Tieto výdavky boli ešte minulý rok schválené v rámci štátneho rozpočtu na 2018 v kapitole ministerstva zdravotníctva. A údajne budú ešte zvýšené.
Niekoľko praktických otáznikov zostáva nezodpovedaných. Napríklad ako budú (ak vôbec) zakomponované tieto kapitálové výdavky vo finančnom pláne štátnych nemocníc, ktorých sa to týka, keďže to významne ovplyvní ich hospodárenie? Dajme však tieto otázniky zatiaľ bokom. Finančná injekcia do štátnych nemocníc je nepochybne akútne potrebná.
Okrem toho je rovnako dôležité, aby na úrovni manažmentov nemocníc boli investície pretavené do zmysluplnej pridanej hodnoty pre pacientov v podobe zlepšenia/zrýchlenia diagnostiky, technickej renovácie interiérov, sanácie exteriérov atď.
Na problematiku tesného prepojenia financií s kvalitou riadiacich pracovníkov ukazuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vo svojej Správe o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti za rok 2017. Správa bola zverejnená len nedávno koncom apríla.
V kapitole 3.4. tejto správy sú uvedené závery z kontroly hospodárenia a majetku verejnej správy, okrem iných aj hospodárenia nemocníc. NKÚ uskutočnil kontrolu v 38 nemocniciach, medzi nimi sú hlavne štátne, ale tiež VÚC-kové a dokonca niekoľko súkromných.
Zhrnutia výsledkov kontroly sú rozdelené do dvoch skupín, prvou z nich je „Spôsob hospodárenia nemocníc, jeho dodržiavanie a kontrola“.
Správa konštatuje aj to, že (citácie):
– kontrola rozpočtového a finančného riadenia nemocníc je zo strany zriaďovateľov v rozhodujúcej časti štátnych a samosprávnych nemocníc buď minimálna, alebo formálna, zriaďovatelia majú vlastnú mieru zodpovednosti za nedostatočnú kvalitu rozpočtov
– absentuje manažérsky prístup k riadeniu rozpočtu, je nízka miera uplatňovania controllingu
– z nedodržiavania rozpočtových pravidiel nie sú vyvodzované takmer žiadne sankcie, zodpovednosť za neplnenie rozpočtu je uplatňovaná minimálne
Ako ministerstvo zdravotníctva cez výberové konania obsadzuje štatutárne pozície štátnych nemocníc? Výberové konania robí ministerstvo úradníckym spôsobom. To znamená skôr formálne a tiež zahmlene, akoby bolo nutné proces výberu utajiť. Komisie, ktoré vyhodnocujú záujemcov, sú anonymné, mená členov nie sú zverejnené. Hlavným kritériom na hodnotenie je uchádzačom predložený písomný projekt rozvoja nemocnice. Prečo? Ako môže záujemca o pozíciu, ktorý v nemocnici nepracuje, ale má záujem o účasť na výberovom konaní, získať potrebné informácie? To znamená získať dáta o výkonoch nemocnice, investičných plánoch, cash flow, personálnych normatívoch a pod., aby podľa nich mohol pripraviť projekt rozvoja danej nemocnice.
Prečo sa to tak deje? Lebo pre úradníkov je výhodné schovať sa za nejaký materiál, ktorý kandidát možno ani nenapísal sám? Alebo musí minister/ka plniť stranícke úlohy, dosadzovať politické nominácie a spôsob hodnotenia výberového konania je manéver, ako to prakticky zabezpečiť?
Týmto spôsobom boli uskutočnené napríklad výberové konania v 2. polroku 2017 na štatutárne pozície niekoľkých štátnych nemocníc a špecializovaných ústavov. Na voľné pozície riaditeľov, zverejnené na webovej stránke ministerstva, sa hlásil jeden, maximálne dvaja ľudia. Aj to jeden z nich súčasný riaditeľ. V niekoľkých prípadoch ten druhý kandidát pôsobil skôr ako komparz, pretože sa uchádzal o pozíciu riaditeľa aj v ďalších nemocniciach, kde tiež neuspel. Je normálne, aby na pozíciu riaditeľa fakultnej nemocnice (cca 1 000 zamestnancov) sa hlásil len jeden, maximálne dvaja ľudia? Ak je to normálne, tak prečo?
O ďalších výberových konaniach, napríklad zo septembra 2017 na pozíciu riaditeľa Národného onkologického ústavu alebo z januára tohto roka na pozíciu generálneho riaditeľa novej štátnej Nemocnice Rázsochy, ktorá sa ešte nezačala stavať, ani nemá význam písať.
Aké je riešenie? Riešenie, samozrejme, nie je jednoduché, ako napríklad odštátniť nemocnice, to určite nie. Úvodným krokom by mohla byť lepšia profesionalizácia práce výberových komisií, obsadiť ich ľuďmi, ktorí sú ochotní prevziať osobnú zodpovednosť za výber kandidátov a chápu, že podstatný je výsledok, a nie vyplnený výkaz o účasti v komisii. Konečnú formálnu zodpovednosť nesie ministerka, ktorá podpíše menovací dekrét nového riaditeľa, a preto tiež je v jej záujme, aby sa mohla spoľahnúť, že v procese výberu uspel najvhodnejší kandidát.
Podstatným krokom k riešeniu uvedenej problematiky by však bolo, aby ministerka (a jej tím) chápala potrebu invenčného prístupu k riadeniu ľudského kapitálu v rezorte zdravotníctva. Napríklad pripraviť a uviesť do praxe koncepciu sociálnych výťahov, ktoré vynesú do riadiacich pozícií schopných ľudí majúcich „kľúče“ k funkciám vo forme znalostí, skúseností a osobnostnej zrelosti. Bez potreby akejkoľvek politickej diagnózy. Zatiaľ ministerstvo skôr umožňuje v štátnych nemocniciach sa do štatutárnej funkcie „vlámať“ bez kľúča.
Robert Mamrilla, poradca podpredsedu Výboru pre zdravotníctvo NR SR Alana Sucháneka
