Po lekároch aj pacienti?

On úspešný manažér, sa ocitol na rázcestí, keď sa rozhoduje, ako ďalej. V súčasnej práci dosiahol všetko, čo mohol a má potrebu posunúť sa ďalej. Ona je na materskej, takže je úplne jedno, kde zakotvia. Slovensko milujú, ale ostať tu nechcú. Presnejšie, nechcú tu zostarnúť. A to len kvôli jednej jedinej veci. Slovenské zdravotníctvo.

Ako nám Richard povedal, nevie si predstaviť, že by musel byť odkázaný na slovenské zdravotníctvo. Ich malý syn má zdravotné problémy. Nie život ohrozujúce, ale za tie tri roky svojho života už má za sebou toľko vyšetrení a odberov krvi, koľko nemajú ani mnohí dospelí. Hodinové čakania v čakárni v detskej nemocnici. Ošarpané steny, len sem-tam detská maľba, depresívne čakárne, staré lavičky. Ale čakajú tam, pretože vedia, že za dverami je odborníčka, ktorú v súkromnom centre, ktoré si mimochodom platia, nenájdu. Aj to je slovenské zdravotníctvo...

A tak sme si pospomínali. Na obrovský dom v parku. Na nákupy predražených CT prístrojov. Na kadejaké tety a strýkov, ktorí nemajú ani šajnu o zdravotníctve, no účty a zmluvy na ich mená hovoria o niečom inom. Aj na to, koho preboha máme v marci voliť.

Oni sa už rozhodli. O rok sa sťahujú. Ešte nevedia kam. Ale určite na miesto, kde korupcia v zdravotníctve nevyciciava tých najzraniteľnejších. A tak po lekároch a sestrách už odchádzajú aj pacienti. Aj to je slovenské zdravotníctvo...