Vyššie poplatky v sume 10 eur vyberajú od vlaňajšieho novembra urgentné príjmy od pacientov, ktorých ošetria, hoci nie sú v akútnom stave. Nemocnice tak odvtedy zaznamenali nárast balíka peňazí vybraného na týchto pracoviskách. Univerzitná nemocnica Bratislava vybrala za 6 mesiacov (od novembra 2017 do apríla 2018) od pacientov asi 154-tisíc eur. Rok predtým v rovnakom období dosiahli príjmy na urgentoch len asi 61 800 eur. Podobné zvýšenie potvrdzujú aj ďalšie nemocnice.
„Z údajov uvedených na základe mesačného štatistického výkazu vyplýva, že za sledované obdobie došlo k mesačnému nárastu tržieb za návštevu ÚPS o asi 5-tisíc eur. Kým v roku 2017 boli priemerné mesačné tržby za ÚPS vo výške okolo 8-tisíc eur, v roku 2018 je priemerný mesačný výnos vo výške asi 13-tisíc eur,“ uviedla hovorkyňa UNLP Košice Mgr. Ivana Stašková.
Príjmy sa takmer strojnásobili v Banskej Bystrici. „V období od novembra 2017 do konca apríla 2018 dosiahli viac ako 66-tisíc eur. V rovnakom období rok predtým išlo o vyše 26-tisíc eur,“ vysvetlila Mgr. Ružena Maťašeje, hovorkyňa FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.
Zneužívanie sa neskončilo
Ministerstvo zdravotníctva zvýšený poplatok 10 eur od začiatku odôvodňovalo snahou zastaviť zneužívanie urgentných príjmov. Cieľom bolo „vytvoriť pravidlá, na základe ktorých by pacienti rozlišovali zásadné rozdiely medzi ambulantnými pohotovosťami a urgentným príjmom v nemocnici, ktorý je určený pre vážnejšie zdravotné stavy ako ambulantné pohotovosti,“ uviedlo MZ SR. V praxi sa po zavedení nového systému poplatkov počet pacientov na pohotovostiach znížil.
Podľa samotných nemocníc však nejde o výrazný pokles. „Za sledované obdobie došlo k poklesu pacientov v ÚPS v priemere o 8 percent mesačne, čo predstavuje asi 580 pacientov. Nedá sa však jednoznačne skonštatovať, že sa pohotovosť prestala zneužívať, to je veľmi relatívne,“ uviedla hovorkyňa UNLP Košice Mgr. Ivana Stašková.
Minimálny pokles pacientov, len asi o 2 percentá, zaznamenala FN v Banskej Bystrici, trojpercentný pokles pacientov uvádza FN Trnava. Vo fakultnej nemocnici v Skalici sa počty pacientov na urgentoch po zavedení poplatkov znížili o asi 5,4 percenta. „Z celkového počtu vyšetrených pacientov uhrádzalo zvýšený poplatok 20 percent. Zmena výšky poplatkov mala len nepatrný vplyv na návštevnosť pracovísk, kde je poskytovaná neodkladná zdravotná starostlivosť. Skôr sa zvýšil počet sťažností, nakoľko pacientov o týchto zmenách nemajú dostatočné vedomosti. Náš predpoklad, že poplatok 10 eur odradí ľudí chodiť na UP s menej závažnými ťažkosťami, ktorých riešenie je v kompetencii všeobecného lekára, sa nepotvrdil,“ uviedla Mgr. Martina Plášková, referentka marketingu FNsP Skalica.
Rôzne názory
Zvýšené zisky na urgentných príjmoch putujú do rozpočtov samotných nemocníc, ktoré ich tak môžu využiť na krytie svojich nákladov. „Pokles pacientov na urgentných príjmoch je však mizivý a my sme v úvode upozorňovali, že je potrebné dobre postaviť sieť a ľudí treba edukovať. Ale ťažko je edukovať ľudí, ak majú napríklad pohotovosť ďaleko a prídu na urgent. Navyše, pacient naozaj nemusí vedieť rozlíšiť svoj stav,“ myslí si PhDr. Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR. Podľa nej majú zvýšené poplatky najmä negatívny sociálny dosah. Za riešenie preto považuje lepšie rozloženie siete urgentov aj ambulantných pohotovostí bez vyšších poplatkov.
„Toto by bola cesta, a preto sme navrhovali od začiatku, že pri zriaďovaní ASP by bolo vhodné, aby boli umiestnené v blízkosti urgentov. Keď pacient navštívi urgent a jeho stav urgentnú starostlivosť nevyžaduje, tak sa mu povie, aby išiel na pohotovosť, lebo zrejme o nič vážne nejde. Podobne by to malo fungovať aj v opačnom smere, aby z pohotovostí vedeli presunúť pacienta na urgent,“ dodala PhDr. Mária Lévyová.
Význam vo zvýšenom poplatku na urgentoch vidí analytik Ineko Dušan Zachar. „Pre neakútne stavy je využívanie urgentov mrhaním obmedzených zdrojov a personálnych kapacít. Je to drahé a celospoločensky neefektívne. Poplatok za takéto využívanie urgentov má potenciál znížiť neodôvodnené návštevy urgentov. Musí byť však stanovený v optimálnej výške. To, že počet návštev na urgentoch po zavedení poplatku príliš neklesol, môže byť aj dôkaz toho, že mnohí pacienti nepovažujú 10 eur za takú vysokú sumu, ktorá by ich od návštevy odradila. Môžu ju vnímať aj ako akúsi náhradu za ľuďmi rešpektované, ale politikmi zrušené poplatky za prednostné vyšetrenie u lekára, ktorou si namiesto dlhého čakania na termín u ambulantného lekára zaplatia relatívne rýchlejšie vyriešenie svojho zdravotného problému v ústavnom zariadení,“ dodal analytik.
Čo ďalej?
Ministerstvo zdravotníctva nateraz dosah novozavedených poplatkov do praxe nechce komentovať. Analýzu chystá po skončení júna 2018. „Zatiaľ ide o krátky časový interval na to, aby sme ich zavedenie vedeli vyhodnotiť na základe relevantných dát. Aby však bola analýza komplexná, považujeme za potrebné zamerať sa na dlhší časový úsek. Finalizáciu analýzy preto predpokladáme koncom roka, a to aj v súvislosti s novým režimom fungovania ambulantnej pohotovostnej služby po 1. júli 2018,“ uviedla hovorkyňa MZ SR Mgr. Zuzana Eliášová. ASP by od júla mali fungovať len do 22. hodiny, následne už pacienti budú musieť vyhľadať len urgentný príjem. Navyše, fungovanie siete ASP dosiaľ nie je naplno zabezpečené.
„Teraz je okolo toho pomerne veľký chaos, všetko to bude končiť na urgentoch, bude sa dvíhať aj nespokojnosť ľudí, predĺžia sa čakacie lehoty a pacient ešte zaplatí 10 eur. Otázne je, ako túto situáciu zvládnu VÚC, keďže prichádza obdobie dovoleniek, a či nájdu dostatok lekárov. Sú tam aj dosť nešťastné termíny,“ uviedla PhDr. Mária Lévyová z AOPP. Zvýšený nápor pacientov na urgentných príjmoch od júla očakávajú aj viaceré nemocnice.
„Ak skutočne od 1. 7. dôjde k situácii, že nebude APS ani LSPP fungovať, je samozrejmý aj predpoklad zvýšeného náporu pacientov na našich pracoviskách. To povedie k ich preťaženiu a, samozrejme, dlhším čakacím lehotám. Naša nemocnica LSPP ani APS neprevádzkovala ani neprevádzkuje a suplovanie tejto služby od našej nemocnice ani nie je možné očakávať, či už z hľadiska priestorového, materiálneho, finančného alebo personálneho,“ uviedla Mgr. Martina Plášková za FNsP Skalica. Ministerstvo zdravotníctva sa zhoršenia situácie na urgentných príjmoch neobáva. „Vzhľadom na to, že po 22.00 hodine navštevuje súčasné LSPP minimum pacientov, tak neprimeraný nápor na urgentné príjmy neočakávame,“ uzavrela hovorkyňa MZ SR Mgr. Zuzana Eliášová.
