecných lekárov vo veku 50 až 59 rokov a títo za tých pár rokov zostarli a teraz je najpočetnejšou skupinou skupina vo veku 60 – 69 rokov, čiže 45 percent všeobecných lekárov pre dospelých je v preddôchodkovom a dôchodkovom veku a druhou skupinou sú 50- až 59-roční,“ priblížila hlavná odborníčka. Tá upozornila na nepriaznivý trend, za 5 rokov došlo k poklesu o 7 percent VLD, čo predstavuje zánik ambulancií bez náhrady. Pritom „ak nám do systému neprídu žiadni noví všeobecní lekári a žiadni rezidenti, tak v roku 2022 bude 56 percent VLD do 65 rokov a 44 percent VLD nad 65 rokov,“ doplnila.
A na otázku, či nás zachránia lekári zo zahraničia, sa dá pozerať z dvoch pohľadov – z kvantitatívneho aj kvalitatívneho. „Možno by nás po kvantitatívnej stránke dokázali nahradiť, ale nesúhlasím s tým, že po tej kvalitatívnej,“ myslí si J. Bendová. Podľa nej je to preto, že vo všeobecnom lekárstve je to o komunikácii, pacienta musia nielen počúvať, ale porozumieť tomu, čo pacient vysvetľuje, a na druhej strane, keď mu chce VLD pomôcť, poradiť, liečiť ho, musí aj pacient rozumieť tomu, čo mu lekár vysvetľuje.
Ako uviedla, rezidentský program je to, čo by nás mohlo zachrániť. Rezidentský program je niečo, čo funguje všade vo svete, v celej Európe, v Česku, ale veľmi málo na Slovensku. Dĺžka štúdia je 3 roky, rezidentský program zabezpečujú 3 lekárske fakulty – SZU Bratislava, JLF UK Martin, UPJŠ Košice, je financovaný zo štátneho rozpočtu. A v súčasnosti každý lekár, aj 60-ročný, sa môže stať rezidentom.
Pri zavedení programu boli obrovské očakávania, žiaľ, nenapĺňajú sa. Odhadovalo sa, že do systému príde za 10 rokov 900 všeobecných lekárov (VLD aj VLDD). „Stále si myslím, že rezidentský program je výborná voľba a asi tá najdôležitejšia voľba na riešenie súčasnej problematickej situácie. Je tu však niekoľko ale,“ povedala J. Bendová a pokračovala: „Od roku 2014 bolo do programu zaradených 363 rezidentov. Doteraz ho ukončilo 81 absolventov (VLD aj VLDD). Aktuálny počet rezidentov je 186, z toho jedna tretina je na materskej dovolenke. Preto sme očakávania museli skorigovať a očakáva sa reálnejší odhad, že nám každý rok pribudne do systému možno 30 čerstvých VLD.“
Hlavná odborníčka ďalej uviedla, že problémom je aj to, že len menej ako 5 percent študentov medicíny uvažuje, že by sa stali všeobecnými lekármi. V ČR je to napríklad 8,55 percenta. Na záver uviedla aj možné riešenia problému s nepriaznivým trendom VLD. „Potrebné sú zmeny na všetkých úrovniach. Na vysokých školách v rámci pregraduálneho štúdia. Vyučovať by sa malo všeobecné lekárstvo na všetkých lekárskych fakultách. Ďalej je tu rezidentský program, myslím si, že mu škodia časté legislatívne zmeny. Aj negatívna PR kampaň, ktorá bola vedená na jar LOZ, hoci mala podstatu, s ktorou súhlasím, veľmi uškodila rezidentskému programu. Výsledkom je totiž to, že sa nám tento rok prihlásilo do rezidentského programu v Bratislave nula záujemcov,“ zhrnula J. Bendová. A riešenie problému podľa nej je aj vo zvýšení prestíže odboru prostredníctvom zvyšovania kompetencií VL, čo však musí ísť aj so zlepšením financovania.
Najväčší problém s pediatrami
O nedostatku lekárov z pohľadu VÚC hovorila JUDr. Ing. Jana Ježíková, riaditeľka odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Objasnila, že samosprávny kraj tvorí prvú líniu vzťahu lekár – pacient. Rieši podnety občanov, vydáva a ruší povolenia. Určuje zdravotné obvody a je relevantným zdrojom presných dát a skúseností z praxe. A čo je dôležité, samosprávny kraj má kontakt s obcami a mestskými časťami, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri motivácii všeobecných lekárov vôbec ísť do obcí. „Priemerný vek všeobecného lekára pre deti a dorast (VLDD) v BSK je 58 rokov. Za posledné 4 roky prišli presne dvaja noví pediatri, ale za posledných pár mesiacov nám odišlo niekoľko 80- a viacročných pediatričiek do dôchodku. Priemerný vek VLD je 56 rokov, priemerný vek gynekológa je 54 a priemerný vek zubného lekára je 53 rokov,“ priblížila J. Ježíková. Ako ďalej uviedla, trend pri VLDD je katastrofálny. Za necelé štyri roky bolo zrušených 24 ambulancií VLDD, čo predstavuje 16 percent zo všetkých. „Do konca roka vieme o ďalších dvoch pediatričkách, ktoré budú končiť,“ povedala J. Ježíková.
V rámci zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti BSK neeviduje pokles počtu ambulancií, naopak, za posledné 4 roky je nárast 7 percent. „Významný faktor, ktorý je potrebné si všímať, je tendencia k nezmluvnosti, čo je problém pri prerozdeľovaní obvodov. Napríklad v meste Stupava je 7 zubných lekárov, z toho len 3 sú zmluvní, z toho jedna je dôchodkyňa v pokročilom veku. A my teraz sme v situácii, či prerozdelíme celú Stupavu medzi dvoch zubných lekárov, alebo opustíme túto taktiku prideľovať najbližšieho a pridelíme Stupavu do Malaciek, do Bratislavy. A tak to bude, lebo si neviem predstaviť, že medzi dvoch zubných lekárov prerozdelíme celé mesto,“ vysvetlila J. Ježíková.
A čo na to pacienti?
„Ambulantná sféra je pilier nášho zdravotníctva, a to by sme si mali všetci uvedomiť,“ začala prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov PhDr. Mária Lévyová. Tá zdôraznila, že dôležitá je dôvera pacienta v lekára. Uviedla, že takou vstupnou bránou v starostlivosti sú ambulancie. „Tam je potrebné posilniť komunity, rezidenčné programy, jednoducho všetko. A čo sa týka stratifikácie lôžok, pacientom sa to bude ťažko vysvetľovať, ale my urobíme maximum pre to, aby sme ľuďom vysvetľovali, že niekedy je menej viac,“ uzavrela M. Lévyová.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
Monika Toporcerová, Jana Andelová
Foto:
Peter Mayer
Image may be NSFW.
Clik here to view.![]()
Clik here to view.
Monika Toporcerová, Jana Andelová