​Kedy skončí zadlžovanie všeobecných nemocníc?

Nemocnice sa zadlžujú pre: 

- porušenie rovnováhy v systéme– ministerstvo si neplní úlohu cenového orgánu – zdravotné poisťovne si robia s cenami výkonov, čo chcú, záchranka je platené za výkony + zabezpečenie a ambulantná nemocničná pohotovosť je platená len za výkon, ale nie za zabezpečenie;

- oddlženie je vykonávané selektívne pre vyvolených (posledné plošné oddlženie bolo v roku 2004 ( Veriteľ a. s.);

- eurofondy, ktoré sú prideľované selektívne a zvýhodňujú len vyvolených;

- chýbajúce peniaze v systéme a je to preto, že štát odvádza nízke odvody za poistencov štátu a zároveň poskytuje výhody poistencom verejného zdravotného poistenia poisteným v zahraničí, ktorí odvádzajú odvody niekde v EÚ a často čerpajú liečbu v SR;

- platové úpravy administratívnym zásahom v rokoch 1990 – 1993, 1994 – 1999, 2000 – 2001, a to bez akéhokoľvek premietnutia do cien výkonov, ktoré by zabezpečilo pokrytie týchto platových úprav;

- nekoncepčnú činnosť ministerstva zdravotníctva a precenenie úlohy manažérov, ktorí sú často vyberaní „politicky“, pre často menené platobné mechanizmy („lôžkodeň“, prospektívny rozpočet, paušálna úhrada za ukončenú hospitalizáciu alebo deformovaný DRG systém.

Už 25 rokov je určený nevoľník – všeobecná nemocnica zabezpečujúca 24 hodinovú dostupnosť, riešiaca náročné prípady a postupne sa systém poskytovania zdravotnej starostlivosti rozširuje o užívateľov vznikajúcich de novo alebo privatizáciou. Paradoxne štát preferuje privátnych...  Ako z tohto chaosu?    

1.      Zdravotná starostlivosť sa poskytuje osobne a nositeľom tejto služby je lekár, zubný lekár, lekárnik, fyzioterapeut, sestra, pôrodná asistentka a záchranár. Laboratórna diagnostika alebo zobrazovacia diagnostika nie sú zdravotnou starostlivosťou. Sú pomocnými vyšetreniami upresňujúcimi diagnózu alebo liečbu. Tieto výkony sú súčasťou výkonového komplexu poskytnutého lekárom, zubným lekárom, lekárnikom, fyzioterapeutom, sestrou, pôrodnou asistentkou alebo záchranárom.

2.      Štandardný diagnostický a liečebný postup určuje, aké pomocné vyšetrenia k príslušným výkonom prináležia. Poskytovatelia si pomocné výkony v súlade so štandardnými postupmi kupujú alebo ich realizujú vo vlastnej réžii. Tieto výkony nemá laboratóriu hradiť zdravotná poisťovňa, ale ich má preplatiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v komplexnom výkone.

3.      Ambulantné výkony a výkony spojené s hospitalizáciou mali byť rozdelené na prioritné – plne hradené z verejného poistenia a neprioritné – plne hradené pacientom. Ceny výkonov vo verejnom zdravotnom poistení má určiť pre dané časové obdobie celoplošne cenový orgán – ministerstvo, ale nie zdravotná poisťovňa. Poskytovateľ „predáva“, pacient „kupuje“ – platí alebo za výkon platí zdravotná poisťovňa. Tá môže poistencovi platbu výkonu obmedziť tak, ako je to v prípade liekov alebo zdravotných pomôcok. Zvyšok ceny potom doplatí poskytovateľovi pacient.

4.      Len systém priamych platieb alebo príplatkov pacientov môže otvoriť reálny priestor pre súkromné zdravotné pripoistenie.

5.      Zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti medzi zdravotnou poisťovňou a nemocnicou má byť uzatvorená hlavne na zabezpečenie sústavnej dostupnosti. 

6.      Dohody o limitoch, o zmluvných cenách ambulantných služieb sú zneužívaním dominantného postavenia zdravotnou poisťovňou. Plánované výkony si má po odporúčaní poskytovateľom objednať vo svojej zdravotnej poisťovni pacient.     

7.      Platiteľom poistného má byť výhradne ekonomicky aktívna fyzická osoba, ktorá musí odviesť odvody aj za svoje maloleté deti. Je tiež úplne absurdné, aby za dôchodcu, ktorý celý život pracoval, odvádzal odvody na verejné zdravotné poistenie štát.

8.      Poistenci verejného zdravotného poistenia poistení a odvádzajúci zdravotné poistenie v EÚ, ak sú ošetrení v SR, má ich zdravotný výkon zaplatiť priamo poskytovateľovi a nie cez priekupníka – ÚDZS a zdravotnú poisťovňu.

9.      Ekonomicky pasívnej osobe má odviesť zdravotné poistenie sociálna poisťovňa formou vecnej dávky v sume 14 % z minimálnej mzdy. Zdravotné poistenie nemôže byť závislé od štátneho rozpočtu.

10.    Operačné strediská tiesňového volania patria do krajských nemocníc a stanice záchranky patria k urgentným príjmom všeobecných nemocníc v minimálnej sieti (stanice záchranky sú ambulantnou zložkou urgentného príjmu všeobecnej nemocnice v minimálnej sieti).
Po uplatnení uvedených zmien v zákone bude zadlžovanie alebo narušenie rovnováhy v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti minulosťou.