Skríning môže priniesť finančnú motiváciu všeobecným lekárom a gynekológom

Od januára budúceho roka sa začne realizovať skríning troch nádorových ochorení – karcinómu prsníka, krčka maternice a kolorektálneho karcinómu. So spustením skríningu počíta Národný onkologický program (NOP), ktorý ministerstvo zdravotníctva predstavilo odbornej verejnosti. V júli by o ňom mala rokovať vláda. Samotný skríning je jedným zo šestice hlavných oblastí NOP. Zahŕňa tiež prevenciu, diagnostiku a liečbu, sledovanie pacientov po liečbe, prierezovosť, výskum a inovácie. 
 

Na jeseň je v spolupráci so zdravotnými poisťovňami naplánovaná informačná kampaň zameraná na poistencov. Motivovaní budú možno aj samotní lekári. Ministerka Andrea Kalavská v tejto súvislosti hovorí o úprave zákonov č. 580 a 581. „Zamýšľali sme sa aj nad motiváciou všeobecných lekárov a gynekológov, aby svojich kapitovaných pacientov v súčinnosti s poisťovňami pozývali a kontrolovali. Je tu možnosť, že by sme pristúpili k bonusom a malusom na úrovni všeobecných lekárov a gynekológov,“ povedala A. Kalavská. 
 

Aktívne pozývanie
 

V súčasnosti realizovaný oportúnny skríning, keď zdravotné poisťovne preplácajú preventívne prehliadky poistencov, zaznamenáva účasť len približne 30 % populácie. Podľa slov štátneho tajomníka MZ SR a onkológa Stanislava Špánika je cieľom, aby sa skríningových vyšetrení zúčastnila minimálne polovica cieľovej populácie. „Preto chceme aktívne pozývať cieľovú populáciu. Čiže poisťovňa pošle pozývací list svojim poistencom. Cieľom je odhaľovať nádorové ochorenie v predklinickom štádiu, keď je pravdepodobnosť úspešnej liečby najvyššia. KRCa je sumárne najčastejší nádor v slovenskej populácii a v rámci Európy aj sveta sme na úplnej špičke, čo sa týka incidencie, teda počtu nových prípadov,“ uviedol S. Špánik.
 

Ide pritom o ochorenie, ktoré sa vo väčšine prípadov dlhodobo vyvíja, čiže je možné zachytiť ho vo fáze pred vznikom invazívneho karcinómu. Podobne ako pri nádoroch krčka maternice, kde by celoplošný skríning mohol priniesť významné zníženie mortality. „Máme legislatívny rámec, dobré financovanie, dostatok erudovaných odborníkov a aj akreditované pracoviská. Ostáva uviesť do praxe aktívne pozývanie a potom vyhodnocovanie skríningového procesu,“ tvrdí štátny tajomník Špánik.
 

Financovanie
 

Skríningové programy nádorových ochorení sa začnú práve skríningom KRCa. Podľa slov S. Špánika sa plánuje prvá pilotná fáza, keď poisťovne pošlú určitej vzorke svojich poistencov nielen pozývací list, ale aj set na vyšetrenie na okultné krvácanie. „Diskusia tu nie je ešte uzavretá, pretože sú určité názory, že je zbytočné robiť prvú fázu, a bude sa posielať len pozývací list poistencovi, ktorý pôjde priamo k svojmu všeobecnému lekárovi. Všade v Európe, kde fungujú skríningové programy nádorov hrubého čreva a konečníka, robili prvú fázu, aby zistili, ktorá cesta prinesie najvyššiu účasť. My predpokladáme, že ak poistenec dostane nielen list, ale rovno aj set, tak to bude faktor, ktorý pomôže zvýšiť účasť občanov. Toto je ešte vec dohody,“ vysvetlil. 
 

Užitočnosť a význam pilotnej fázy skríningu odôvodňuje pomerne vysokými nákladmi na tieto aktivity. Samotné financovanie skríningu a celkovo NOP ešte nie je vyčíslené. „Všetky zdravotné poisťovne deklarovali ochotu a potvrdili účasť na skríningových programoch. Pracujeme na detailných výpočtoch, koľko by to malo stáť,“ doplnil S. Špánik. Podľa ministerky bude po legislatívnych úpravách skríning záväzný pre všetky poisťovne a hradený z verejného zdravotného poistenia.
 

Konkrétne kroky
 

NOP je časovo obmedzený na obdobie 2018 – 2020. „Tento národný program vyjadruje veľký rámec, čo chceme robiť. Následne budeme mať akčné plány k jednotlivým cieľom, budú to návody, ako dospieť k jednotlivým cieľom. Každý cieľ má iný časový horizont,“ objasnila ministerka. Známym termínom je zatiaľ len január 2019, keď sa má rozbehnúť skríning troch hlavných nádorových ochorení. „Prevencia a skríning je pre nás veľmi dôležitý, preto sme na ministerstve zriadili odbor verejného zdravia, prevencie a skríningu. Začali sme rok prevencie, chceme deklarovať, že prevencia sa oveľa viac oplatí, pretože je lacnejšia. A oplatí sa byť zdravým. Vytvárame pracovné miesto na sekcie zdravia, bude to styčný dôstojník na komunikáciu medzi pacientskymi organizáciami a ministerstvom,“ konkretizovala A. Kalavská. 
 

Spomenula aj zlepšenie vybavenia pracovísk radiačnej onkológie. Po nákupe 16 lineárnych urýchľovačov v hodnote takmer 40 miliónov eur dôjde k výmene týchto zariadení na všetkých onkologických klinikách v rámci Slovenska. Tri nové urýchľovače by mali byť do konca roka inštalované v NOÚ v Bratislave, v Trenčíne a Prešove. V priebehu ďalšieho roka, roka a pol bude inštalovaných ďalších 13 prístrojov. 
 

V júli sa má vytvoriť Národný onkologický inštitút. Bude slúžiť ako metodické centrum na riadenie, analýzu a vyhodnocovanie všetkých skríningových programov. „Súčasne by sme chceli, aby zabezpečil externú validáciu dát Národného onkologického registra, aby boli použiteľné aj na výskum, vývoj a analýzu a rozpracovávanie rôznych aspektov starostlivosti o onkologických pacientov,“ predstavil zámer S. Špánik. 
 

Názory odborníkov
 

Hlavný odborník pre radiačnú onkológiu Doc. MUDr. Pavol Dubinský, PhD., ocenil vyváženosť NOP, ktorý kladie dôraz jednak na primárnu prevenciu a zároveň rieši celý systém poskytovania zdravotnej starostlivosti. „V predstihu sa podarila veľká vec v odbore radiačná onkológia a veľa pacientov pocíti zlepšenie zdravotnej starostlivosti aj v kontexte cieľov, ktoré si kladie onkologický program. V krátkom období sa podarí zabezpečiť špičkovú technológiu na liečbu ožarovaním. Niekoľko tisíc pacientov bude mať dostupnú liečbu na úrovni vyspelých krajín,“ okomentoval nákup lineárnych urýchľovačov P. Dubinský. 

 

Hlavná odborníčka pre paliatívnu medicínu MUDr. Kristína Križanová upozorňuje na potrebu zabezpečiť finančné krytie paliatívnej starostlivosti. „Hospice dostávajú od zdravotných poisťovní 40 až 50 percent platieb na svoju aktivitu, mobilný hospic Plamienok nedostáva žiadne krytie. My ako mobilný hospic sv. Kataríny Laburé dostávame budget na celý mesiac bez ohľadu na to, o koľkých pacientov sa staráme a koľko návštev tam urobíme. Paliatívne oddelenia v nemocniciach zanikli preto, že majú nižšie krytie na jednu hospitalizáciu ako liečebne dlhodobo chorých. Boj o finančné prostriedky od poisťovní je veľmi náročný,“ upozornila. Zazmluvnenie lôžok v hospicoch sa podľa nej zrejme nebude rozširovať. „Mobilné služby sa budú rozširovať, o to je veľký záujem. To zatiaľ nie je dostatočne zazmluvnené,“ pripomenula K. Križanová. 
 

Doc. MUDr. Jozef Šuvada, PhD., MPH, ktorý je jedným z gestorov NOP, priznal, že komplexný manažment pacientov v paliatívnej starostlivosti nemáme zabezpečený, ako by sme si predstavovali. „Preto je to súčasťou NOP. Mnohé veci sme začali riešiť s poisťovňami a sme v štádiu negociácie. V spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny pripravujeme zákon o dlhodobej starostlivosti, ktorý bude mať v sebe zahrnutú aj paliatívnu starostlivosť. A verím, že od budúceho roka sa nám podarí zlepšiť aj systém úhrad z verejného zdravotného poistenia aj mimo zdravotníckych zariadení,“ dodal J. Šuvada.

 

Hlavný odborník MZ SR pre klinickú onkológiu prof. MUDr. Michal Mego, DrSc., je jedným z gestorov Národného onkologického programu. Národný onkologický program považuje za prvý krok. Prvýkrát v histórii Slovenska je pripravený dokument, ktorý túto problematiku rieši komplexne od prevencie až po následnú starostlivosť o vyliečených pacientov. "Možno sa to nevie, ale Slovensko bolo kedysi v rámci východnej a strednej Európy priekopníkom, čo sa týka onkológie. V Bratislave bolo školiace centrum pre krajiny RVHP pre onkológiu. Som rád, že sa ministerstvo snaží nadviazať na túto významnú tradíciu. Myslím si, že predkladaný onkologický program je prvým krokom, aby sa nabehlo na to, čo už bolo v minulosti, a aby sa dosiahla udržateľnosť v realizácii cieľov onkologického programu. Mohol by byť základom pre riešenie dlhodobých problémov v onkológii. Konečne je šanca, že veci, ktoré boli dlhodobo v útlme, sa začínajú riešiť – ako register aj skríning. Som rád, že sa veci dali pohybu, a dúfam, že v horizonte najbližších rokov budeme vidieť prvé výsledky," hovorí prof. M. Mego.