Počíta s tým nová koncepcia rozvoja ústavnej zdravotnej starostlivosti na najbližších 12 rokov, ktorú predstavilo ministerstvo zdravotníctva. Tvrdí, že cieľom je efektívnejšie využitie lôžkových kapacít, kvalitnejšia a bezpečnejšia zdravotná starostlivosť pre pacienta, ale aj posilnenie lôžok na poskytovanie dlhodobej starostlivosti. Realizácia postupných krokov potrvá do roka 2030. Výsledkom má byť úbytok nemocničných postelí o viac ako päťtisíc, no na druhej strane viac financií aj zdravotníkov v prepočte na jedno lôžko.
„Chceme zadefinovať nemocnice 1. typu, kde bude poskytovaná všeobecná zdravotná starostlivosť, potom ústavné zariadenia 2. typu ako vyššie špecializované pracoviská a koncové pracoviská 3. typu – vysokošpecializované ústavy ako srdcovo-cievne, onkologické a iné,“ informovala ministerka Andrea Kalavská.
Dosahy
Ktoré zo súčasných ústavných zdravotných zariadení ostanú v sieti nemocníc, ktoré oddelenia alebo zariadenia sa budú rušiť či reprofilizovať na polikliniky s ambulanciami, zariadenia dlhodobej starostlivosti či iné verejné služby, nebolo zatiaľ prezentované. Návrh počíta so 45 nemocnicami 1. typu, desiatimi 2. typu a tromi koncovými nemocnicami 3. typu.
„Ďalším krokom je teraz pripraviť štandardy toho, ako by mala vyzerať nemocnica 1., 2. a 3. typu, akú zdravotnú starostlivosť má poskytovať, aké bude minimálne personálne obsadenie, aké má mať oddelenia, špecializácie, diagnostiku. Potom príde diskusia, aký dosah budú mať tieto zmeny na poskytovateľov,“ objasnil generálny riaditeľ VšZP Miroslav Kočan. Zdôraznil, že základným východiskom bude dostupnosť zdravotnej starostlivosti – 90 % občanov sa musí dostať do ústavného zdravotníckeho zariadenia do 30 minút cesty autom.
Podľa ministerky je to plán na 12 rokov. Začne sa stanovením minimálnych počtov výkonov pre jednotlivé pracoviská. „Budeme komunikovať s poisťovňami, odbornými spoločnosťami, ľuďmi, ktorí robia štandardy, aby sme vedeli zadefinovať štandard, štandardný počet výkonov na určitý druh operácií, potom to budeme realizovať v praxi,“ uviedla.
Bez politiky
Členka predstavenstva zdravotnej poisťovne Union Elena Májeková označila spracovanú koncepciu za objektívnu, bez politických vplyvov. „Mení sa chorobnosť, zlepšuje sa ekonomická situácia Slovenska, a tým sa zlepšuje aj dostupnosť. No nemáme kapacity na dlhodobú zdravotnú starostlivosť. Nemocnice sa musia prispôsobiť situácii, ktorá nás v budúcnosti čaká,“ povedala E. Májeková.
Radomír Vereš, riaditeľ pre business development zdravotnej poisťovne Dôvera, povedal, že ide o zásadnú reformu, ktorá prináša množstvo úloh. Spomenul edukáciu občanov, ktorým je potrebné vysvetliť, že nie je dôležité mať nemocnicu hneď za rohom. „Verím, že nájdeme aj zhodu s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Dotkne sa to pravdepodobne v nejakej miere takmer každého, ale je to aj v ich záujme. Ich prácou je poskytovať kvalitnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť a my na tom budeme radi participovať,“ dodal R. Vereš.
Koncepcia ráta so skrátením počtu hospitalizačných dní, presunom čo najväčšieho množstva výkonov do jednodňovej hospitalizácie, koncentráciou vybraných typov hospitalizácií do krajských špecializovaných nemocníc, stanovením minimálneho počtu výkonov na oddelenie, zvýšením uvoľnených lôžok pre dlhodobo chorých, posilnením agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti a celkovo dlhodobej starostlivosti.
Ohodnotenie
Podľa slov M. Kočana súčasný nedostatok kapacít dlhodobej zdravotnej starostlivosti znamená v praxi pacientov na akútnych lôžkach, ktorí by mohli byť rehabilitovaní na iných oddeleniach. „Takto by sa mohli uvoľniť kapacity lekárov a sestier pre akútne prípady. Nová stratégia, ktorú by sme chceli v priebehu 12 rokov implementovať, znamená viac hospitalizácií na súčasnom, prípadne ešte nižšom počte lôžok, s vyššou kvalitou ústavnej zdravotnej starostlivosti. Očakávame, že aj poskytovatelia dostanú viac zdrojov a viac personálu na to, čo musia podľa zákonov a štandardov poskytnúť,“ doplnil riaditeľ VšZP.
A. Kalavská avizovala nastavenie pravidiel zohľadňujúcich minimálne počty výkonov na jednotlivých pracoviskách. „Tým budeme garantovať kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Budeme tvrdo kontrolovať a sledovať aj komplikácie a úspešnosť odliečených pacientov a následne na to môžeme nastaviť aj parametre ohodnocovania spolu so zdravotnými poisťovňami,“ povedala ministerka.
Ako prvé začnú poisťovne v rámci zazmluvňovania sledovať kvalitatívne parametre zvyšujúce bezpečnosť liečby. „S cieľom zvýšiť kvalitu a bezpečnosť hospitalizácií pre pacientov plánujú poisťovne do kritérií pre zazmluvňovanie nemocníc zavádzať spomínané kritérium minimálneho počtu výkonov na oddelenie,“ vysvetlila prezidentka Asociácie zdravotných poisťovní Katarína Kafková.
Zdravotníctvo v roku 2018 a 2030
Na koncepcii zlepšenia kvality a dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti spolupracovali odborníci z Inštitútu zdravotnej politiky (IZP), Asociácia zdravotných poisťovní a zdravotné poisťovne. Okrem analýz IZP bola jedným z podkladov aj štúdia medzinárodnej konzultačnej spoločnosti Boston Consulting Group. Autori štúdie porovnali Slovensko s krajinami západnej Európy, ktoré dosahujú výrazne lepšie výsledky liečby pacientov.
Problémom Slovenska je nižšia efektivita. Hoci máme o 9 % viac hospitalizácií na 100-tisíc obyvateľov ako v krajinách západnej Európy, máme nižšiu obložnosť (72 % vs. 80 %), čo znamená, že viac ako štvrtina postelí je prázdna. Slovenský pacient zároveň strávi v nemocnici viac času, priemerne 8,5 dňa, no napriek tomu máme až 243 odvrátiteľných úmrtí na 100-tisíc obyvateľov. V krajinách západnej Európy je to iba 100,5 úmrtia na rovnaký počet obyvateľov.
„Ak sa pozrieme na akýkoľvek indikátor kvality, ako napr. počet odvrátiteľných úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, Slovensko sa väčšinou nachádza v spodných priečkach. To, že máme predimenzované a neefektívne kapacity, neprináša efekt v podobe lepšej kvality pre pacientov. Systém je z dlhodobého hľadiska, resp. už strednodobého neudržateľný,“ uviedol riaditeľ IZP Martin Smatana.
Dosahy demografických zmien sa prejavia v narastajúcej potrebe kapacít na hospitalizácie v roku 2030 o 18 % v porovnaní s vlaňajškom. Štúdia naprojektovala situáciu v slovenskom zdravotníctve v roku 2030. Bez realizácie zmien predpokladá nárast počtu lôžok a zároveň pokles počtu lekárov i sestier v prepočte na jedno lôžko. Reprofilizácia zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti by priniesla pokles počtu lôžok, čo by znamenalo viac peňazí na jednu posteľ. Suma na jedno lôžko by tak stúpla o tretinu a zároveň by sa mal zvýšiť aj počet lekárov a sestier pripadajúcich na jedno lôžko.
Navrhované zmeny
„Chceme zadefinovať nemocnice 1. typu, kde bude poskytovaná všeobecná zdravotná starostlivosť, potom ústavné zariadenia 2. typu ako vyššie špecializované pracoviská a koncové pracoviská 3. typu – vysokošpecializované ústavy ako srdcovo-cievne, onkologické a iné,“ informovala ministerka Andrea Kalavská.
Dosahy
Ktoré zo súčasných ústavných zdravotných zariadení ostanú v sieti nemocníc, ktoré oddelenia alebo zariadenia sa budú rušiť či reprofilizovať na polikliniky s ambulanciami, zariadenia dlhodobej starostlivosti či iné verejné služby, nebolo zatiaľ prezentované. Návrh počíta so 45 nemocnicami 1. typu, desiatimi 2. typu a tromi koncovými nemocnicami 3. typu.
„Ďalším krokom je teraz pripraviť štandardy toho, ako by mala vyzerať nemocnica 1., 2. a 3. typu, akú zdravotnú starostlivosť má poskytovať, aké bude minimálne personálne obsadenie, aké má mať oddelenia, špecializácie, diagnostiku. Potom príde diskusia, aký dosah budú mať tieto zmeny na poskytovateľov,“ objasnil generálny riaditeľ VšZP Miroslav Kočan. Zdôraznil, že základným východiskom bude dostupnosť zdravotnej starostlivosti – 90 % občanov sa musí dostať do ústavného zdravotníckeho zariadenia do 30 minút cesty autom.
Podľa ministerky je to plán na 12 rokov. Začne sa stanovením minimálnych počtov výkonov pre jednotlivé pracoviská. „Budeme komunikovať s poisťovňami, odbornými spoločnosťami, ľuďmi, ktorí robia štandardy, aby sme vedeli zadefinovať štandard, štandardný počet výkonov na určitý druh operácií, potom to budeme realizovať v praxi,“ uviedla.
Bez politiky
Členka predstavenstva zdravotnej poisťovne Union Elena Májeková označila spracovanú koncepciu za objektívnu, bez politických vplyvov. „Mení sa chorobnosť, zlepšuje sa ekonomická situácia Slovenska, a tým sa zlepšuje aj dostupnosť. No nemáme kapacity na dlhodobú zdravotnú starostlivosť. Nemocnice sa musia prispôsobiť situácii, ktorá nás v budúcnosti čaká,“ povedala E. Májeková.
Radomír Vereš, riaditeľ pre business development zdravotnej poisťovne Dôvera, povedal, že ide o zásadnú reformu, ktorá prináša množstvo úloh. Spomenul edukáciu občanov, ktorým je potrebné vysvetliť, že nie je dôležité mať nemocnicu hneď za rohom. „Verím, že nájdeme aj zhodu s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Dotkne sa to pravdepodobne v nejakej miere takmer každého, ale je to aj v ich záujme. Ich prácou je poskytovať kvalitnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť a my na tom budeme radi participovať,“ dodal R. Vereš.
Koncepcia ráta so skrátením počtu hospitalizačných dní, presunom čo najväčšieho množstva výkonov do jednodňovej hospitalizácie, koncentráciou vybraných typov hospitalizácií do krajských špecializovaných nemocníc, stanovením minimálneho počtu výkonov na oddelenie, zvýšením uvoľnených lôžok pre dlhodobo chorých, posilnením agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti a celkovo dlhodobej starostlivosti.
Ohodnotenie
Podľa slov M. Kočana súčasný nedostatok kapacít dlhodobej zdravotnej starostlivosti znamená v praxi pacientov na akútnych lôžkach, ktorí by mohli byť rehabilitovaní na iných oddeleniach. „Takto by sa mohli uvoľniť kapacity lekárov a sestier pre akútne prípady. Nová stratégia, ktorú by sme chceli v priebehu 12 rokov implementovať, znamená viac hospitalizácií na súčasnom, prípadne ešte nižšom počte lôžok, s vyššou kvalitou ústavnej zdravotnej starostlivosti. Očakávame, že aj poskytovatelia dostanú viac zdrojov a viac personálu na to, čo musia podľa zákonov a štandardov poskytnúť,“ doplnil riaditeľ VšZP.
A. Kalavská avizovala nastavenie pravidiel zohľadňujúcich minimálne počty výkonov na jednotlivých pracoviskách. „Tým budeme garantovať kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Budeme tvrdo kontrolovať a sledovať aj komplikácie a úspešnosť odliečených pacientov a následne na to môžeme nastaviť aj parametre ohodnocovania spolu so zdravotnými poisťovňami,“ povedala ministerka.
Ako prvé začnú poisťovne v rámci zazmluvňovania sledovať kvalitatívne parametre zvyšujúce bezpečnosť liečby. „S cieľom zvýšiť kvalitu a bezpečnosť hospitalizácií pre pacientov plánujú poisťovne do kritérií pre zazmluvňovanie nemocníc zavádzať spomínané kritérium minimálneho počtu výkonov na oddelenie,“ vysvetlila prezidentka Asociácie zdravotných poisťovní Katarína Kafková.
Zdravotníctvo v roku 2018 a 2030
Na koncepcii zlepšenia kvality a dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti spolupracovali odborníci z Inštitútu zdravotnej politiky (IZP), Asociácia zdravotných poisťovní a zdravotné poisťovne. Okrem analýz IZP bola jedným z podkladov aj štúdia medzinárodnej konzultačnej spoločnosti Boston Consulting Group. Autori štúdie porovnali Slovensko s krajinami západnej Európy, ktoré dosahujú výrazne lepšie výsledky liečby pacientov.
Problémom Slovenska je nižšia efektivita. Hoci máme o 9 % viac hospitalizácií na 100-tisíc obyvateľov ako v krajinách západnej Európy, máme nižšiu obložnosť (72 % vs. 80 %), čo znamená, že viac ako štvrtina postelí je prázdna. Slovenský pacient zároveň strávi v nemocnici viac času, priemerne 8,5 dňa, no napriek tomu máme až 243 odvrátiteľných úmrtí na 100-tisíc obyvateľov. V krajinách západnej Európy je to iba 100,5 úmrtia na rovnaký počet obyvateľov.
„Ak sa pozrieme na akýkoľvek indikátor kvality, ako napr. počet odvrátiteľných úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, Slovensko sa väčšinou nachádza v spodných priečkach. To, že máme predimenzované a neefektívne kapacity, neprináša efekt v podobe lepšej kvality pre pacientov. Systém je z dlhodobého hľadiska, resp. už strednodobého neudržateľný,“ uviedol riaditeľ IZP Martin Smatana.
Dosahy demografických zmien sa prejavia v narastajúcej potrebe kapacít na hospitalizácie v roku 2030 o 18 % v porovnaní s vlaňajškom. Štúdia naprojektovala situáciu v slovenskom zdravotníctve v roku 2030. Bez realizácie zmien predpokladá nárast počtu lôžok a zároveň pokles počtu lekárov i sestier v prepočte na jedno lôžko. Reprofilizácia zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti by priniesla pokles počtu lôžok, čo by znamenalo viac peňazí na jednu posteľ. Suma na jedno lôžko by tak stúpla o tretinu a zároveň by sa mal zvýšiť aj počet lekárov a sestier pripadajúcich na jedno lôžko.
Navrhované zmeny
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
Monika Toporcerová
Foto:
archív
Monika Toporcerová