Aj slovenský pacient si zaslúži ľudský prístup

Len za nájom bytu si však odo mňa vypýtali 700 eur, a tak som sa musel začať veľmi rýchlo obracať. Čakal som totiž na moju manželku, ktorá to mala namierené za mnou, spolu s naším prvým dieťaťom. Bolo to v roku 2005, keď bol na ostrovoch akútny nedostatok zubárov. Obaja sme začali po absolvovaní prísnych skúšok vykonávať svoju profesiu – stomatológiu.

Domov sme sa vrátili po ôsmich rokoch a všimli sme si niečo, čo možno bežný človek na Slovensku nevníma. Je to napredovanie slovenského zdravotníctva. Nie je to tu vôbec zlé, len nám chýba kultúra a ľudský prístup k pacientovi. Stomatológia v Škótsku vo všeobecnosti nebola, na moje prekvapenie, na takej vysokej úrovni, ako som pôvodne očakával. Ak môžem generalizovať, slovenskí pacienti majú vo svojej podstate šťastie. Starostlivosť, ktorej sa u nás dočkajú, je na veľmi vysokej úrovni. Problémom Slovenska je však neosobnosť a chladný prístup, to som v Glasgowe nezažil. Na druhej strane, v Spojenom kráľovstve je oveľa viac špičkových stomatologických pracovísk. Takým by sme sa radi priblížili.

To, čo sme sa však naučili na ostrovoch, sme si priniesli domov. Treba si uvedomiť, že pacient sa rozhodol pre nás, že nám dôveruje, a tak si zaslúži to najlepšie. Nesmie nás otravovať, je potrebné pristupovať k nemu s rešpektom a úctou. Veď hlavné poslanie našej práce je pomáhať a liečiť. Preto mu treba pomôcť prekonať i možný strach zo zákroku už po príchode. To, že sa pacient cíti v čakárni príjemne a nepociťuje strach je nezanedbateľné. Dôležité je však aj to, aby necítil strach a bolesť ani v ambulancii, v zubárskom kresle. Len tak bude spokojný a vráti sa opäť. A to si musíme vážiť.