Začneme aktuálne. Hrozí, že na ortopédii v Ružinove nebudú robiť akútne zákroky. Dôvodom je nielen pokazený operačný stôl, ale tiež nedostatok personálu. Navyše, od júla chcú lekári vypovedať príslužby.
Začnem prístrojovým vybavením. Treba povedať, že do UNB sa za posledných desať rokov investovalo veľmi málo peňazí a navyše Bratislava nemohla čerpať eurofondy. Je to pritom najväčšia a koncová nemocnica, každá z jej nemocníc má niekoľko desiatok rokov, prístroje sú teda už dlho zastarané. A keďže do UNB peniaze neprišli, a nemocnica nehospodárila tak, aby mohla obnoviť prístrojové zariadenie z vlastných zdrojov, dnes tento dôsledok pociťujeme naplno. Našťastie, ministerstvo zdravotníctva už vlani vyčlenilo pre UNB 20 miliónov eur. Je však dôležité povedať, že samotný investičný dlh UNB je zhruba na úrovni 300 miliónov eur.
To znamená, že sa nedá vymeniť všetko naraz. Treba tiež povedať, že aj samotné verejné obstarávanie má svoje pravidlá. Keď robíme verejné obstarávanie, musíme najprv zohľadniť požiadavky každej nemocnice, určiť priority, je potrebné vymenovať odbornú pracovnú skupinu, ktorá určí presnú špecifikáciu, aby sa celá súťaž mohla zrealizovať transparentne. Aj z týchto dôvodov samotná realizácia investície trvá oveľa dlhšie ako v súkromnom sektore. Od júla minulého roka na týchto procesoch veľmi intenzívne pracujeme, zaznamenávame požiadavky, či je to prístrojové vybavenie, alebo rekonštrukcia kliník a oddelení.
A čo operačné stoly?
Momentálne riešime aj tie, čakáme na súhlas MZ SR. Len čo ho budeme mať, vyhlásime súťaž.
A odmietnutie príslužieb?
Lekári Kliniky ortopédie a traumatológie predložili niekoľko požiadaviek, s ktorými sa v minulosti obrátili aj na bývalé vedenie. Hneď, ako som sa o problémoch dozvedel, inicioval som stretnutie s lekármi, kde som ich vypočul a dohodli sme sa na určitom postupe, ktorý – ako vždy tvrdím – musí byť najmä propacientský. Lekári prisľúbili, že ak budú tieto požiadavky splnené, k vypovedaniu príslužieb nepríde. Beriem to ako vyriešenú vec.
Neobávate sa, že sa teraz spustí lavína? Roky sa v UNB neriešili problémy, a teraz to môže takýmto spôsobom žiadať každá klinika či oddelenie.
Absolútne súhlasím s tým, že keď sa raz niečo začne, ľudia sa pridajú. Pre mňa je to však skôr pozitívny signál. A to preto, lebo ľudia vnímajú, že ich konečne niekto začína počúvať. Toto mnohí z nich pochopili ako šancu. Na druhej strane, a to neustále deklarujem, za rok sa, bohužiaľ, nedá nahradiť deficit posledných 10 rokov. Pri skvalitňovaní úrovne poskytovanej zdravotnej starostlivosti potrebujeme podporu a vzájomnú kooperáciu jednotlivých kliník, lebo tam sa to všetko začína. Práve prednosta a primár majú najväčší vplyv na kliniku. Vidíme, že máme kliniky lepšie fungujúce, ale aj kliniky, ktoré až tak nefungujú a treba sa opýtať, prečo. Či je dôvodom len nedostatok peňazí, alebo je to iný prístup vedenia kliniky k samotnému pacientovi a personálu.
Je to teda o vedení kliník? Pretože v UNB sú kliniky, ktoré vyzerajú veľmi dobre, sú opravené, zrekonštruované, a potom sú také, ktoré vyzerajú katastrofálne. Nie je to teda len o šikovnosti prednostov a primárov, ktorí si to vedia zmanažovať sami cez sponzorov?
Treba to brať komplexne. Jedna vec je tá, ktorú som už spomínal, a to, že za posledných 10 rokov sa výraznejšie neinvestovalo do jednotlivých nemocníc UNB. Aj toho najoptimistickejšieho človeka demotivuje, keď vidí, že peniaze neprichádzajú. Pritom požiadavky na vrcholový manažment išli viackrát, ale tí, ktorí tieto požiadavky predkladali, často ani nedostali odpoveď. To vnímam voči našim zamestnancom ako obrovskú aroganciu. Myslím si, že aj negatívna odpoveď je odpoveď. A tak ľudia stratili nielen dôveru, ale aj chuť niečo urobiť.
Napriek tomu si myslím, že ak niekto v zamestnaní stratí chuť pracovať, je načase zmeniť prácu. Pretože to má potom dosah na okolie. A v tomto prípade je okolie citlivé, lebo je to pacient. A pacient predsa nemôže byť vytrestaný za to, že, personál nemá dobrú náladu. No rád by som spomenul aj veľa pozitívnych príkladov, sú tu prednostovia, ktorí dokázali vytvoriť také pracovné prostredie, aby bolo príjemné pre pacientov aj pre zamestnancov.
Výpoveď dala aj prednostka Mikrobiologického ústavu, ktorá ešte za bývalého vedenia predložila projekt obnovy laboratórií tak, aby sa všetky laboratórne vyšetrenia robili v réžii nemocnice, a nie u súkromného poskytovateľa. Nebolo jej vyhovené. Prečo nechcete vlastné laboratóriá? Veď aj to zdroj príjmu, a nie malého.
S pani docentkou sme sa viackrát stretli. Nie je pravda, že nechceme vlastné laboratóriá, práve naopak. Tiež si myslím, že ak niekde niečo funguje, mali by sme si z toho brať príklad a pozrieť sa na to, či by sme to nemohli robiť aj my. Je to však obrovská investícia, to nie sú desaťtisíce ani stotisíce, ale rádovo tu ide o viac ako jeden milión eur. Taký obrovský projekt má opodstatnenie len vtedy, keď je zabezpečené dostatočné množstvo vyšetrení, veď predsa aj súkromní poskytovatelia majú preto také priaznivé výsledky.
Vlani ešte rezonovala myšlienka rozdelenia nemocníc na päť samostatných. A ak by prišlo k rozdeleniu UNB na päť samostatných nemocníc, vedenie by už nemalo vplyv na to, s kým jednotlivé nemocnice uzavrú zmluvu. Len čo budeme vedieť, že sa UNB deliť nebude, vtedy bude mať tento projekt svoje opodstatnenie. A to som už viackrát deklaroval. Ale nie bez analýzy a len preto, že niekomu to funguje. To nie je dôvod. Pretože môže existovať množstvo vecí, ktoré fungujú vo svete medicíny, ale my nemusíme mať na to predpoklady.
Takže budete čakať na výsledok analýzy?
Presne tak. Ak nemocnica ostane ako celok, je veľká pravdepodobnosť, že do toho pôjdeme. Potrebujeme každé euro navyše. Rád by som podotkol, že pre poskytovateľov týchto služieb, ktorí sú u nás v nájme, sme výrazne zvýšili nájomné, a to o viac ako 100 percent oproti minulosti.
Chystá sa tiež poslanecký prieskum v nemocnici na Antolskej, kde je krízová situácia, najmä so sestrami.
Všeobecne personálna otázka, najmä čo sa týka sestier, je veľmi vážna, a nielen z hľadiska UNB, ale týka sa celého Slovenska. Samozrejme, na UNB to má najvýraznejší dosah, keďže v Bratislave sú najväčšie pracovné možnosti. Táto otázka by sa mala určite riešiť už spoločne s MZ SR. To, čo sa deje dnes, je dosah minulosti. Bohužiaľ, z jedného dňa na druhý sestričky nenájdeme. A aj keby sme výrazne zvýšili mzdy, stále by ich bolo málo. Treba sa tiež pozrieť na finančné ohodnotenie, či je dobré mať paušalizované platy. Lebo každý odbor má inú náročnosť. A ak si má sestra vybrať medzi náročným oddelením a miestom, kde nie je taká záťaž ani toľko pacientov, ale plat je na rovnakej úrovni, samozrejme, vyberie si to jednoduchšie. Je teda potrebné urobiť diferenciáciu tiež v rámci odbornosti. A mali by sme to brať aj ako ponaučenie.
V čom konkrétne?
Aby sa nám niečo podobné nestalo aj s lekármi. Dnes sme v UNB s lekármi na tom celkom dobre, ale nesmieme stagnovať, pretože sa to môže čoskoro nepriaznivo prejaviť. Táto otázka sa musí riešiť koncepčne. A nie tak, že len hasíme oheň na jednej či druhej strane. UNB má dnes viac ako 2 000 sestier. Najjednoduchšie by bolo povedať si, že vyriešime jedno oddelenie či kliniku, ktoré sú na tom najhoršie, ale čo bude s tými ďalšími? Podobne je to aj s otázkou platov, môžeme si povedať, že každej sestre pridáme 200 eur, pre UNB to však mesačne znamená skoro 600-tisíc eur a ročne až 7 miliónov. A tieto zdroje treba zabezpečiť.
No u lekárov to čiastočne vyriešil platový automat, ktorý im každoročne garantuje zvyšovanie platov. Bohužiaľ, sestrám zvyšovanie platov stopli práve lekári, keď na Ústavný súd dali zákon, ktorý sestrám garantoval zvyšovanie platov, a tu je výsledok... Koľko sestier vám reálne chýba? A čo lekári?
Začnem s jednoduchšou otázkou k lekárom. Tam záleží na odbornosti, ale u nich nevidím taký problém. Ešte vlani sme začali intenzívnejšie komunikovať s lekárskou fakultou, chceme už počas štúdia osloviť študentov a zahrnúť ich do procesu liečby už od tretieho ročníka. Tak ich chceme presvedčiť, aby tu zostali. Ak dokončíme racionalizačné opatrenia, tak stav lekárov v UNB bude dostačujúci. Možno aj preto, že univerzitná nemocnica je pre študentov aj lekárov lákavá. Robí sa tu najnáročnejšia a najkomplexnejšia medicína, a každý sa tu môže veľa naučiť. V menších nemocniciach nemajú také možnosti a nikdy by sa k tomu nedostali.
Ak ich však k tomu starší kolegovia pustia, lebo skúsenosti medikov sú presne opačné.
Áno, to je tiež otázne, no ja pevne verím, že starší lekári už prišli na to, že ak nevychovajú ďalšiu generáciu, bude to znamenať zánik kliniky. Nemôže byť niekto taký sebecký, že bude chcieť všetko len pre seba. To treba otvorene povedať. Klinika bude tým silnejšia, čím viac šikovných ľudí tam bude.
Vráťme sa teda k sestrám.
Čo sa týka sestier, samozrejme, chýbajú a je snom každej nemocnice, nielen tej našej, aby bol stav naplnený kvalifikovaným personálom. Sestry nám chýbajú už takmer na každej klinike, niekde menej, niekde výraznejšie. Typickým príkladom je práve ortopedická klinika, kde je nedostatok taký výrazný, že sa ešte za bývalého vedenia muselo zatvoriť jedno poschodie. Treba však povedať, že aj napriek nedostatku sestier je u nás zdravotná starostlivosť zabezpečená. Chcem zdôrazniť, že bez spolupráce ministerstva zdravotníctva a bez koncepcie to nebude nikdy vyriešené.
Neuvažovali ste o tom, že by ste prijali sestry z Ukrajiny či zo Srbska?
Riešime to. Už máme prvý pilotný projekt, ktorý by sme chceli implementovať v rámci jednej kliniky, kde je momentálne personálna situácia vážna, zatiaľ však projekt nie je ukončený. Pevne verím, že po skončení „pilotu“ sa tým budeme zaoberať vo väčšej miere a zamestnáme ľudí aj mimo Slovenska, ako to robia v zahraničí. Treba prebrať veci, ktoré inde fungujú, a naopak, mali by sme vo väčšej miere podporiť mechanizmy, ktoré sú u nás zaužívané a majú zmysel.
O ktoré krajiny ide?
O východný blok.
Aký je nástupný plat lekára?
Nástupný plat lekára so špecializáciou vyplývajúci z Kolektívnej zmluvy je 2 097 eur, bez špecializácie to je 1 140 eur. V tejto sume, samozrejme, nie je zahrnutý osobný príplatok, ktorý lekári zvyčajne dostanú po troch mesiacoch. Tieto osobné príplatky prehodnocujeme každý polrok.
A čo priemerný plat?
V marci mal špecializovaný lekár 3 130 eur, lekár pred atestáciou 2 000 eur a sestra 1 359 eur. Ale so všetkými nadčasmi a príslužbami. To treba zdôrazniť. Dnes už nikto nepracuje 8 hodín, to je už minulosť, požiadavky na každého z nás sú omnoho vyššie. Chcem iba podotknúť, že za prácu nadčas dostanú v našej nemocnici zaplatené.
Stáva sa však, že keď prídete o druhej či tretej do nemocnice, lekára tu už nenájdete. Mnohí z nich poobede idú ambulovať do svojich súkromných ambulancií, pričom nezriedka využívajú na vyšetrenia aj nemocničné prístroje. Alebo naopak, tie výnosnejšie robia u seba za priamu platbu od pacienta.
Nevieme o takých prípadoch. Ak by sme sa o nich dozvedeli, okamžite by sme konali. Priorita našich lekárov musí byť práca v UNB.
UNB je najzadlženejšou nemocnicou na Slovensku. Aké opatrenia ste už urobili?
V roku 2017 sme spomalili tempo zadlženia, čo je veľmi pozitívne, a to aj napriek tomu, že na základe platového automatu a kolektívnej zmluvy sú platy našich zamestnancov každoročne zvýšené. Navyše, v roku 2017 boli príjmy od zdravotných poisťovní nižšie ako v roku 2016. Okrem toho sme prvýkrát vytvorili väčšiu rezervu, v objeme 10 miliónov eur, ktorá sa vzťahuje k hospodáreniu v predchádzajúcom období. Koncom roku 2017 sme odovzdali MZ SR ozdravný plán, ktorý ráta s postupným zastavením zadlžovania. Prvé tri mesiace roku 2018 ukázali, že ideme podľa plánu a výsledok je výrazne lepší ako v predchádzajúcich rokoch. Je dôležité spomenúť, že od januára 2018 je v platnosti aj nová zriaďovacia listina, ktorá má vplyv na zvýšenie osobných nákladov a bez refundácie, resp. krytia týchto nákladov, sa bude prehlbovať strata.
Môžete byť konkrétny, čo je v tom ozdravnom pláne?
V predloženom ozdravnom pláne UNB sú zhrnuté ozdravné opatrenia na roky 2018 a 2019. Tie majú dosah na redukciu nákladov nemocnice, ako napríklad zníženie spotreby špeciálneho zdravotného materiálu, optimalizáciu výkonov operačných sál, zlúčenie kliník, obstaranie modernej zdravotechniky pre jednotlivé pracoviská. Opatrenia ovplyvnia aj výnosy UNB, ako zriadenie verejných lekární, podpora výkonov Mikrobiologického ústavu. Účelom ozdravných opatrení je skvalitniť a zefektívniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v UNB z pohľadu pacienta tak v ambulantnej, ako aj v lôžkovej sfére, a zároveň zvýšiť tržby UNB.
Významným faktorom, ktorý ovplyvní v najbližšom období výsledky hospodárenia UNB, je už spomínané každoročné zvyšovanie mzdových nákladov. Ďalším významným faktorom je dosah prechodu UNB na úhradový mechanizmus DRG a negociácia so zdravotnými poisťovňami o zmluvných podmienkach na nadchádzajúce obdobie.
Kľúčovým predpokladom na naplnenie plánovaných výsledkov hospodárenia je podpora pri realizácii ozdravných opatrení všetkých zainteresovaných strán – zamestnancov UNB, MZ SR, univerzity LFUK a SZU.
Spomínali ste, že príjmy od poisťovní klesli. Prečo? Bolo menej hospitalizácií?
Všetky rokovania so zdravotnými poisťovňami na rok 2017 už prebehli rok predtým, a tie nedopadli v prospech UNB. Pre nové vedenie to bolo veľké ponaučenie a musím povedať, že tento rok bol prvý, keď sme voči poisťovniam vystupovali veľmi razantne. Samozrejme, že dôvody, prečo chceme viac, musíme podložiť faktami. Prvýkrát sme detailnejšie pracovali aj s číslami a na základe toho sa nám podarilo výrazné zvýšenie príjmov tak zo strany štátnej, ako aj zo strany súkromnej poisťovne.
Máte aj konkrétne čísla, na ktorých klinikách či oddeleniach bolo menej hospitalizácií? Kde by ste tie výkony chceli zvýšiť?
Mnohé výkony išli dole pre nedostatok personálu. To je jeden z dôvodov. Realizujeme porovnania, a práve to, že UNB sa skladá z viacerých nemocníc, v tomto prípade považujem za veľkú výhodu, pretože môžeme porovnať kliniky rovnakého typu navzájom. Aj to musí byť motivácia pre vedenie danej kliniky, že ak sa to dá v jednej našej nemocnici, prečo sa to nedá v druhej. Samozrejme, porovnávame sa aj s ostatnými nemocnicami v rámci Slovenska. Musím zdôrazniť, že nesmieme zabúdať na to, že sme najväčšia a koncová nemocnica. A dokonca aj medzi koncovou a koncovou nemocnicou sú rozdiely, pretože tie najťažšie prípady prídu do Bratislavy. Pacienti, čo je pre nás pozitívne, chcú byť prijatí do našej nemocnice. To svedčí o tom, že kvalita a odbornosť sú u nás na najvyššej úrovni.
Spomenuli ste zlučovanie kliník. Máte už predstavu, ktoré by to mali byť?
Máme už predstavu, ale nechcem predbiehať. No určite to bude veľmi ťažké, lebo každý bude hájiť svoje záujmy. Pevne verím, že vlastné záujmy nebudú silnejšie ako záujmy pacienta.
Sieť Svet zdravia nedávno ako prvá zverejnila reálny počet nozokomiálnych nákaz vo svojich nemocniciach. Lebo oficiálne slovenské štatistiky vyvolávajú dojem, že celý svet by sa mal ísť k nám učiť, ako ich zvládať, keďže ich tu máme pod jedno percento, čo je, samozrejme, nezmysel. Ako je to u vás?
Nozokomiálne nákazy sú prirodzenou súčasťou nemocničného života. To musia pochopiť aj naše zamestnanci a nemusia sa toho báť. To, že vykazujeme príliš nízke číslo, vôbec nesvedčí o tom, akí sme dobrí. Skôr naopak, niekedy je to podozrivé. Samozrejme, aj vysoké číslo je neprijateľné, dôležité však je, aby to číslo bolo reálne. Lebo z toho sa dá poučiť. Dôvody, prečo sú tie čísla výrazne nižšie ako európsky priemer, môžu byť rôzne. Môže to byť strach zdravotníckeho personálu alebo aj príliš zložitý administratívny proces pri vykazovaní, ktorý môže zabrať veľa času. Najhoršie je, keď to neriešia vôbec a údaje ani neuvedú. Každý musí pochopiť, že tu nejde o to, aby sme za to kárali, ale o to, aby sme predišli možným budúcim problémom.
A čo dekubity? Aká je vybavenosť oddelení antidekubitovými matracmi?
Čo sa týka dekubitov, tam je to veľmi ovplyvnené ľudským faktorom a samotným človekom, ktorý na klinike pracuje. Veľakrát však k nám prídu pacienti, ktorí už majú náznaky dekubitov. V minulosti sme to sledovali aj vďaka fotodokumentácii, ktorú sme si spravili hneď po hospitalizácii pacienta, dnes to už nie je možné. Oddelenia, kde sú dlhodobo liečení pacienti, máme vybavené posteľami aj matracmi, tam môže zlyhať už len ľudský faktor, že personál nedáva pozor. Realizujeme zákonom dané kroky, máme aj internú normu, ale ľudský faktor je veľmi dôležitý.
Teraz vám budem oponovať. Keď vlani ležal svokor na internom oddelení v jednej z vašich nemocníc, nemal antidekubitový matrac. Na našu otázku, či máme kúpiť vlastný, nám lekárka povedala, že netreba, že po oddelení koluje antidekubitová podložka a že ju svokor dostane. O dva dni neskôr sme zažili, ako pre iného pacienta vytiahli odniekiaľ úplne novú posteľ a ešte v igelite zabalený matrac. Len preto, že pacientova príbuzná bola kamarátka ošetrujúceho lekára. Takže vy môžete mať na papieri, že tie postele a matrace máte, otázne je, aká je skutočnosť... Kontrolujete vôbec, či sa používajú?
Preto som narážal na ľudský faktor. Ak sa stane, že klinika má dostatok týchto pomôcok, ale nepoužíva ich, a to iba preto, lebo im je zaťažko priniesť ich zo skladu alebo im to ani nenapadne, považujem to za veľkú chybu personálu a kliniky. V konečnom dôsledku na to doplatí iba pacient. Je to chyba nielen personálu, ale aj samotného vedenia kliniky.
Veľký problém je komunikácia personálu s pacientom. Lekári často neinformujú pacientov o vyšetreniach, výsledkoch, prípadne nie je sú ochotní/schopní/nemajú čas im ľudsky vysvetliť, čo sa s nimi deje. A práve z toho najčastejšie vznikajú sťažnosti pacientov. Viem, že UNB nemá peniaze na dôležitejšie veci, ale predsa len, neuvažujete o komunikačných tréningoch?
Už od začiatku som hovoril, že komunikácia je v UNB asi najväčší problém. Pritom je to problém, ktorý sa dá najjednoduchšie odstrániť. Nič to nestojí, nie je to žiadna veľká námaha, sú to základné zručnosti. Pozdraviť pacienta, usmiať sa na neho, keď sa pýta, tak stručne vysvetliť, aký je jeho stav, čo ho čaká. Často to našim zamestnancom pripomíname. Je to skôr generačný problém. Čo sa týka tréningov, myslím si, že s nimi treba začať. Keď už pri samotnej výučbe nedostali adekvátny tréning, i keď by to malo byť prirodzené aj bez toho, určite bude potrebný, lebo spokojný pacient je pre nás dôležitý. Lebo práve pacient podá ďalej feedback a bude o nás hovoriť. Darmo budeme mať veľký tím odborníkov, keď to pokazíme takými vecami ako nevhodná komunikácia. Aj v tom máme pred sebou ešte dlhú cestu.
Večná téma úplatky. Napriek tomu, že exminister Zajac zaviedol možnosť výberu operatéra či pôrodníka za poplatok, ktorého časť ide priamo lekárovi, stále sa nájdu lekári, ktorí nielenže prijmú peniaze, ale dokonca si ich vraj priamo od pacienta pýtajú, samozrejme, bez zmluvy.
Ako ste povedali, úplatky sú večná téma. A čím viac o tom budeme rozprávať, tým lepšie. Je potrebné, aby sa dostalo do povedomia, že tento problém existuje a treba ho riešiť. Ja osobne som sa nestretol s takým prípadom a len čo by som takú informáciu dostal, len najmenší náznak úplatku, hneď by som to riešil. Na druhej strane, našou úlohou je vytvoriť také podmienky pre ľudí, ktorí tu pracujú, aby o tom ani nerozmýšľali. A plus, a teraz použijem ekonomický výraz, ktorý nemá každý rád, ak nebude ponuka, tak padne aj dopyt. Lebo aj sami ľudia by mali pochopiť, že majú právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či niečo dajú alebo nie. A mali by na tom trvať.
Keď sa stretnú s takým prípadom, musia o tom rozprávať a treba to nahlásiť príslušnému orgánu alebo nám, aby sme to mohli riešiť. A čím viac bude takých prípadov, o to menej budú rozmýšľať tí, ktorí úplatky berú, či sa im oplatí ísť do takého rizika. O úplatkoch hovoríme a počujeme veľmi málo, a to živí celý systém.
Neobávate sa kolapsu UNB, keď Penta postaví nemocnicu na Boroch?
Momentálne ten tlak nepociťujeme, ale boli by sme naivní a slepí, keby sme si mysleli, že sa na to netreba pripraviť. Máme pred sebou obrovský kus práce. Takmer rok je tu nové vedenie UNB a už teraz vidíme prvé výsledky. Našou úlohou na ďalšie dva roky je, aby sme vytvorili také podmienky pre zamestnancov, aby sa im tu oplatilo zostať. My nechceme konkurovať súkromnej nemocnici, stále sme univerzitná nemocnica, stále tu bude unikátne zdravotníctvo. Dlhodobo je to však neudržateľné. Naša najväčšia úloha v strednodobom horizonte je vytvoriť adekvátne, vhodné a lukratívne podmienky pre našich súčasných zamestnancov aj pre budúcu generáciu.
Bolo podľa vás správne spájať všetky nemocnice do UNB?
Jednoznačne to bol správny krok. Len samotné spojenie však nestačí. Treba využiť synergické efekty a treba pracovať ďalej. Nemôže byť v každej nemocnici všetko, treba viac špecializovať a je potrebné, aby každá nemocnica bola špičková v tom, čo robí. Túto analýzu máme za sebou, my sme za to, aby nemocnica zostala jednotná, ale s tým, že je potrebné urobiť určité zmeny. Tie zmeny budú, samozrejme, vnímané citlivo, ale bez nich nemôžeme očakávať zmenu chodu našej nemocnice.
Začnem prístrojovým vybavením. Treba povedať, že do UNB sa za posledných desať rokov investovalo veľmi málo peňazí a navyše Bratislava nemohla čerpať eurofondy. Je to pritom najväčšia a koncová nemocnica, každá z jej nemocníc má niekoľko desiatok rokov, prístroje sú teda už dlho zastarané. A keďže do UNB peniaze neprišli, a nemocnica nehospodárila tak, aby mohla obnoviť prístrojové zariadenie z vlastných zdrojov, dnes tento dôsledok pociťujeme naplno. Našťastie, ministerstvo zdravotníctva už vlani vyčlenilo pre UNB 20 miliónov eur. Je však dôležité povedať, že samotný investičný dlh UNB je zhruba na úrovni 300 miliónov eur.
To znamená, že sa nedá vymeniť všetko naraz. Treba tiež povedať, že aj samotné verejné obstarávanie má svoje pravidlá. Keď robíme verejné obstarávanie, musíme najprv zohľadniť požiadavky každej nemocnice, určiť priority, je potrebné vymenovať odbornú pracovnú skupinu, ktorá určí presnú špecifikáciu, aby sa celá súťaž mohla zrealizovať transparentne. Aj z týchto dôvodov samotná realizácia investície trvá oveľa dlhšie ako v súkromnom sektore. Od júla minulého roka na týchto procesoch veľmi intenzívne pracujeme, zaznamenávame požiadavky, či je to prístrojové vybavenie, alebo rekonštrukcia kliník a oddelení.
A čo operačné stoly?
Momentálne riešime aj tie, čakáme na súhlas MZ SR. Len čo ho budeme mať, vyhlásime súťaž.
A odmietnutie príslužieb?
Lekári Kliniky ortopédie a traumatológie predložili niekoľko požiadaviek, s ktorými sa v minulosti obrátili aj na bývalé vedenie. Hneď, ako som sa o problémoch dozvedel, inicioval som stretnutie s lekármi, kde som ich vypočul a dohodli sme sa na určitom postupe, ktorý – ako vždy tvrdím – musí byť najmä propacientský. Lekári prisľúbili, že ak budú tieto požiadavky splnené, k vypovedaniu príslužieb nepríde. Beriem to ako vyriešenú vec.
Neobávate sa, že sa teraz spustí lavína? Roky sa v UNB neriešili problémy, a teraz to môže takýmto spôsobom žiadať každá klinika či oddelenie.
Absolútne súhlasím s tým, že keď sa raz niečo začne, ľudia sa pridajú. Pre mňa je to však skôr pozitívny signál. A to preto, lebo ľudia vnímajú, že ich konečne niekto začína počúvať. Toto mnohí z nich pochopili ako šancu. Na druhej strane, a to neustále deklarujem, za rok sa, bohužiaľ, nedá nahradiť deficit posledných 10 rokov. Pri skvalitňovaní úrovne poskytovanej zdravotnej starostlivosti potrebujeme podporu a vzájomnú kooperáciu jednotlivých kliník, lebo tam sa to všetko začína. Práve prednosta a primár majú najväčší vplyv na kliniku. Vidíme, že máme kliniky lepšie fungujúce, ale aj kliniky, ktoré až tak nefungujú a treba sa opýtať, prečo. Či je dôvodom len nedostatok peňazí, alebo je to iný prístup vedenia kliniky k samotnému pacientovi a personálu.
Je to teda o vedení kliník? Pretože v UNB sú kliniky, ktoré vyzerajú veľmi dobre, sú opravené, zrekonštruované, a potom sú také, ktoré vyzerajú katastrofálne. Nie je to teda len o šikovnosti prednostov a primárov, ktorí si to vedia zmanažovať sami cez sponzorov?
Treba to brať komplexne. Jedna vec je tá, ktorú som už spomínal, a to, že za posledných 10 rokov sa výraznejšie neinvestovalo do jednotlivých nemocníc UNB. Aj toho najoptimistickejšieho človeka demotivuje, keď vidí, že peniaze neprichádzajú. Pritom požiadavky na vrcholový manažment išli viackrát, ale tí, ktorí tieto požiadavky predkladali, často ani nedostali odpoveď. To vnímam voči našim zamestnancom ako obrovskú aroganciu. Myslím si, že aj negatívna odpoveď je odpoveď. A tak ľudia stratili nielen dôveru, ale aj chuť niečo urobiť.
Napriek tomu si myslím, že ak niekto v zamestnaní stratí chuť pracovať, je načase zmeniť prácu. Pretože to má potom dosah na okolie. A v tomto prípade je okolie citlivé, lebo je to pacient. A pacient predsa nemôže byť vytrestaný za to, že, personál nemá dobrú náladu. No rád by som spomenul aj veľa pozitívnych príkladov, sú tu prednostovia, ktorí dokázali vytvoriť také pracovné prostredie, aby bolo príjemné pre pacientov aj pre zamestnancov.
Výpoveď dala aj prednostka Mikrobiologického ústavu, ktorá ešte za bývalého vedenia predložila projekt obnovy laboratórií tak, aby sa všetky laboratórne vyšetrenia robili v réžii nemocnice, a nie u súkromného poskytovateľa. Nebolo jej vyhovené. Prečo nechcete vlastné laboratóriá? Veď aj to zdroj príjmu, a nie malého.
S pani docentkou sme sa viackrát stretli. Nie je pravda, že nechceme vlastné laboratóriá, práve naopak. Tiež si myslím, že ak niekde niečo funguje, mali by sme si z toho brať príklad a pozrieť sa na to, či by sme to nemohli robiť aj my. Je to však obrovská investícia, to nie sú desaťtisíce ani stotisíce, ale rádovo tu ide o viac ako jeden milión eur. Taký obrovský projekt má opodstatnenie len vtedy, keď je zabezpečené dostatočné množstvo vyšetrení, veď predsa aj súkromní poskytovatelia majú preto také priaznivé výsledky.
Vlani ešte rezonovala myšlienka rozdelenia nemocníc na päť samostatných. A ak by prišlo k rozdeleniu UNB na päť samostatných nemocníc, vedenie by už nemalo vplyv na to, s kým jednotlivé nemocnice uzavrú zmluvu. Len čo budeme vedieť, že sa UNB deliť nebude, vtedy bude mať tento projekt svoje opodstatnenie. A to som už viackrát deklaroval. Ale nie bez analýzy a len preto, že niekomu to funguje. To nie je dôvod. Pretože môže existovať množstvo vecí, ktoré fungujú vo svete medicíny, ale my nemusíme mať na to predpoklady.
Takže budete čakať na výsledok analýzy?
Presne tak. Ak nemocnica ostane ako celok, je veľká pravdepodobnosť, že do toho pôjdeme. Potrebujeme každé euro navyše. Rád by som podotkol, že pre poskytovateľov týchto služieb, ktorí sú u nás v nájme, sme výrazne zvýšili nájomné, a to o viac ako 100 percent oproti minulosti.
Chystá sa tiež poslanecký prieskum v nemocnici na Antolskej, kde je krízová situácia, najmä so sestrami.
Všeobecne personálna otázka, najmä čo sa týka sestier, je veľmi vážna, a nielen z hľadiska UNB, ale týka sa celého Slovenska. Samozrejme, na UNB to má najvýraznejší dosah, keďže v Bratislave sú najväčšie pracovné možnosti. Táto otázka by sa mala určite riešiť už spoločne s MZ SR. To, čo sa deje dnes, je dosah minulosti. Bohužiaľ, z jedného dňa na druhý sestričky nenájdeme. A aj keby sme výrazne zvýšili mzdy, stále by ich bolo málo. Treba sa tiež pozrieť na finančné ohodnotenie, či je dobré mať paušalizované platy. Lebo každý odbor má inú náročnosť. A ak si má sestra vybrať medzi náročným oddelením a miestom, kde nie je taká záťaž ani toľko pacientov, ale plat je na rovnakej úrovni, samozrejme, vyberie si to jednoduchšie. Je teda potrebné urobiť diferenciáciu tiež v rámci odbornosti. A mali by sme to brať aj ako ponaučenie.
V čom konkrétne?
Aby sa nám niečo podobné nestalo aj s lekármi. Dnes sme v UNB s lekármi na tom celkom dobre, ale nesmieme stagnovať, pretože sa to môže čoskoro nepriaznivo prejaviť. Táto otázka sa musí riešiť koncepčne. A nie tak, že len hasíme oheň na jednej či druhej strane. UNB má dnes viac ako 2 000 sestier. Najjednoduchšie by bolo povedať si, že vyriešime jedno oddelenie či kliniku, ktoré sú na tom najhoršie, ale čo bude s tými ďalšími? Podobne je to aj s otázkou platov, môžeme si povedať, že každej sestre pridáme 200 eur, pre UNB to však mesačne znamená skoro 600-tisíc eur a ročne až 7 miliónov. A tieto zdroje treba zabezpečiť.
No u lekárov to čiastočne vyriešil platový automat, ktorý im každoročne garantuje zvyšovanie platov. Bohužiaľ, sestrám zvyšovanie platov stopli práve lekári, keď na Ústavný súd dali zákon, ktorý sestrám garantoval zvyšovanie platov, a tu je výsledok... Koľko sestier vám reálne chýba? A čo lekári?
Začnem s jednoduchšou otázkou k lekárom. Tam záleží na odbornosti, ale u nich nevidím taký problém. Ešte vlani sme začali intenzívnejšie komunikovať s lekárskou fakultou, chceme už počas štúdia osloviť študentov a zahrnúť ich do procesu liečby už od tretieho ročníka. Tak ich chceme presvedčiť, aby tu zostali. Ak dokončíme racionalizačné opatrenia, tak stav lekárov v UNB bude dostačujúci. Možno aj preto, že univerzitná nemocnica je pre študentov aj lekárov lákavá. Robí sa tu najnáročnejšia a najkomplexnejšia medicína, a každý sa tu môže veľa naučiť. V menších nemocniciach nemajú také možnosti a nikdy by sa k tomu nedostali.
Ak ich však k tomu starší kolegovia pustia, lebo skúsenosti medikov sú presne opačné.
Áno, to je tiež otázne, no ja pevne verím, že starší lekári už prišli na to, že ak nevychovajú ďalšiu generáciu, bude to znamenať zánik kliniky. Nemôže byť niekto taký sebecký, že bude chcieť všetko len pre seba. To treba otvorene povedať. Klinika bude tým silnejšia, čím viac šikovných ľudí tam bude.
Vráťme sa teda k sestrám.
Čo sa týka sestier, samozrejme, chýbajú a je snom každej nemocnice, nielen tej našej, aby bol stav naplnený kvalifikovaným personálom. Sestry nám chýbajú už takmer na každej klinike, niekde menej, niekde výraznejšie. Typickým príkladom je práve ortopedická klinika, kde je nedostatok taký výrazný, že sa ešte za bývalého vedenia muselo zatvoriť jedno poschodie. Treba však povedať, že aj napriek nedostatku sestier je u nás zdravotná starostlivosť zabezpečená. Chcem zdôrazniť, že bez spolupráce ministerstva zdravotníctva a bez koncepcie to nebude nikdy vyriešené.
Neuvažovali ste o tom, že by ste prijali sestry z Ukrajiny či zo Srbska?
Riešime to. Už máme prvý pilotný projekt, ktorý by sme chceli implementovať v rámci jednej kliniky, kde je momentálne personálna situácia vážna, zatiaľ však projekt nie je ukončený. Pevne verím, že po skončení „pilotu“ sa tým budeme zaoberať vo väčšej miere a zamestnáme ľudí aj mimo Slovenska, ako to robia v zahraničí. Treba prebrať veci, ktoré inde fungujú, a naopak, mali by sme vo väčšej miere podporiť mechanizmy, ktoré sú u nás zaužívané a majú zmysel.
O ktoré krajiny ide?
O východný blok.
Aký je nástupný plat lekára?
Nástupný plat lekára so špecializáciou vyplývajúci z Kolektívnej zmluvy je 2 097 eur, bez špecializácie to je 1 140 eur. V tejto sume, samozrejme, nie je zahrnutý osobný príplatok, ktorý lekári zvyčajne dostanú po troch mesiacoch. Tieto osobné príplatky prehodnocujeme každý polrok.
A čo priemerný plat?
V marci mal špecializovaný lekár 3 130 eur, lekár pred atestáciou 2 000 eur a sestra 1 359 eur. Ale so všetkými nadčasmi a príslužbami. To treba zdôrazniť. Dnes už nikto nepracuje 8 hodín, to je už minulosť, požiadavky na každého z nás sú omnoho vyššie. Chcem iba podotknúť, že za prácu nadčas dostanú v našej nemocnici zaplatené.
Stáva sa však, že keď prídete o druhej či tretej do nemocnice, lekára tu už nenájdete. Mnohí z nich poobede idú ambulovať do svojich súkromných ambulancií, pričom nezriedka využívajú na vyšetrenia aj nemocničné prístroje. Alebo naopak, tie výnosnejšie robia u seba za priamu platbu od pacienta.
Nevieme o takých prípadoch. Ak by sme sa o nich dozvedeli, okamžite by sme konali. Priorita našich lekárov musí byť práca v UNB.
UNB je najzadlženejšou nemocnicou na Slovensku. Aké opatrenia ste už urobili?
V roku 2017 sme spomalili tempo zadlženia, čo je veľmi pozitívne, a to aj napriek tomu, že na základe platového automatu a kolektívnej zmluvy sú platy našich zamestnancov každoročne zvýšené. Navyše, v roku 2017 boli príjmy od zdravotných poisťovní nižšie ako v roku 2016. Okrem toho sme prvýkrát vytvorili väčšiu rezervu, v objeme 10 miliónov eur, ktorá sa vzťahuje k hospodáreniu v predchádzajúcom období. Koncom roku 2017 sme odovzdali MZ SR ozdravný plán, ktorý ráta s postupným zastavením zadlžovania. Prvé tri mesiace roku 2018 ukázali, že ideme podľa plánu a výsledok je výrazne lepší ako v predchádzajúcich rokoch. Je dôležité spomenúť, že od januára 2018 je v platnosti aj nová zriaďovacia listina, ktorá má vplyv na zvýšenie osobných nákladov a bez refundácie, resp. krytia týchto nákladov, sa bude prehlbovať strata.
Môžete byť konkrétny, čo je v tom ozdravnom pláne?
V predloženom ozdravnom pláne UNB sú zhrnuté ozdravné opatrenia na roky 2018 a 2019. Tie majú dosah na redukciu nákladov nemocnice, ako napríklad zníženie spotreby špeciálneho zdravotného materiálu, optimalizáciu výkonov operačných sál, zlúčenie kliník, obstaranie modernej zdravotechniky pre jednotlivé pracoviská. Opatrenia ovplyvnia aj výnosy UNB, ako zriadenie verejných lekární, podpora výkonov Mikrobiologického ústavu. Účelom ozdravných opatrení je skvalitniť a zefektívniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v UNB z pohľadu pacienta tak v ambulantnej, ako aj v lôžkovej sfére, a zároveň zvýšiť tržby UNB.
Významným faktorom, ktorý ovplyvní v najbližšom období výsledky hospodárenia UNB, je už spomínané každoročné zvyšovanie mzdových nákladov. Ďalším významným faktorom je dosah prechodu UNB na úhradový mechanizmus DRG a negociácia so zdravotnými poisťovňami o zmluvných podmienkach na nadchádzajúce obdobie.
Kľúčovým predpokladom na naplnenie plánovaných výsledkov hospodárenia je podpora pri realizácii ozdravných opatrení všetkých zainteresovaných strán – zamestnancov UNB, MZ SR, univerzity LFUK a SZU.
Spomínali ste, že príjmy od poisťovní klesli. Prečo? Bolo menej hospitalizácií?
Všetky rokovania so zdravotnými poisťovňami na rok 2017 už prebehli rok predtým, a tie nedopadli v prospech UNB. Pre nové vedenie to bolo veľké ponaučenie a musím povedať, že tento rok bol prvý, keď sme voči poisťovniam vystupovali veľmi razantne. Samozrejme, že dôvody, prečo chceme viac, musíme podložiť faktami. Prvýkrát sme detailnejšie pracovali aj s číslami a na základe toho sa nám podarilo výrazné zvýšenie príjmov tak zo strany štátnej, ako aj zo strany súkromnej poisťovne.
Máte aj konkrétne čísla, na ktorých klinikách či oddeleniach bolo menej hospitalizácií? Kde by ste tie výkony chceli zvýšiť?
Mnohé výkony išli dole pre nedostatok personálu. To je jeden z dôvodov. Realizujeme porovnania, a práve to, že UNB sa skladá z viacerých nemocníc, v tomto prípade považujem za veľkú výhodu, pretože môžeme porovnať kliniky rovnakého typu navzájom. Aj to musí byť motivácia pre vedenie danej kliniky, že ak sa to dá v jednej našej nemocnici, prečo sa to nedá v druhej. Samozrejme, porovnávame sa aj s ostatnými nemocnicami v rámci Slovenska. Musím zdôrazniť, že nesmieme zabúdať na to, že sme najväčšia a koncová nemocnica. A dokonca aj medzi koncovou a koncovou nemocnicou sú rozdiely, pretože tie najťažšie prípady prídu do Bratislavy. Pacienti, čo je pre nás pozitívne, chcú byť prijatí do našej nemocnice. To svedčí o tom, že kvalita a odbornosť sú u nás na najvyššej úrovni.
Spomenuli ste zlučovanie kliník. Máte už predstavu, ktoré by to mali byť?
Máme už predstavu, ale nechcem predbiehať. No určite to bude veľmi ťažké, lebo každý bude hájiť svoje záujmy. Pevne verím, že vlastné záujmy nebudú silnejšie ako záujmy pacienta.
Sieť Svet zdravia nedávno ako prvá zverejnila reálny počet nozokomiálnych nákaz vo svojich nemocniciach. Lebo oficiálne slovenské štatistiky vyvolávajú dojem, že celý svet by sa mal ísť k nám učiť, ako ich zvládať, keďže ich tu máme pod jedno percento, čo je, samozrejme, nezmysel. Ako je to u vás?
Nozokomiálne nákazy sú prirodzenou súčasťou nemocničného života. To musia pochopiť aj naše zamestnanci a nemusia sa toho báť. To, že vykazujeme príliš nízke číslo, vôbec nesvedčí o tom, akí sme dobrí. Skôr naopak, niekedy je to podozrivé. Samozrejme, aj vysoké číslo je neprijateľné, dôležité však je, aby to číslo bolo reálne. Lebo z toho sa dá poučiť. Dôvody, prečo sú tie čísla výrazne nižšie ako európsky priemer, môžu byť rôzne. Môže to byť strach zdravotníckeho personálu alebo aj príliš zložitý administratívny proces pri vykazovaní, ktorý môže zabrať veľa času. Najhoršie je, keď to neriešia vôbec a údaje ani neuvedú. Každý musí pochopiť, že tu nejde o to, aby sme za to kárali, ale o to, aby sme predišli možným budúcim problémom.
A čo dekubity? Aká je vybavenosť oddelení antidekubitovými matracmi?
Čo sa týka dekubitov, tam je to veľmi ovplyvnené ľudským faktorom a samotným človekom, ktorý na klinike pracuje. Veľakrát však k nám prídu pacienti, ktorí už majú náznaky dekubitov. V minulosti sme to sledovali aj vďaka fotodokumentácii, ktorú sme si spravili hneď po hospitalizácii pacienta, dnes to už nie je možné. Oddelenia, kde sú dlhodobo liečení pacienti, máme vybavené posteľami aj matracmi, tam môže zlyhať už len ľudský faktor, že personál nedáva pozor. Realizujeme zákonom dané kroky, máme aj internú normu, ale ľudský faktor je veľmi dôležitý.
Teraz vám budem oponovať. Keď vlani ležal svokor na internom oddelení v jednej z vašich nemocníc, nemal antidekubitový matrac. Na našu otázku, či máme kúpiť vlastný, nám lekárka povedala, že netreba, že po oddelení koluje antidekubitová podložka a že ju svokor dostane. O dva dni neskôr sme zažili, ako pre iného pacienta vytiahli odniekiaľ úplne novú posteľ a ešte v igelite zabalený matrac. Len preto, že pacientova príbuzná bola kamarátka ošetrujúceho lekára. Takže vy môžete mať na papieri, že tie postele a matrace máte, otázne je, aká je skutočnosť... Kontrolujete vôbec, či sa používajú?
Preto som narážal na ľudský faktor. Ak sa stane, že klinika má dostatok týchto pomôcok, ale nepoužíva ich, a to iba preto, lebo im je zaťažko priniesť ich zo skladu alebo im to ani nenapadne, považujem to za veľkú chybu personálu a kliniky. V konečnom dôsledku na to doplatí iba pacient. Je to chyba nielen personálu, ale aj samotného vedenia kliniky.
Veľký problém je komunikácia personálu s pacientom. Lekári často neinformujú pacientov o vyšetreniach, výsledkoch, prípadne nie je sú ochotní/schopní/nemajú čas im ľudsky vysvetliť, čo sa s nimi deje. A práve z toho najčastejšie vznikajú sťažnosti pacientov. Viem, že UNB nemá peniaze na dôležitejšie veci, ale predsa len, neuvažujete o komunikačných tréningoch?
Už od začiatku som hovoril, že komunikácia je v UNB asi najväčší problém. Pritom je to problém, ktorý sa dá najjednoduchšie odstrániť. Nič to nestojí, nie je to žiadna veľká námaha, sú to základné zručnosti. Pozdraviť pacienta, usmiať sa na neho, keď sa pýta, tak stručne vysvetliť, aký je jeho stav, čo ho čaká. Často to našim zamestnancom pripomíname. Je to skôr generačný problém. Čo sa týka tréningov, myslím si, že s nimi treba začať. Keď už pri samotnej výučbe nedostali adekvátny tréning, i keď by to malo byť prirodzené aj bez toho, určite bude potrebný, lebo spokojný pacient je pre nás dôležitý. Lebo práve pacient podá ďalej feedback a bude o nás hovoriť. Darmo budeme mať veľký tím odborníkov, keď to pokazíme takými vecami ako nevhodná komunikácia. Aj v tom máme pred sebou ešte dlhú cestu.
Večná téma úplatky. Napriek tomu, že exminister Zajac zaviedol možnosť výberu operatéra či pôrodníka za poplatok, ktorého časť ide priamo lekárovi, stále sa nájdu lekári, ktorí nielenže prijmú peniaze, ale dokonca si ich vraj priamo od pacienta pýtajú, samozrejme, bez zmluvy.
Ako ste povedali, úplatky sú večná téma. A čím viac o tom budeme rozprávať, tým lepšie. Je potrebné, aby sa dostalo do povedomia, že tento problém existuje a treba ho riešiť. Ja osobne som sa nestretol s takým prípadom a len čo by som takú informáciu dostal, len najmenší náznak úplatku, hneď by som to riešil. Na druhej strane, našou úlohou je vytvoriť také podmienky pre ľudí, ktorí tu pracujú, aby o tom ani nerozmýšľali. A plus, a teraz použijem ekonomický výraz, ktorý nemá každý rád, ak nebude ponuka, tak padne aj dopyt. Lebo aj sami ľudia by mali pochopiť, že majú právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či niečo dajú alebo nie. A mali by na tom trvať.
Keď sa stretnú s takým prípadom, musia o tom rozprávať a treba to nahlásiť príslušnému orgánu alebo nám, aby sme to mohli riešiť. A čím viac bude takých prípadov, o to menej budú rozmýšľať tí, ktorí úplatky berú, či sa im oplatí ísť do takého rizika. O úplatkoch hovoríme a počujeme veľmi málo, a to živí celý systém.
Neobávate sa kolapsu UNB, keď Penta postaví nemocnicu na Boroch?
Momentálne ten tlak nepociťujeme, ale boli by sme naivní a slepí, keby sme si mysleli, že sa na to netreba pripraviť. Máme pred sebou obrovský kus práce. Takmer rok je tu nové vedenie UNB a už teraz vidíme prvé výsledky. Našou úlohou na ďalšie dva roky je, aby sme vytvorili také podmienky pre zamestnancov, aby sa im tu oplatilo zostať. My nechceme konkurovať súkromnej nemocnici, stále sme univerzitná nemocnica, stále tu bude unikátne zdravotníctvo. Dlhodobo je to však neudržateľné. Naša najväčšia úloha v strednodobom horizonte je vytvoriť adekvátne, vhodné a lukratívne podmienky pre našich súčasných zamestnancov aj pre budúcu generáciu.
Bolo podľa vás správne spájať všetky nemocnice do UNB?
Jednoznačne to bol správny krok. Len samotné spojenie však nestačí. Treba využiť synergické efekty a treba pracovať ďalej. Nemôže byť v každej nemocnici všetko, treba viac špecializovať a je potrebné, aby každá nemocnica bola špičková v tom, čo robí. Túto analýzu máme za sebou, my sme za to, aby nemocnica zostala jednotná, ale s tým, že je potrebné urobiť určité zmeny. Tie zmeny budú, samozrejme, vnímané citlivo, ale bez nich nemôžeme očakávať zmenu chodu našej nemocnice.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Katarína Lovasová, ZdN